Raabe

Tam, kde ministerstvo financií vidí nápravu nespravodlivého pridelenia emisií podnikom, vidia firmy nespravodlivosť, ktorá môže v niektorých prípadoch skončiť aj prepúšťaním. Hoci 80-percentné zdanenie nadbytočných emisií už čaká len na podpis prezidenta, podniky pokračujú v jeho kritike.
  
Príjmy zo zdanenia výnosov z emisných povoleniek sa podľa pozmeňujúceho návrhu k štátnemu rozpočtu môžu zvýšiť o 69,5 milióna eur. Ten istý návrh predpokladá, že vďaka výnosu z emisnej dane môže štát zvýšiť výdavky o 60 miliónov eur.
  
Košickému U. S. Steel, ale aj celému Zväzu hutníctva prekáža, že si nemôžu ponechať emisie do ďalších rokov, aby ich potom mohli spotrebovať. „Firmy budú nútené kvóty predať, aby sa vyhli navrhovanej pokute vyplývajúcej zo zdanenia ich držby,“ píše Zväz hutníctva.
  
Môže to vraj viesť aj k strate pracovných miest. „Takáto daň ohrozuje aj stabilizáciu zamestnanosti v energeticky náročných odvetviach a môže viesť k strate pracovných miest,“ tvrdí hovorca spoločnosti U. S. Steel Ján Bača.
  
Firmy kritizujú aj to, že sa v zákone o dani z príjmov píše aj o zdaňovaní zásob. „Zdaňovať sa má držba emisií, čo absolútne nie je príjem. Nemá to s daňou nič spoločné,“ vraví Tibor Gregor z Klubu500.

Ako sa z čoho počítať
Ani samotný výpočet dane z emisií nie je v poriadku, tvrdia firmy. Daň sa im totiž nebude počítať z toho, za koľko emisie skutočne predajú. Do základu dane vstupuje „priemerná trhová cena emisných kvót za kalendárny mesiac predchádzajúci mesiacu, v ktorom sa uskutočnil ich prevod“, píše sa v zákone. „Prečo sa nezdaňuje to, za čo podniky naozaj emisie predajú?“ pýta sa Gregor.
  
Pritom vraj podniky vôbec nepredávajú emisné kvóty za také ceny, aké odhadol Inštitút finančnej politiky. „Inštitút a minister dokladujú 660 miliónov eur, ktoré by mali byť, ale používa nereálne sumy. Rád by som sa spýtal, kto na Slovensku predáva jednotku emisií za 22 eur,“ povedal Gregor.
  
Výpočty Inštitútu sa nepozdávajú viacerým. Pri výpočtoch o emisiách Slovnaftu sa napríklad do údajov o tom, koľko emisných kvót od štátu zdarma dostala, započítala aj tepláreň. No tá je už od firmy odčlenená. Do spotreby emisií sa už nezapočítala. „Poslali sme ministerstvu financií v dobrej viere list, aby sme ich upozornili na chybu vo výpočte. Nadalokácia je 13 percent, a to vďaka kríze,“ povedal hovorca Slovnaftu Anton Molnár.
  
Čakajú na záväzný predpis
V zákone sa tiež píše, že emisie, ktoré firmy usporia vďaka investíciám do technológií, by nemali byť zdaňované. Nikto zatiaľ presne nevie, ako sa to bude posudzovať v praxi. Niektoré firmy preto čakajú na všeobecne záväzný predpis. „Až potom sa k tomu dá vyjadriť,“ povedal Peter Košinár, výrobný riaditeľ SMZ Jelšava.
  
Nie je totiž napríklad jedno, ktoré roky investovania sa budú započítavať. Firmy investovali do ekologických technológií aj preto, že čakali návratnosť z predaja emisií, ktoré takto ušetria. „Investori rozhodli na základe zákonných pravidiel a budú dodatočne poškodení. To určite zníži ich dôveru v podnikateľské prostredie na Slovensku,“ píše ružomberský Mondi SCP.
  
Ministerstvo financií sa k otázkam nevyjadrilo. Minister Ivan Mikloš (SDKÚ) tvrdí, že emisné kvóty boli za bývalej vlády prideľované nerovnomerne, štát preto prišiel o peniaze a zarábali na tom firmy.

Zdroj: SITA