Články

Čo Drucker zvládol, čo vzdal a v čom mešká

Čo Drucker zvládol, čo vzdal a v čom mešká
Pozreli sme sa, ako sa ministrovi zdravotníctva darilo počas prvého roka. Viaceré veľké projekty majú prísť tento rok, vo viacerých oproti plánom mešká


Tomáš Drucker patrí k málo ministrom súčasnej vlády, ktorí rýchlo po nástupe do funkcie predložili konkrétny plán zmien. Na papier dal 26 kľúčových projektov a pri niektorých zverejnil aj ich harmonogram. Preto možno po roku skontrolovať, v čom dodržal slovo, v čom mešká, na čom sa aspoň čiastočne pracuje a čo už vzdal.

LEGÁLNE POPLATKY ZA OBJEDNANIE NEBUDÚ


Posledný mesiac je pre ministra Druckera (nominant Smeru) náročný nielen preto, lebo sa doň verejne obul premiér a jeho šéfa zdravotnej poisťovne aj verejne ponížil zverejnením telefonátu na Facebooku. Drucker v minulých dňoch priznal, že pred lekármi neobhájil svoj návrh na zavedenie doplnkových ordinačných hodín. Išlo o to, že po tom, ako lekári doordinujú, by mali hodiny pre platiacich pacientov, ktorí chcú prísť napríklad po práci na presne určený čas a platili by za výkon; suma mala byť do 30 eur. Keďže sa s lekármi na tom nedohodol, úplne od tohto projektu ustúpil. Pritom ešte pred pol rokom sľuboval, že to bude hotové do konca roka 2016. „Nedozreli sme na tento koncept," hovorí dnes Drucker.
A vníma to ako svoje zlyhanie? „Nie," odpovedá. Výsledkom jeho stretnutí s lekármi v krajoch podľa neho je, že lekári by chceli mať spoplatnené zdravotníctvo a 30 eur je im málo. „Chceli by 300 eur," povedal minister. „Nebudem navrhovať niečo, za čo budem len kritizovaný zo všetkých strán," povedal.

Nesúhlasia s tým totiž podľa neho ani pacienti. A to hovorí aj napriek tomu, že vo viacerých prieskumoch, dokonca aj tých, čo si dalo robiť samo ministerstvo, sú pacienti ochotní zaplatiť za objednanie sa na konkrétny termín. To však minister zaviesť nechce. A tak ostane situácia veľmi podobná ako dnes. Minister sľubuje silnejšie kontroly a väčšie sankcie za vyberanie poplatkov, ktoré nie sú v súlade so zákonom.

Objednávanie sa nateraz meniť nebude, hoci nefunguje v prospech pacientov. Lekári zvyknutí za prednostné vyšetrenie vyberať desať či 15 eur, zadarmo na konkrétny termín objednávať nechcú. U niektorých sedíte hodiny v čakárni, iní dajú ráno poradovník, kde sa zapíšete a vrátite sa napríklad o tri hodiny, keď ste na rade.

POHOTOVOSTI MEŠKAJÚ

Medzi projektmi, ktoré mali termín, bola napríklad veľká zmena v pohotovostiach. Zhruba polovica mala zaniknúť, pacienti mali platiť za ich zneužívanie a v nemocniciach mali vznikať urgentné príjmy. Ide o miesta, kam chodia pacienti po ordinačných hodinách s ťažkými stavmi – napríklad ak si zlomia nohu, majú silnú reznú ranu či silnú alergickú reakciu. Drucker chce, aby pacienti v prípadoch, keď s ľahkým ochorením (napríklad s chrípkou) prídu do nemocnice, zaplatili desať eur. Ak by prišli odôvodnene, nezaplatili by nič, teda ani dnešný dvojeurový poplatok. Minister pred pol rokom povedal, že zmeny v pohotovostiach budú hotové do konca roka 2016. Predstavil ich vo februári, zatiaľ však konečný návrh neprišiel. Ministerstvo tvrdí, že chcú dať priestor na diskusiu.

S pohotovosťami súvisia aj zmeny na urgentných príjmoch, ministerstvo na rekonštrukcie nemocníc vyčlenilo 140 miliónov z eurofondov, o ktoré si nemocnice môžu žiadať.
Meškala aj koncepcia novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave. Minister ju sľuboval do 15. novembra minulého roka. Nakoniec ju predstavili 15. marca, teda o štyri mesiace neskôr. Predložil však dobrý materiál, konštatuje napríklad Útvar hodnoty za peniaze na ministerstve financií. Jeho analytici majú k návrhu výhrady, ale ako celok je to podľa nich dobrá koncepcia.

ČO UŽ UROBILI

Za rok sa ministrovi podarilo presadiť viacero dôležitých vecí. Tesne po nástupe do funkcie to bola zmena zákona o lieku, ktorý zabránil vývozu do zahraničia. „Regulácia špekulatívneho vývozu liekov do zahraničia prináša v praxi pozitívne výsledky, v súčasnosti evidujeme 11-krát menej hlásení o chýbajúcich liekoch v porovnaní s októbrom 2016, pacienti majú k dispozícii až 90 percent liekov, ktoré vlani neboli dostupné," povedala hovorkyňa ministerstva Zuzana Eliášová.

Ministerstvo tvrdí, že sa im darí napredovať vo veľkých projektoch, ktoré sa už snažili zaviesť viacerí ministri – platbu za diagnózu, takzvané DRG a elektronizáciu zdravotníctva. „Aktuálne má Všeobecná zdravotná poisťovňa zazmluvnených 30 nemocníc, ktoré od apríla budú vykazovať výkony formou DRG," hovorí Eliášová. V tomto roku je to však dobrovoľné. Ministerstvo predpokladá, že do konca tohto roka budú všetky nemocnice nastavené na tento systém hradenia.

Do elektronizácie je podľa ministerstva pripojených zhruba sto ambulantných lekárov a pripája sa 15 nemocníc a polikliník. V druhom štvrťroku 2017 sa má pripojiť ďalších asi 30 nemocníc a polikliník. Od 1. januára budúceho roka budú všetci poskytovatelia povinní ukladať dáta do elektronickej zdravotnej knižky občana.

Zmeny sa Druckerovi podarilo urobiť aj v nemocniciach, aj keď tie ešte pacienti veľmi nepocítili. Je však predpoklad, že môžu zlepšiť riadenie a hospodárenie nemocníc. Napríklad viaceré z nich už majú kolektívny riadiaci orgán, teda už nie je zodpovedný len riaditeľ.
Ešte vlani v júni zriadilo ministerstvo Úrad pre riadenie podriadených organizácií, ktorý napríklad hľadá úspory, mal by obmedziť neefektívne nákupy a nevýhodné zmluvy v nemocniciach.

VEĽKÉ ZMENY DO KONCA ROKA?

Veľké projekty, ktoré by mali priamo pocítiť aj pacienti, ministerstvo sľubuje do konca tohto roka. Minister Drucker chce základný balík, na čo by mal mať poistenec nárok a čo mu v plnej miere bude hradiť poisťovňa. Napríklad, ak pacient nepôjde k všeobecnému lekárovi, ale bude chcieť ísť rovno k špecialistovi, mohol by si za to priplatiť. Na tom ešte pracujú. Prvé výsledky by mali zverejniť v druhej polovici tohto roka a celý projekt by malo ministerstvo odprezentovať počas budúceho roka.

Drucker sľúbil aj to, že optimalizuje čakacie lehoty. Zatiaľ prebieha analytická časť, ktorá by mala byť hotová do konca tohto roka, potom by sa mali pripraviť konkrétne návrhy na ich znižovanie.

Minister chcel aj racionalizáciu siete nemocníc, to znamená, že niektoré nemocnice by sa mali špecializovať a viaceré oddelenia by sa mali zatvoriť. Projekt je v „realizačnej fáze", v ktorej podľa hovorkyne Eliášovej nastavili porovnávanie oddelení nemocníc podľa špecializácie, určili rozsah účtovníctva, vytvorili schému finančného plánovania aj schému vyhodnocovania výsledkov ich hospodárenia. Tento projekt by mal byť podľa ministerstva hotový do štvrtého štvrťroka tohto roka.

Zdroj: Denník N