• Hlasovanie spustené
  • Učiteľ nie je Google 5
  • diabetes
  • vedomat
  • minarik
  • TECHNIKA metodika
  • Previous
  • Ďalší

Keď odchádza Paška

Pridané: 26.11.2014 12:21:06 Počet zobrazení: 670

26 November 2014

Asi už bolo o ňom povedané všetko. Teda všetko podstatné. Košický oligarcha, oblečený do bezchybne ušitého obleku, ktorý sa rád vydával za kachličkujúceho filozofa, odchádza.

Po Pavlovi Paškovi zostane pachuť svojvoľnej úpravy zákona, pozamykaných parlamentných priestorov, vzpínajúci sa konský pomník s kráľom, ktorý ním nebol, arogantné vedenie inštitúcie, ktorá tomuto štátu má dávať dobré zákony, ale aj jeho pričinením robila často pravý opak. Vykopnutý vlastným šéfom a odhodený najbližšími sa musel vzdať postu, ktorý mu prirástol k srdcu, ktorý miloval, ktorý si sprivatizoval a v ktorom sa rád predvádzal ako manekýnka na prehliadkovom móle.

Kto vie, čo všetko sa ukrýva pod maskou tohoto opáleného intelektuála. Koľko kšeftov v zdravotníctve, koľko utajených bankových účtov a schránkových spoločností. Nevieme. Bolo by to ale zaujímavé poznať. Pretože to všetko musel o ňom jeho šéf vedieť, keď mu nakoniec, zoči-voči nespokojnej ulici, uštedril ľavý hák, hoci ho rozkošne nazval štátnickým počinom. Asi sa to všetko nikdy nedozvieme.
Predsedu parlamentu nakoniec dorazil prístroj, ktorého hlavnou úlohou je odhaľovať skryté, životu nebezpečné ochorenia v človeku. A paradoxne, práve táto mašinka odhalila nielen nenásytnosť a bezohľadnosť pri zarábaní za každú cenu, aj na nešťastí iných, ale aj skazonosnú pažravosť toho systému, ktorý tu mnohí vytvárali celé roky.

Obludné kšefty so zdravím tu prekvitajú ako rakovina. Metastázujú do celej spoločnosti, otravujú mysle a odoberajú ľuďom chuť pokúšať sa meniť veci k lepšiemu. Potupný odchod predsedu parlamentu však ani zďaleka neznamená, že odteraz už bude lepšie. Nie, nič sa nezmení, pokiaľ si necháme zobrať vôľu pomenúvať veci pravým menom. Lebo aj ten jeho rozhodný šéf, ktorý ho štátnicky vykopol, stále iba zahmlieva. Snaží sa nás presvedčiť, že teraz už bude v zdravotníckom biznise všetko inak, všetko len lepšie, a že on sa, mávnutím premiérskeho čarovného prútika, konečne postará o poriadok. On, ktorý sa každý večer rád pozerá na značku kokakoly, popíjanej v spoločnosti mocných. On, ktorému sa stále darí populisticky získavať ľudí a ťahať im pod fúzy bezplatné vlaky, štedrý sociálny štát a falošnú empatiu k slabým a zraniteľným. Lenže bude sa mu to dariť až dovtedy, pokiaľ mu my ľudia, ktorí svojimi hlasmi vo voľbách vytvárajú neskoršiu väčšinu, budeme veriť, že to, čo vraví, myslí úprimne. Kým túto hru neprehliadneme, Paškov odchod je len ďalšia finta systému na voličov.

Marx-leninský filozof a zároveň bezškrupulózny kapitalistický podnikateľ toho najhrubšieho zrna odišiel. Dokonca tak, že hoci sa to dnes ešte tak celkom nejaví, Paška dnes odchádza do úplného zabudnutia. Tak ako o Vladimírovi Mečiarovi či Ivanovi Gašparovičovi, ani o Pavlovi Paškovi sa dnes nedá napísať nič dobré. A neskôr sa nebude dať napísať vôbec nič. A nebude to krivda, ale skôr milosrdné mlčanie.

Zdroj: SITA (Týždeň)

 

Prihlásenie

Táto stránka používa cookies. Viac info