Články

Kramáre pomôže len zatvoriť a zbúrať

Kramáre pomôže len zatvoriť a zbúrať
Bývalý šéf Národného onkologického ústavu Jozef Dolinský od decembra šéfuje projektu novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave.


Po piatich rokoch riaditeľovania v Národnom onkologickom ústave sa stal Jozef Dolinský šéfom tímu pre stavbu novej bratislavskej nemocnice, vzniknúť má do desiatich rokov.

* Minister zdravotníctva Tomáš Drucker vám musí dôverovať. Ako dlho sa poznáte?

Spoznal som ho ako riaditeľa Slovenskej pošty. Bola jedným z najvýznamnejších partnerov nášho Združenia priateľov Národného onkologického ústavu.

* Prekvapila vás ministrova ponuka?

Ústav je v dobrej kondícii, no máme rozbehnutých viac projektov, preto som s tým nerátal. Predtým, ako som prijal ponuku viesť vlastne najväčší zdravotnícky projekt v histórii samostatného Slovenska, som mal s ministrom Druckerom dlhý otvorený rozhovor, v ktorom ma presvedčil, že je prioritou jeho úradu posunúť tento projekt vpred.

* Čo je zadanie?
Vybudovať novú univerzitnú nemocnicu. Zatiaľ však nie som na sto percent zorientovaný, vzhľadom na krátkosť času, viem o tom len týždeň. Viem, že v tejto fáze sa pripravuje developerský projekt, ktorý posudzuje vhodnosť dvoch lokalít – Rázsoch a Ružinova. Výsledky by mali byť k dispozícii do niekoľkých mesiacov. Do konca marca by sa na vládu mal predložiť materiál, ktorý popíše, čo bude ďalej s univerzitnou nemocnicou.

* Hovoríme o jednej alebo dvoch nemocniciach?

Hovorí sa o oboch možnostiach, zatiaľ na to nemám vyhranený názor. Nevidel som developerskú analýzu. Ako logické sa javí vybudovanie jednej univerzitnej nemocnice, kde by bol priestor aj na vedecký výskum, aj vzdelávanie.

* Kto robí developerský projekt?

Robí ju tá istá spoločnosť ako v minulosti analýzu o nemocnici – Ružička Csekes.

* Majú kontrakt, ale ich prvá analýza nedopadla dobre...
Počkajme si na to, čo predložia.

* Kto je v tíme na prípravu novej nemocnice?
Gestorom je vedúci služobného úradu na ministerstve Jozef Ráž. Veľmi úzko spolupracoval s Martinom Smatanom z Inštitútu zdravotníckej politiky. Teraz do tohto tímu vstupujem ja ako šéf. Doteraz bol projekt po personálnej stránke viac-menej anonymný, chystal sa, robili sa analýzy, ale verejnosť ani médiá nevedeli, akí konkrétni ľudia sú za tým, kto je za čo zodpovedný. Teraz projekt dostáva tvár – moju ako šéfa a nové pravidlá. Mám prísľub, že si budem môcť priviesť aj spolupracovníkov. Chcel by som osloviť odborníkov, stavovské organizácie, ľudí z tretieho sektora. Konkrétne mená sú však ešte predčasné.

* Dokedy má byť univerzitná nemocnica hotová?

V horizonte osem až desať rokov to má byť hotové.

* Budete potom aj riaditeľom tejto nemocnice?
Dovtedy sa niekoľkokrát môže zmeniť vláda a s ňou aj projektový tím.

* Aké parametre musí mať tento projekt, aby prežil politické zmeny?
Musí byť taký moderný, inovatívny, efektívny a transparentný, aby bol prijateľný naprieč politickým spektrom.

* Aby sa teda nestalo, že štát projektuje PPP a župa si organizuje diskusiu o tom, že PPP je zlá voľba?
Tento projekt bude mať, prirodzene, veľmi veľa hejterov. Napríklad už pri lokalite, či si vyberieme Ružinov alebo Rázsochy, budú protestovať obyvatelia, lebo sa napríklad zvýši dopravná zaťaženosť, do nemocnice bude za hodinu chodiť desať aj 20 sanitiek. Budú tam lietať vrtuľníky. Ak sa nemýlim, univerzitná nemocnica má 6 interných kliník a päť chirurgických. Bude musieť prísť k racionalizácii, zlučovaniu a spájaniu kliník. Pribudnú tak ľudia, ktorí sa proti tomu budú stavať, lebo prídu o svoje prednostovské a primárske miesta.

* Prídu o ne o osem až desať rokov, alebo má minister Drucker ambíciu robiť s tým niečo už teraz?
Som presvedčený, že s tým chce niečo robiť už teraz. S racionalizačnými opatreniami sa už začalo, V Starom Meste došlo k zlúčeniu dvoch interných oddelení a aj na Kramároch sa spájali teraz 1. a 3. interná klinika. Bratislava má príliš veľa nemocníc – Staré Mesto, Ružinov, Antolská a Kramáre. Časť kliník bola v Podunajských Biskupiciach, ktoré sa teraz presúvajú. Na tak relatívne malé mesto s relatívne dostupnou infraštruktúrou je to veľa. Ale to je celoslovenský problém, nielen v Bratislave.

* Šéf Univerzitnej nemocnice v Bratislave je teraz váš partner alebo podriadený?
Pôsobím na ministerstve ako šéf expertného prípravného tímu novej univerzitnej nemocnice. Riaditeľ nemocnice Miroslav Bžoch bude členom tohto tímu. V rámci tímu mi bude zrejme podriadený. Ale inak bude mojím partnerom.

* Penta oznámila, že postaví svoju koncovú nemocnicu. Tam zamestná mnohých lekárov aj sestry, zároveň s ňou štát musí kalkulovať pri výbere miesta. Ako by o nej mal štát rozmýšľať?

Nevnímam pôsobenie Penty v zdravotníctve alarmujúco. Penta je relevantný zamestnávateľ a investor. Každá nová nemocnica v Bratislave, aj keď postavená a vlastnená Pentou, má pozitívny efekt pre pacientov. Ale nemyslím si, že by Penta mala ambíciu postaviť nemocnicu na úrovni univerzitnej. Nevnímam negatívne ani to, že by mala stáť v Boroch a univerzitná možno na Rázsochách, aj keď je to blízko. Zameranie týchto dvoch nemocníc bude iné. Nemocnica Penty bude moderná, kvalitná, ale univerzitná by mala byť vlajkovou loďou slovenského zdravotníctva.

* Ale nemocnica Penty prijme lekárov a sestry a môže s tým mať nová štátna nemocnica problém.
Penta zrejme svoju nemocnicu dokončí skôr – chcú začať stavať v roku 2018 a dokončiť ju v roku 2021. Ak tých ľudí dobre zaplatia, pritiahnu k sebe kvalitných lekárov aj sestry.

* Bude tomu vedieť štát konkurovať?

Pre lekárov môže byť rozhodujúce, že pracovať v univerzitnej nemocnici je prestíž. A to aj v zahraničí. Chceme budovať najlepšiu nemocnicu. Ľudia podľa mňa nepracujú v zdravotníctve len pre peniaze. Často ide aj o odbornosť, prestíž či program, ktorý sa v nemocnici realizuje.

* V Bratislave je podľa vás veľa nemocníc. Ktoré treba zavrieť a ktoré by mali mať len chronické lôžka?

V dohľadnom čase sa nemocnica Staré Mesto zrejme zmení na zariadenie, kde budú dlhodobé chronické lôžka – napríklad psychiatrické či neurologické. Je tam aj najmodernejšia neurologická klinika, ktorá ostane podľa mňa zachovaná.

* Hovorí sa často aj o Kramároch, ktoré sú vo veľmi zlom technickom stave.

Ak sa na Kramáre spýtate akéhokoľvek developera, tak povie, že tú budovu pomôže jedine zbúrať a postaviť niečo iné.

* Takže by mala ostať Antolská a Ružinov?
Áno. Antolská musí zostať zo strategických dôvodov, v prípade živelných pohrôm alebo iných neočakávaných situácií musia mať obyvatelia na druhej strane Dunaja kompletnú zdravotnú starostlivosť. Jeden z variantov hovorí, že v krátkom čase sa začne s rekonštrukciou ružinovskej nemocnice a o niečo neskôr s jej dostavbou. Ružinov by mal tiež ostať.

* Čo hľadal minister Drucker, keď našiel vás?
Dôkladne poznal moje pôsobenie v ústave ešte predtým, ako sa stal ministrom. Sledoval naše projekty, keď ešte šéfoval pošte, videl, ako sa ústav mení. Videl zrejme moje nasadenie a to, že viem robiť veci inak, som typ aktívneho, dynamického človeka. Aj keď som sa aj mohol zavrieť v kancelárii. Okrem toho som do istej miery nezávislý od pomerov v univerzitnej nemocnici, lebo som tam nikdy nepracoval. Vždy sa veľmi ťažko organizujú zmeny, ak ste súčasťou prostredia. Najmä ak majú byť nepopulárne.

***
Jozef Dolinský (41) Vyštudoval Lekársku fakultu na Univerzite Komenského v Bratislave s červeným diplomom. V rokoch 2004 až 2007 študoval na Medical University vo Viedni. V Národnom onkologickom ústave pôsobí, odkedy skončil školu. Bol internista, klinický onkológ, primár a od roku 2012 nemocnicu vedie.

Zdroj: SITA (Denník N)