Drucker zisťuje, čo je nadštandard

Nadštandardná izba, peniaze na liečbu onkologickej choroby či odškodné za každý deň v nemocnici. Aj to sú niektoré z možností komerčného doplnkového poistenia pre slovenských pacientov.

U nás však takýto produkt v praxi nefunguje tak ako v zahraničí. V predminulom roku ho využilo iba 0,6 percenta ľudí. Do poddimenzovaného systému by však mohlo priliať peniaze navyše. Rezort sa v súčasnosti zaoberá myšlienkou doplnkového poistenia regulovaného štátom. „Je to jednou z tém, ktoré ministerstvo zdravotníctva analyzuje," potvrdila hovorkyňa Zuzana Eliášová. Ministerstvo tiež chce dať odpoveď na otázku, čo je nadštandard.

Politické rozhodnutie

V súčasnosti samostatný produkt poskytujú len niektoré klasické poisťovne, zo zdravotných cez svoju komerčnú dvojičku iba Union. Postenie kritických chorôb či úrazov je však často súčasťou balíka životného poistenia. O možnosti pripoistení určených štátom sú ochotné diskutovať aj zvyšné dve zdravotné poistne. Štátna VšZP odkazuje, že existuje viacero oblastí, kde by sa dalo využiť, napríklad stomatologická starostlivosť či rôzne špeciálne vyšetrenia. Podľa PR manažéra Dôvery Mateja Štepianskeho by z toho ťažil aj poistenec vo forme lepších zdravotných programov, aj štát, keďže by prinieslo zisk do systému. Prvým krokom je podľa poisťovní aj analytikov definovať, na čo má pacient nárok a za čo si môže priplatiť. Spraviť deliacu čiaru medzi tým, čo je bezplatné a čo nie, však nie je jednoduché, hovorí riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú starostlivosť a externý poradca ministra Druckera Tomáš Szalay.

Čo je bezplatné?

Objem preplácanej zdravotnej starostlivosti u nás je totiž väčší ako v susedných krajinách, objasňuje Martin Rotkovský z poisťovne Uniqa. Naše zdroje však na to podľa niektorých nestačia. „Je preto nepopulárne povedať ľuďom, že to, čo ste si doteraz mysleli, že máte zadarmo, už bude s doplatkom," vysvetľuje Szalay. Analytik INEKO Dušan Zachar si nemyslí, že za súčasnej vlády je niečo také možné. Ministerstvo zdravotníctva síce pripravuje zoznam, čo je štandard a čo si bude priplácať pacient, no k tomu, či bude sprevádzaný aj možnosťou viaczdrojového financovania, sa rezort nevyjadril. „Až po dôkladnej analýze bude možné zhodnotiť ďalšie kroky a postup," uviedla Eliášová. Najmenšia zdravotná poisťovňa Union však upozorňuje na to, že realita toho, čo je platené z daní, je iná, ako sa javí. Ľudia očakávajú, že je všetko zdarma, aj napriek tomu, že poplatky sa objavujú, vysvetľuje hovorkyňa Beáta Dupaľová Ksenzsighová. Doplnkové zdravotné poistenie by tiež mohlo byť nástrojom, ako znížiť úplatky v zdravotníctve. A z týchto peňazí by mali úžitok všetci, nielen pár vyvolených, tvrdí Zachar.

V zahraničí funguje doplnkové zdravotné poistenie rôznymi spôsobmi. Jednou z krajín, kde je týmto spôsobom poistených najviac ľudí, je Slovinsko. Využíva ho až 84 percent ľudí, keďže verejné zdravotné poistenie nepokrýva všetko a obsahuje spoluúčasť pacienta. Pacienti s určitým zdravotným problémom si to tak pripoistia.

Zdroj: SITA (Hospodárske noviny)
AddThis Sharing Buttons
Share to FacebookShare to TwitterShare to EmailShare to Pinterest