Kalavská: Nik mi neverí, že to myslím dobre

Nepotrebujem vyzerať dobre, chcem robiť veci, ktoré zdravotníctvo zlepšia, vraví Andrea Kalavská. Ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská je pripravená o reforme nemocníc rokovať aj s Kotlebom. Výroky Fica o svojej osobe musela predýchať, hovorí, že si s ním vyká a za svojho šéfa považuje Pellegriniho.

Robert Fico o vás hovoril ako o človeku, ktorý nevie dodržiavať dohody, vraj ste mu opľuli ruku a chodíte sa radiť s Tomášom Druckerom. Ako sa cítite, keď toto počúvate?

Je mi to veľmi nepríjemné.

Keď vám bolo dané slovo ohľadne reformy nemocníc, vždy ho politici dodržali?

Ešte nebolo rokovanie parlamentu, tam sa to ukáže. Boli sme zatiaľ v zdravotníckom výbore, kde nás jasne podporil šéf výboru Štefan Zelník. Stále hovorí, že je za stratifikáciu. Rovnako to vravela aj SaS a Most-Híd.

Zelník je podpredseda SNS a táto strana už dnes nehovorí, že vás podporí…

Hovorím o pánovi Zelníkovi. Aj SNS má vo volebnom programe typizovanie nemocníc, takže napĺňam aj program SNS. Mojím partnerom je pán Zelník, on to podporuje.

Viete, či za reformu zahlasujú poslanci SNS?

Neviem.

Ako vychádzate so šéfom Smeru Robertom Ficom? Ako často sa stretávate?

Minimálne. Keď som za ním bola na Súmračnej, bolo to asi naše druhé stretnutie.

Telefonujete si, alebo spolu komunikujete nejako ináč?

Nie. Môj šéf je pán premiér.

Roberta Fica ako šéfa nevnímate?

To by som netvrdila, ale keď rokujem o zákonoch, tak hovorím s pánom Pellegrinim, ktorý je premiér a ja som členka vlády.

Tykáte si s Ficom?

Nie. Vykáme si.

Mal by Peter Pellegrini zabezpečiť hlasy Smeru pre reformu?

Neviem, kto by čo mal. Ale vždy je nejaký systém riadenia a ja sa zodpovedám predsedovi vlády. A s ním o tom aj komunikujem.

S ním sa stretávate častejšie?

Určite, často máme pracovné stretnutia.

 Niektorí vnímajú problém so stratifikáciou ako prejav napätia medzi Pellegrinim a Ficom. Aj vy to tak vnímate?

Ja to vnímam tak, že premiér podporuje stratifikáciu a opakovane sa jej zastal. A k mojej politickej naivite, ktorú mi vyčítajú – reformu nemocníc som ohlásila s pánom premiérom asi pred rokom a pol. Snažila som sa tak získať aj politické krytie, že nejde len o výmysel ministerky, ale že s tým súhlasí aj predseda vlády.

Keď vidíte, čo sa dnes stalo a že to politické krytie nemáte, hovoríte si, že ste mali ísť za Robertom Ficom skôr?

Nechcem sa vracať k tomu, čo by bolo, keby. Snažila som sa stratifikáciu komunikovať so všetkými, možno som mohla viac, neviem. Ale kto chce, ten počúva. Kto nechce, nepočúva.

Robert Fico hovorí, že budú zanikať nemocnice a oddelenia, vy to popierate. Viete dnes garantovať, že za 11 rokov, čo bude reforma trvať, sa ani z jednej akútnej nemocnice nestane oddelenie dlhodobo chorých alebo zariadenie pre následnú starostlivosť?

Nastavili sme to tak, aby sa zvýšila dostupnosť starostlivosti a aby boli plánované výkony centralizované. Je mi ľúto, že sa často berie do úst, že reforma je zatváranie nemocníc. To zo zákona nevyplýva. Vyplýva z neho, že pacient bude mať dostupnejšiu a kvalitnejšiu starostlivosť. Je zaujímavé, že nikomu neprekáža, že dnes mnohé oddelenia zanikajú, niektoré nemocnice vznikajú, iné zanikajú a je to živelné. Niektoré oddelenia maľujú, lebo nemajú personál, a tak neposkytujú starostlivosť. Mne ako ministerke to prekáža, lebo to nie je v poriadku. Neznižujme odbornú tému na to, že ide o zatváranie nemocníc. Je to nekorektné, lebo to nie je o tom. Chceme nastaviť pravidlá.

Skúste ich vysvetliť na príklade.

Dnes si súkromný investor môže otvoriť aj zatvoriť nemocnicu. Nemôžem s tým nič robiť. Je na poisťovni, či mu dá zmluvu. Chceli sme ako štát povedať, kde musí byť nemocnica, aby pacient mal akútnu starostlivosť do pol hodiny. To je minimum. Prvýkrát v histórii povieme, že v týchto nemocniciach musí byť interné oddelenie, chirurgia, anestéziológia, ARO, pediatria a dostupná neurológia a gynekológia – či už v podobe ambulancie, alebo oddelenia. Aj základné nemocnice môžu mať aj viac oddelení, ak budú mať dosť výkonov. Asi som to mala viac vysvetľovať, ale hovorím o tom rok a pol, a kto chce počúvať, počúva. Kto nechce, nepočúva. Okrem počtov som sa chcela pozrieť aj na to, ako to nemocnice robia.

Ako?

Chceme zaviesť zoznam minimálneho počtu výkonov. Ak niekto raz za rok operuje hrudník, tak neviem, či by pacient, ktorý by o tom vedel, tam chcel byť operovaný. Ja by som nechcela. Pozriem sa, ako často sa pacient vracia na opakovanú hospitalizáciu alebo operáciu. Pacient nemá tieto dáta, a preto ich chceme zbierať my, vieme to posúdiť. Podľa toho budú poisťovne dávať zmluvy.

Keď ste toto povedali Robertovi Ficovi na Súmračnej, čo vám na to povedal?

Že po odbornej stránke je to v poriadku.

Problém je len politický?

Áno.

Chýba vám politická sila na to, aby ste to presadili?

Koľkí z ministrov zdravotníctva boli politici a koľko bolo odborníkov? Koľko ich dotiahlo reformu až do takejto fázy? Žiaden. Nemyslím si, že každý minister zdravotníctva bol spokojný s tým, ako to funguje. Ale možno tým, že nie som politička, som mala odvahu robiť nepopulárne veci, ktoré sú však správne. Politici si možno uvedomujú, že ich treba spraviť, ale nespravia ich, lebo by neboli takí krásni. Ja nepotrebujem vyzerať pekne, chcem robiť veci, ktoré zdravotníctvo zlepšia. Viem, že sa táto reforma dá zneužiť. Chápem pána Fica, lebo je to ľahko zneužiteľné opozičnými stranami. Mne prekáža, že na Slovensku zomiera na odvrátiteľné úmrtia dvaapolnásobne viac ľudí ako v iných krajinách. Chcela som s tým niečo robiť, ale asi nemám taký politický výtlak.

Hovorili ste, že to opozícia môže ľahko zneužiť. Ale doteraz nehovorili, že sa budú zatvárať nemocnice…

To nehovoril nik.

Okrem Roberta Fica. Nie je to potom on, kto znemožňuje prijatie reformy?

Určite to, čo vzniklo, neprospieva pacientovi.

Ak by mal Pellegrini s Ficom iné vzťahy, mohla by reforma prejsť?

Na to vám neviem odpovedať.

Nasledujúci mesiac budete medzi stranami hľadať podporu pre reformu. Pôjdete aj za Robertom Ficom?

Predstavujem si to tak, že zavolám všetky parlamentné strany, nech príde predseda alebo nech pošlú zástupcov. Chcem im to odborne vysvetliť, prizvem si môj tím aj lekárov a odborníkov, ktorí na tom robili, a budeme hovoriť len o faktoch. Doteraz som nepočula, že by to bol zlý materiál. Nehovorím, že je dokonalý, môžeme ho potom novelizovať, ale majme plán na nasledujúce roky. Nie je čudné, že každé dva roky tu je nový minister a začína s niečím novým? Ja som ten post zobrala, aby som dotiahla aj zmeny, ktoré začal Tomáš Drucker. Je strašné, že sa stále točíme dokola. Dajme si rámec, čo by sa malo meniť. Ak by sme to schválili, ďalší ministri by vedeli, kde sa budú nakupovať aké prístroje a ako sa môžu vyvíjať oddelenia. Ak by som podala demisiu, prišiel by sem niekto na pár mesiacov – a komu by to prospelo? Ale je pravda, že už som z toho unavená.

Neľutujete, že ste prijali ponuku stať sa ministerkou?

Je to náročné obdobie môjho života. Kvalita môjho života sa extrémne zhoršila. Od rána do večera pracujem. Obetovala som osobné pohodlie, kde sa vám o 16.00 skončila práca a máte prázdnu hlavu. Tu stále niečo riešite, niekoho prosíte, vysvetľujete, dokazujete. Snažíte sa nájsť riešenia v neriešiteľných situáciách, niekedy až čarujete. Často sa pýtam, či som toto k životu potrebovala.

Čo si na to odpoviete?

Hovorím si, že nie. Ale predtým, ako som sem prišla, som kritizovala, ako zdravotníctvo funguje, a keď som dostala možnosť, chcela som niečo zmeniť. Podarilo sa nám veľa dobrých vecí. Kto chce, to vidí, iní nie. Mám taký príklad. Bola som v nemocnici a prišla babička, ktorá nemohla dýchať. Dala som jej lieky, postarali sme sa o ňu, začala dýchať normálne, dala si večeru a ukázala mi vnučky. A poďakovala. Máte výborný pocit zadosťučinenia. Tu ho nemôžete mať. Tu ste rada, že vás neopľujú. A demotivujúce je, že vám nik neverí, že to myslíte dobre.

Keď počúvate výroky Fica, ako na to reagujete? Zavolali ste mu, aby ste si to vysvetlili, alebo ste sa stretli?

Naposledy som s pánom Ficom telefonovala v stredu minulý týždeň kvôli stratifikácii.

Ako budete s ním rokovať?

Budem sa snažiť ľudí presviedčať, že bez ohľadu na to, či zákon schválime, stratifikácia bude prebiehať. Aj teraz prebieha. Ale je živelná a na úkor pacienta. Takto by sme tomu dali jasné pravidlá. Budem im opakovať, že každý dostal politický mandát, aby zlepšil život ľudí. A záleží na každom z nás, ako s tým naložíme. Či tak, aby zotrvali do ďalších volieb, alebo urobia to, čo ľuďom sľubovali, a zlepšia im život.

Vnímate to tak, že SNS a Smer nechcú podporiť reformu preto, aby zotrvali v politike?

To neviem, ja som povedala svoj názor. Keď niekto ku mne ako lekárke príde s nádorom, tak mu poviem, že to bude strašne bolieť, ale vyrežeme to a ten človek bude žiť. To som sa snažila urobiť aj tu ako ministerka. Ale dá sa povedať aj to, že máte nádor, ale nebudeme si s tým kaziť deň, necháme to tak. A o rok umriete. Ja to tak robiť nebudem. Treba hovoriť pravdu.

Chcete rokovať so všetkými parlamentnými stranami. Pozvete si aj Kotlebovu ĽSNS?

Áno. Sú v parlamente.

Ale sú to fašisti.

Toto mi prekáža – delenie ľudí na dobrých a zlých. Nemusím s ich názormi súhlasiť, ani s nimi nesúhlasím. Ale ľudia ich zvolili a majú v zdravotníckom výbore pani doktorku Grausovú, takže je tam asi potenciál pochopiť, čo chcem povedať. Sú v parlamente, je to reforma na niekoľko rokov a budem sa ich pýtať, ako zahlasujú.

Ak pošlú Mariana Kotlebu, viete si predstaviť, že mu budete vysvetľovať reformu?

Ak tam pošlú pána Kotlebu, tak to bude asi o politike. Ale čo môžem urobiť? Musím rešpektovať politické rozhodnutia všetkých zúčastnených politických subjektov v parlamente, lebo sama nedokážem zákon schváliť. Prešli sme si celým procesom, až na vláde sme dostali stopku, aby som našla politickú podporu. Ako minister viac urobiť nemôžem.

Takže by vám neprekážalo, ak by stratifikácia prešla hlasmi kotlebovcov?

Pre mňa je podstatné, aby stratifikácia prešla.

Na vláde ste naznačili, že by to mohlo prejsť aj s hlasmi opozície. Kto by vás mohol podporiť?

Nechcem sa vyjadrovať, kto áno a kto nie. Pred voľbami sa môžu rýchlo meniť názory. Každý dostal poslanecký mandát a musí sa zodpovedať pred sebou a voličmi. Skôr by som apelovala na jednotlivcov, či chcú, aby sa v zdravotníctve niečo zmenilo.

Budete chodiť jednotlivo aj za poslancami Smeru či SNS?

Asi má význam najskôr osloviť predsedov poslaneckých klubov. Uvidím ešte, ako to bude.

Požiadate poslancov Smeru, ktorí to podporiť nechcú, aby odišli zo sály a znížili kvórum potrebné na schválenie?

Nad touto možnosťou som ešte neuvažovala.

O reforme rokovala vláda. Na nej bola predložená pripomienka, aby sa zo zákona vybrala časť o stratifikácii a aby sa o tejto časti zákona nerokovalo. Kto to predložil?

Bolo to po dohode s pánom premiérom.

Na tom ste sa dohodli v utorok večer na stretnutí?

Rokovali sme o možnostiach, ako technicky urobiť, aby bola nádej dotiahnuť reformu do konca. Bola to jedna z možností.

Aké boli tie ďalšie?

Táto bola najprijateľnejšia.

Pre vás či pre premiéra?

Asi všeobecne.

Reálne požiadal o stopnutie premiér Pellegrini?

Áno, chcel čas na riešenie tejto potrebnej reformy.

Hlasovalo sa o tom?

Štandardne sa na vláde nehlasuje.

Spomenuli ste, že vás na vláde podporil už exminister financií Peter Kažimír, ktorý tam bol za NBS, a minister životného prostredia a podpredseda vlády László Sólymos. Kto iný z ministrov Smeru vás podporil?

Myslím si, že debata sa zastavila. Po pánovi Kažimírovi vystúpil pán Sólymos a potom sa už nehovorilo.

Ktokoľvek sa mohol ešte prihlásiť, aby vás podporil.

Neprihlásil sa už nikto.

Aké sú vaše vzťahy s premiérom Pellegrinim?

Konštruktívne, pracovné.

Volal vás do Smeru?

Nie.

A niekto iný vás do politickej strany nelanáril?

Nie.

Veľa sa hovorilo o vašej demisii. Ponúkli ste ju?

Teraz? Nie.

A odkedy ste vo funkcii?

Myslíte tak, že by som išla za premiérom a povedala mu, že ak toto neprejde, podám demisiu? Tak som to neurobila.

A tak, že ak to bude bez vás jednoduchšie, tak končíte?

Áno, to som povedala. Určite v stredu aj v utorok som premiérovi povedala, že ak to bude bezo mňa jednoduchšie, nemám problém hneď odísť. Premiér aj ja si uvedomujeme, že táto zmena je potrebná. V tomto poslednom období zabojujeme. Nádej tu je, a preto som stále ochotná bojovať a presviedčať za túto zmenu. Ak tu tá nádej už nebude, tak sa podľa toho zariadim.

Nebolo to teda buď – alebo, ale skôr o tom, že ak tomu má môj odchod pomôcť, odídem?

Áno. Sama som povedala, že uvažujem nad všetkými možnosťami. Veľa som o tom rozmýšľala. Ak by bola totálna stopka reformy, tak by som v stredu podala demisiu. Nechcem celé svoje pôsobenie zužovať len na stratifikáciu. Nechcem sa zapájať do politického divadla, ktoré okolo toho vzniklo, a niekomu niečo odkazovať. Chcem si robiť svoju prácu najlepšie, ako viem. Mám tu veľa iných projektov. Napríklad skríningy, ktoré rozbiehame. Bolo by mi ľúto, ak by to nepokračovalo len preto, že ja som si dupla.

Nepamätám si, že by sa nejaký predseda strany vyjadroval k svojmu ministrovi tak, ako Fico k vám. Keď ste to počuli, nepovedali ste si, že dáte demisiu?

Predýchavala som to. Keď sme sa stretli, bolo to konštruktívne. Viem, že sme sa dohodli, že to pôjde ako ústavný zákon, ale ja nemôžem dať ústavný zákon, keď mi všetci hovoria, že je to tak zle. Nemôžem sa za to hanbiť. Keď to bolo napísané ako bežný zákon, aj opozícia hovorila, že to podporí – keď sme to chceli dať ako ústavný zákon, už to nechcel nik. Lebo je to mačkopes. Prišla som do práce a povedala som, že už sa hanbím za to, čo idem predkladať. Ja to nebudem robiť. Som ministerka zdravotníctva a Smer ma vždy môže odvolať. V stredu sme sa dohodli, že stále je nádej, a kým je, budem tu.

Ak by to v parlamente neprešlo, tak odídete?

Pripúšťam všetky možnosti.

Neprekvapuje vás, že sa téma reformy otvára až teraz?

Asi je to voľbami. Každý je teraz opatrný.

Budete to ešte predkladať na vládu?

Uvidím aj podľa toho, ako sa dohodneme s parlamentnými stranami.

Skúsme si na príklade vysvetliť, o čo v reforme ide. Má rozdeliť nemocnice na typy: budú lokálne so základnou starostlivosťou, regionálne a národné. Nemocnice vyššieho typu – regionálne – by mali mať urgentný príjem typu dva. Napríklad Fakultná nemocnica Trnava urgentný príjem nemá, len nižšiu verziu. Bude Fakultná nemocnica Trnava lokálnou nemocnicou?

Bude mať spektrum výkonov a odborností ako dnes. Máme tu dve veci. Jedna je, čo musí nemocnica spĺňať. Najnižšia – lokálna musí mať chirurgiu, pediatriu, intenzívnu starostlivosť a neurológa a gynekológa. Poisťovňa im zazmluvní aj iné oddelenia, ak budú robiť dosť výkonov. Zároveň hovoríme aj o tom, koľko lôžok v danej odbornosti potrebujeme v tom kraji. Napríklad povieme, že v kraji bude 5-tisíc lôžok. Keď zazmluvníme nemocnice podľa minima a budem mať len 4500 lôžok, 500 bude poisťovňa rozdeľovať tam, kde na to majú prístroje, personál. Trnavská nemocnica sa nebude meniť v tom, čo bude robiť. Ale nemyslím, že by tam mali mať neurochirurgické centrum, lebo niektoré typy výkonov musia byť špecializované. Nechcela by som sa baviť o tom, ktorá nemocnica bude akého typu.

Prečo?

Lebo sa budeme doťahovať a hádať o tom, ktorá nemocnica bude akého typu. Povolenia budú podľa tohto zákona dostávať nemocnice v roku 2024, dovtedy majú čas sa prispôsobiť. Môžu sa rozhodnúť, že niektoré oddelenie posilnia, iné podporovať nebudú.

Pri minimálnych počtoch máte určené napríklad pôrody: do roku 2022 má mať pôrodnica aspoň 640, inak nebude mať zmluvu. Pod túto hranicu ide viac pôrodníc – Revúca, Kráľovský Chlmec, Myjava, Brezno. Prečo majú zaniknúť?

Ak robí nemocnica 150 pôrodov, myslím si, že ja a ani vy by ste tam rodiť nechceli. Ak by pôrodnica počty nezvýšila, prešli by ženy do inej, ktorá je blízko, ale personál tam má s pôrodmi lepšie skúsenosti. Dnes sa už pôrodnice zatvárajú, napríklad sa to stalo v Banskej Štiavnici. Ale deje sa to živelne a bez toho, aby iná nemocnica bola pripravená, že bude mať napríklad o 150 pôrodov viac. Teraz by sa museli dohodnúť, kto starostlivosť preberie.

Nie sme na Slovensku viac zvyknutí, že máme nemocnicu na každom rohu?

Slovensko je malé. Máme najhustejšiu sieť nemocníc, ale najvyšší počet odvrátiteľných úmrtí. Ak bude mať ísť niekto v malej obci na jednoduchý zákrok, bude to mať vo svojej nemocnici.

Asi sa zhodneme, že mnohí pacienti budú musieť cestovať ďalej za špecializovanou starostlivosťou. Napríklad si vezmime onkologického pacienta.

Cestujú aj teraz. Ale ak bude mať niekto rakovinu, bude chcieť liečbu v Kráľovskom Chlmci alebo v Bratislave či Košiciach? Žiadny štát nemá dosť peňazí, aby v každej nemocnici mali CT alebo magnetickú rezonanciu, špičkových onkológov. Aj dnes sa mnohé výkony centralizujú, je to tak všade na svete. Milión ľudí mi volá z každej malej dediny a prosia ma, aby som im vybavila konzultáciu v Martine, Bratislave, Košiciach či Banskej Bystrici. Načo mi volajú, keď sú spokojní s malými nemocnicami? Po reforme budete mať konzultáciu vo veľkom centre, potom vás môžu liečiť v lokálnej nemocnici a budete do centra chodiť na kontroly. V prieskume sme sa ľudí pýtali, či chcú mať starostlivosť radšej blízko alebo kvalitnú. Všetci povedali, že budú radšej dochádzať, aby mali kvalitu. V reforme hovoríme, že minimum je 46 nemocníc. Dnes je minimum 13 nemocníc, a umiera niekto na ulici?

Ak by ste si dnes mali tipnúť, bude o mesiac schválená reforma nemocníc?

Neviem, stále verím v zázrak. Malá nádej tam je.

Zdroj: SITA (Denník N)