Očkovací kalendár sa bude meniť

Očkovať sa bude po novom. Nie jedenásťročné, ale už šesťročné deti by mali absolvovať preočkovanie proti mumpsu, ružienke a osýpkam – ide o tzv. MMR vakcínu. Zmeny pripravuje ministerstvo zdravotníctva, v praxi by mali fungovať od januára 2020. 

Ich potreba vyplynula z výsledkov testovania imunity národa aj z čoraz častejšie sa vyskytujúcich epidémií osýpok. Meniť sa má tiež očkovanie proti žltačke. Pediater Mário Moro súhlasí, očkovací kalendár podľa neho treba časom prispôsobiť. Výsledky imunologických prehľadov ukázali, že to, ako je očkovanie nastavené v súčasnosti, nezodpovedá potrebám. Podľa nich trojročné deti majú až takmer 98–percentnú imunitu voči osýpkam, medzi osemročnými deťmi je to menej ako 84 percent.

Povinné očkovanie takzvanou MMR vakcínou proti trojici ochorení – mumpsu, ružienke a osýpkam – je dvojfázové. Prvú vakcínu dostávajú deti medzi 15.–18. mesiacom života, preočkovanie je v 11. roku života. Podľa ministerstva zdravotníctva je to neskoro. Určilo, že druhú dávku by mali dostávať deti v šiestich rokoch. „Ide o dôležitý a potrebný krok s dôrazom na efektívnejšiu ochranu zdravia detí pred infekčnými ochoreniami. Aj v rámci súčasných epidémií osýpok na Slovensku, ako aj v Európe evidujeme vysokú chorobnosť práve u detí, ktoré vnímam ako najzraniteľnejšiu skupinu populácie. Druhou dávkou MMR vakcíny sú dnes očkované v predškolskom veku v rámci povinného očkovania deti z Českej republiky, Slovinska, Chorvátska alebo Talianska,“ uviedla šéfka rezortu Andrea Kalavská (nom. Smeru). Zníženie veku na podanie druhej MMR vakcíny má zmysel, tvrdí detský lekár Mário Moro. „Deťom podáme druhú dávku skôr, takže sa skôr začnú tvoriť protilátky, ktoré, keď sme očkovali až v jedenástom roku života, nemuseli byť také účinné a teoreticky to mohlo spôsobovať problémy. Takto zosilníme imunitnú odpoveď trošku skôr. Efekt v jedenástich rokoch mohol byť už trochu oneskorený. Myslím, že v Anglicku sa očkuje v šiestom roku a zdá sa, že je to v rámci ochrany populácie výhodnejšie ako čakať do neskoršieho veku dieťaťa,“ vysvetlil Moro.

Zmeny v očkovacom kalendári nie sú podľa pediatra výnimočné. „Očkovacie schémy sa vo svete líšia. Čo je záväzné u nás, je vo svete ináč, to znamená, že zmeny sú možné. Z imunologických meraní vyplynuli nejaké závery, tak treba zmeniť očkovaciu schému. Pred dvadsiatimi rokmi sa očkovali trojročné deti, dnes už nie. Niekedy sa očkovalo aj proti tuberkulóze, aj to sa zmenilo. Je to dynamický proces,“ priblížil Moro.

Zásahy do očkovacieho kalendára ovplyvnili tiež epidémie osýpok, ktoré za posledné dva roky vypukli prevažne na východe krajiny. Epidémie sú bežné aj v iných európskych štátoch. Je to výsledok protivakcinačných kampaní: čoraz viac rodičov odmieta dať svoje deti zaočkovať, čo vedie k znižovaniu kolektívnej imunity. „Vzhľadom na zvýšený výskyt osýpok na Slovensku a v Európe je potrebné zvýšiť ochranu zdravia detí. Naším zámerom je, aby boli deti už pri nástupe do školy kompletne očkované dvoma dávkami MMR vakcíny, čo zabezpečí väčšiu ochranu proti osýpkam než v súčasnosti podávaná prvá dávka vakcíny v 15.–18. mesiaci života a druhá dávka vakcíny v 11. roku života. Týmto krokom sa posilní ochrana zdravia detí a zníži sa riziko vzniku a šírenia osýpok v školských kolektívoch,“ reagoval hlavný hygienik Ján Mikas.

Očkovanie sa bude meniť aj v prípade žltačky. Proti tomuto ochoreniu sa pôvodne odporúčalo očkovať len dvojročné deti, po novom sa odporúčania ministerstva zdravotníctva budú vzťahovať na 2– až 5–ročné deti. „Rozšírenie veku očkovania z aktuálnych dvoch rokov na dva až päť rokov života v rámci odporúčaného očkovania detí pochádzajúcich z prostredia s nízkym hygienickým štandardom, bez prístupu k pitnej vode, bez odkanalizovania odpadových vôd alebo s nízkym štandardom bývania je krokom, ktorý vyplynul z doterajšej praxe očkujúcich lekárov. Časové rozpätie očkovania sa navrhuje rozšíriť na vek, kedy sa nevykonáva žiadne povinné očkovanie a lekári tak budú mať dostatok času na očkovanie proti vírusovej hepatitíde A, od čoho si sľubujeme vyššiu zaočkovanosť týchto detí,“ vysvetlil Mikas.

Hepatitída typu A sa často označuje aj ako choroba špinavých rúk. Miera zaočkovanosti proti žltačke je u nás nízka, z detí do štyroch rokov je proti tomuto ochoreniu imúnne len približne každé desiate. Očkovanie proti žltačke u nás, rovnako ako aj v iných krajinách sveta, nie je povinné. Dôvod je prostý: existuje iný, jednoduchší spôsob prevencie, a to je umývanie rúk. Epidémie vírusovej hepatitídy typu A sa však opakujú každý rok.

Zmeny očkovania sa dotknú aj dospelých. Časť dospelej populácie by sa mala dať proti osýpkam preočkovať. Týka sa to 25– až 49–ročných Slovákov, ktorí neabsolvovali povinné očkovanie dvoma MMR vakcínami alebo nepoznajú svoj očkovací status, prioritne zamestnancov v detských kolektívoch a zdravotníckych pracovníkov.

Zdroj: SITA (Pravda)