Slovenskému zdravotníctvu chýba vízia aj koncepcia

Roky v zdravotníctve prešľapujeme na tom istom mieste, bez stratégie a vodcovstva. Odborníci aj politici sa zhodli na tom, že je najvyšší čas začať niečo robiť.

Na konferencii Zdravotnícky manažment 2019, ktorú v dňoch 15. a 16. októbra v Bratislave už deviaty raz zorganizoval týždenník TREND, sa zišli odborníci, manažéri, lekári aj politici. Jej podnázov bol výstižný: Ako prekresliť zdravotnícku mapu Slovenska. Dvojdňová konferencia poskytla najväčším kapacitám slovenského zdravotníctva možnosť zhodnotiť posledný vývoj a naznačiť ďalšiu cestu, ktorou by sa krajina mala uberať.

Ministerka: Musíme pristúpiť k systémovej zmene

Na úvod konferencie nemohol vystúpiť nikto zainteresovanejší než ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská. Na začiatku svojej reči sa ministerka vrátila k predchádzajúcemu ročníku konferencie, kde sa spomínal Marshallov pán na záchranu zdravotníctva. Išlo o komplexný plán reforiem, ktorý mal za cieľ zásadne zmeniť oblasť zdravotníctva. Ani po roku sa však ministerke nepodarilo do zdravotníctva priniesť zásadnejšie zmeny. Veľká reforma je pritom pre správne nasmerovanie zdravotníctva kľúčová. To, čo sa A. Kalavskej pred koncom súčasného volebného obdobia môže podariť presadiť, je stratifikácia nemocníc. Práve ďalšia časť jej prejavu sa týkala zmeny fungovania nemocničného systému. Stratifikáciu považuje ministerka za veľký krok vpred, jej podpora v parlamente je však neistá. Podľa nej je stratifikácia pred voľbami veľkým politickým problémom. Mnohí tvrdia, že v takomto čase sa zásadné zmeny nerobia. „A kedy sa robia?“ pýtala sa oduševnená Andrea Kalavská. „Priemerná životnosť ministra zdravotníctva sú dva roky,“ dodala. Predložený zákon je podľa nej materiálom konsenzu väčšiny odborníkov. „Jednoducho nie je možné, aby bola v každom meste kvalitná nemocnica,“ týmito slovami sa ministerka dotkla väčšej systémovej zmeny zdravotníctva, pričom spomenula aj to, že nie je možné, aby všetky lieky boli pre všetkých ľudí zadarmo. „Súčasný systém je neudržateľný,“ dodala. Napriek tomu je ministerka otvorená menším zmenám zákona o stratifikácii nemocníc, ktoré sú stále možné. Ľudia, ale najmä politici by mali pochopiť, že stratifikáciou získajú primárne pacienti. Pomocou nej bežný človek dostane výhody, ktoré mu v súčasnom stave ministerka nemôže garantovať. A. Kalavská má odvahu a chuť prijať zodpovednosť za zmenu. Či túto šancu aj dostane, uvidíme už čoskoro pri hlasovaní v parlamente. Ministerka ukončila svoj prejav túžbou, že raz bude opäť lekárkou.

Politici: Obmedzenie zisku áno, krížové vlastníctvo nie

Najzaujímavejším panelom celej konferencie bola diskusia špecialistov na zdravotníctvo z opozičných politických strán. Pri otázke moderátora Tomáša Szalaya o vlastných troch prioritách bývalý minister zdravotníctva Tomáš Drucker zo strany Dobrá voľ ba reagoval: „Máme problém v toľkých oblastiach, že tri priority to nevyriešia.“ Skutočne, návrhy predstaviteľov politických strán boli rôznorodé a široké. Nie všetci súhlasili s ministerkinými slovami o stratifikácii, tá je podľa nich iba jednou z nutných zmien. T. Drucker sa vyjadril, že stratifikácia nie je liek na všetko. Podľa Jany Cigánikovej zo Slobody a Solidarity k nej treba pridať nárok pacienta, stabilizáciu personálu a stabilizáciu financovania. Posledné dve menované témy sa skutočne opakovane ozývali počas oboch dní konferencie, či už v paneli participovali poisťovne, alebo zdravotnícki pracovníci. Marek Krajčí z OĽANO dodal, že k reforme nemocníc treba pridať reformu ambulantnej a primárnej sféry, ktorá kolabuje. Andrea Letanovská zo strany Za ľudí hovorila napríklad o tom, že treba investovať do primárnej sféry, aby všeobecní lekári mali väčšie slovo pri liečbe pacienta. KDH sa podľa Jána Hencela na zdravotníctvo pozerá z nadhľadu a požadovalo by jeho väčší presah do sociálnej oblasti a do oblasti školstva.

Väčšie emócie vzbudili otázky k jednému z bodov predvolebného programu koalície PS/Spolu, ktorý má za cieľ zákaz krížového vlastníctva v zdravotníctve. Proti návrhu, ktorý v diskusii reprezentoval expert na zdravotníctvo Oskar Dvořák, sa postavila J. Cigániková, pretože ho považuje za nezmyselný. Žiadna z ostatných opozičných strán návrh zákazu krížového vlastníctva explicitne nepodporila. Zato sa politici jednoznačne zhodli na potrebe obmedziť zisky zdravotných poisťovní. V tom, ako ďaleko by takáto úprava mala ísť, sa však rôznili. Väčšina účastníkov sa zhodla aj na tom, že príčinou mnohých problémov je štát, ktorý si svoju robotu nerobí dobre.

Odborníci: Živelná stratifikácia je aj v súčasnosti

Hlboký náhľad do problému v paneli o stratifikácii nemocníc prezentoval prezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Marián Petko. Ten hovorí, že k stratifikácii už de facto dochádza, a to tým, že nemocnice nemajú dostatok personálu. Tento proces označil ako živelnú stratifikáciu. Prezident ANS tvrdí, že na stratifikácii sa peniaze spočiatku neušetria. Najprv bude treba investovať a až neskôr sa zvýši efektivita. Pred prvoplánovými riešeniami politikov varoval slovami: „Každú chvíľu príde nejaký génius, dosahové štúdie však neexistujú.“ K názorom o opatrnosti procesu stratifikácie sa pridala aj zástupkyňa samosprávnych krajov Silvia Pekarčíková. Tvrdí, že nie je správne hovoriť o rušení nemocníc, ale o ich profilácii. „Stratifikácia áno, ale rozumne,“ dodala Silvia Pekarčíková.

Rozpočtová improvizácia je vražedná

K slovám J. Cigánikovej o nutnosti stabilizácie financovania sa vrátil panel o peniazoch v zdravotníctve. Jeho účastníci sa zhodli na myšlienke, ktorá pôsobí v prvom momente paradoxne – že viac peňazí do zdravotníctva nie je priorita. Riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana poukázal na skutočnosť, že dodatočné zdroje kvalitu zdravotníctva zvýšiť nemusia. Každý rok má zdravotníctvo vyšší rozpočet, no štát musí systém neustále dofinancovávať, v tomto roku už druhýkrát. Na myšlienku, že sa v zdravotníctve veľmi ťažko plánuje, keď sa rozpočtuje iba na rok dopredu, nadviazal predseda predstavenstva zdravotnej poisťovne Union Michal Špaňár. „Teraz sa máme rozprávať o rozpočte na rok 2021, nie na rok 2019,“ dodal. Jeho slová podporil aj Martin Kultan, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Dôvera. Z pohľadu poisťovne podľa neho zdravotníctvo potrebuje väčšiu istotu predvídateľnosti peňazí. „Zákaz zisku by zvýšil príjmy poskytovateľov zdravotnej starostlivosti iba marginálne, čo by problémy slovenského zdravotníctva nevyriešilo,“ odpovedal M. Kultan na otázku, či by zdravotníctvu pomohol zákaz zisku zdravotných poisťovní.

Lekári chýbajú a sestry ešte viac

Prvý panel druhého dňa konferencie sa venoval ďalšiemu akútnemu problému zdravotníctva – nedostatku personálu. Riaditeľka odboru zdravotníckeho vzdelávania na Ministerstve zdravotníctva SR Monika Jankechová priznala, že stav personálu je v niektorých zdravotníckych profesiách alarmujúci. Silný apel na zhoršujúci sa trend v počte zdravotníckeho personálu priniesli slová prezidenta Slovenskej lekárskej komory Mariána Kollára, ktorý považuje problém so sestrami za ešte vážnejší než s lekármi. Diskusia dospela k záveru, že ambulantná sieť na Slovensku je preťažená, čo následne preťažuje aj nemocnice. Tento problém podľa M. Kollára nevyrieši ani stratifikácia. M. Petko z ANS špecifikoval nedostatok lekárov pomocou štatistických dát. Uviedol, že dnes končí štúdium medicíny 700 lekárov, no potrebujeme najmenej 1 200. Táto medzera sa s každým rokom zväčšuje. Každý rok potrebujeme prijať o 500 študentov medicíny viac. Jednou zo snáh riešenia problému je prijímanie nemocničného personálu zo zahraničia, kde však Slovensko zaostáva za krajinami ako Česká republika či Nemecko. Na diskusii sa zúčastnil aj MUDr. Miroslav Pipíška, hlavný lekár pre anestéziológiu a intenzívnu medicínu z nemeckého Zwickau, ktorý uviedol, že napríklad na jeho oddelení pracujú z dvanástich lekárov iba štyria Nemci.

Tri špičkové nemocnice

V paneli s názvom Štát sa rozhýbal prebiehala diskusia o nových investíciách do nemocničnej siete. Panel sa zameral na najväčšie projekty na Slovensku: Univerzitnú nemocnicu Martin, súkromnú nemocnicu Bory v rámci projektu Svet zdravia a Fakultnú nemocnicu s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici. Zatiaľ čo banskobystrická nemocnica plánuje do svojho ďalšieho rozvoja vložiť vyše 100 miliónov eur vo forme rekonštrukcie a modernizácie existujúcich budov, dve ďalšie nemocnice budú investovať do novopostavených budov. Nové nemocnice v Bratislave a Martine majú podľa naprojektovaných odhadov stáť takmer rovnako: martinská 236 miliónov eur a bratislavská 250 miliónov eur. Kým v prípade nemocnice v Boroch ide o súkromný projekt, martinská nemocnica bude spolovice financovaná cez Európsku investičnú banku. Nemocnica v Boroch sa už stavia, no finálne rozhodnutie o postavení a financovaní novej martinskej fakultnej nemocnice, ale aj o modernizácii banskobystrickej nemocnice bude musieť urobiť vláda. Ak pôjde všetko podľa plánov, Slovensko by mohlo mať už o pár rokov tri veľké špičkové nemocnice.

Zdravotníctvu chýba vízia aj koncepcia

Posledný panel konferencie sa venoval zhodnoteniu súčasného stavu a budúcich výziev. Účastníci panelu sa zhodli, že zdravotníctvu chýba vízia, vodcovstvo aj koncepcia. Vladimír Dvorový, generálny riaditeľ ProCare a Sveta zdravia, navrhol, aby sa téma zdravotníctva stala premiérskou témou.

Zdroj: SITA (Trend)