TS Ako uľahčiť deťom výučbu cudzích jazykov?

„Pre strednú aj základnú školu, v ktorých sa deti začínajú učiť cudzie jazyky, je potrebné nájsť literatúru, ktorá zodpovedá danej vekovej kategórii, a čítať, čítať, čítať... To je pre mňa cesta k dobrému zvládnutiu cudzieho jazyka,“ vyjadril sa nedávno v médiách Josef Jařab, známy český anglista a amerikanista, uznávaný profesor a bývalý rektor Univerzity Palackého v Olomouci.

Odporúča preto neskúšať znalosť jazykov formou testov, ale napríklad aj rozhovorom o prečítanej knihe, sledovať filmy v pôvodnom znení s titulkami, ale najmä: čítať, čítať a zase len čítať cudzojazyčnú a veku primeranú literatúru.

V duchu tejto filozofie týkajúcej sa výučby cudzích jazykov, kedy si už súčasnej mladej generácii naozaj nestačí len „OK", sa odborné nakladateľstvo RAABE Slovensko rozhodlo počnúc septembrom 2016 rozšíriť svoje portfólio ponúkaných produktov a vstupuje do segmentu jazykovej literatúry.
„Toto obchodné rozhodnutie je v súlade so súčasnými trendami vo výučbe cudzích jazykov a vo výučbe ako takej. Načasovali sme si ho celkom symbolicky na školský rok 2016/2017, ktorý ministerstvo školstva vyhlásilo za rok čitateľskej gramotnosti. Myslíme si, že tak, ako je nevyhnutné, aby žiaci čítali po slovensky a rozvíjali svoju čitateľskú gramotnosť a čítanie s porozumením, to isté by malo platiť aj pri výučbe cudzích jazykov. Sme presvedčení, že jazyková literatúra je ideálnou pomôckou a skvelým doplnkom ku klasickým učebniciam či jazykovým cvičebniciam," komentovala rozšírenie produktového radu Mgr. Mira Schrimpelová, konateľka RAABE Slovensko.

Aká je realita vo výučbe cudzích jazykov?
Písal sa rok 2002, keď v rámci tzv. Barcelonskej deklarácie formulovali hlavy štátov a vlád požiadavku vyučovať aspoň dva cudzie jazyky od útleho veku. Takmer tri štvrtiny Európanov (72 % ) súhlasia s týmto cieľom a 77 % je presvedčených o tom, že by sa to malo stať politickou prioritou. Viac ako polovica Európanov (53 %) používa cudzie jazyky v práci a 45 % z nich si myslí, že vďaka svojim znalostiam cudzích jazykov získali vo svojej krajine lepšie zamestnanie.
Podľa prieskumu verejnej mienky Eurobarometer z roku 2012 je takmer 9 z 10 obyvateľov Európskej únie presvedčených, že schopnosť hovoriť cudzím jazykom je veľmi užitočná a 98 % tvrdí, že ovládanie cudzích jazykov je pre budúcnosť ich detí prínosom. Z prvého európskeho prieskumu jazykových kompetencií však vyplýva, že pokiaľ ide o používanie cudzích jazykov v praxi, je veľký rozdiel medzi snahou a skutočnosťou: testy u žiakov v dospievajúcom veku v 14 európskych krajinách ukázali, že len 42 % žiakov dobre ovláda svoj prvý cudzí jazyk a iba 25 % ovláda svoj druhý cudzí jazyk. Značný počet žiakov, 14 % v prípade prvého cudzieho jazyka a 20 % v prípade druhého nedosahuje ani úroveň „začiatočník".
Medzi krajiny s najväčším rastom podielu respondentov, ktorí tvrdia, že dokážu hovoriť minimálne jedným cudzím jazykom na konverzačnej úrovni, patria (v porovnaní s údajmi z prieskumu Eurobarometer z roku 2005) Rakúsko (+ 16 percentuálnych bodov na 78 %), Fínsko (+ 6 percentuálnych bodov na 75 %) a Írsko (+ 6 percentuálnych bodov na 40 %).
Na druhej strane, podiel respondentov ovládajúcich aspoň jeden cudzí jazyk výrazne klesol na Slovensku (– 17 percentuálnych bodov na 80 %), v Českej republike (– 12 bodov na 49 %), Bulharsku (– 11 bodov na 48 %), Poľsku (– 7 bodov na 50 %) a Maďarsku (– 7 bodov na 35 %). V týchto krajinách od roku 2005 klesá podiel respondentov schopných hovoriť cudzími jazykmi ako ruština a nemčina.
Androulla Vassiliouová, európska komisárka pre vzdelávanie, kultúru, viacjazyčnosť a mládež, v tejto súvislosti uviedla: „viacjazyčnosť a učenie sa jazykov považujú ľudia za dôležité a z toho by sme mali mať radosť. Musíme ale takisto urobiť viac pre to, aby sa zlepšila výučba a učenie sa jazykov. Schopnosť rozprávať cudzím jazykom rozširuje obzory a otvára dvere; zvyšuje zamestnateľnosť a v prípade podnikania môže priniesť viac príležitostí na jednotnom trhu."

Jazyková literatúra v RAABE
V tejto, pre nás nie príliš lichotivej situácii, prináša odborné nakladateľstvo RAABE na slovenský knižný trh cudzojazyčnú literatúru známej značky ELI READERS, ktorá obsahuje adaptované diela velikánov svetovej literatúry, ako napríklad Alexandra Dumasa, Williama Shakespeara, Charlesa Dickensa, Daniela Dafoeho, Jane Austenovej, Charlotte Bronteovej a pod., ale aj knižky pre deti s originálnymi príbehmi. Každé z diel je zamerané na rozvíjanie čitateľskej gramotnosti, precvičovanie istej gramatiky či na obohatenie slovnej zásoby.

RAABE ponúka od septembra 2016 jazykovú literatúru v piatich jazykoch: vo francúzštine, nemčine, angličtine, taliančine a španielčine. Jednotlivé diela sú v ponuke RAABE odstupňované podľa veku čitateľov, resp. náročnosti textov a gramatiky na tri skupiny:

• young ELI readers (deti vo veku 5 – 10 rokov)
• teen ELI readers (staršie deti vo veku od 11 – 16 rokov)
• young adult ELI readers (mladí nad 16 rokov)

„Každá séria ELI je charakteristická rozdielnou metodológiou v závislosti od jazykovej náročnosti. Napríklad deti vo veku 5 – 10 rokov nájdu na konci každej knižky až 5 strán kontrolných cvičení, ktoré preverujú ich pochopenie textu aj slovnú zásobu. Knižky pre starších čitateľov zase okrem kontrolných úloh obsahujú aj aktivity, ktoré je potrebné absolvovať ešte pred samotným prečítaním textu. Schopnosť čítať, rozprávať, písať a počúvať v cudzom jazyku sú naplno precvičované, navyše niektoré z kníh obsahujú aj CD s audio nahrávkou, preverujúcou úroveň porozumenia textu v cudzom jazyku," priblížila charakter ELI edície Mira Schimpelová.
Ako dodala, „veríme, že voľbou vhodnej a vekovo prispôsobenej literatúry dokážeme priviesť viac detí, aby siahli po cudzojazyčných knihách. Boli by sme radi, keby spoločne s učiteľmi cudzích jazykov alebo aj s rodičmi našli záľubu v čítaní napríklad Aladina a jeho čarovnej lampy, Robina Hooda a Petra Pana v angličtine, Čierneho tulipána či Krásky a zviera vo francúzštine, alebo Luskáčika v nemčine."
Pripomeňme len, že RAABE na Slovensku už niekoľko rokov vydáva pracovné zošity a metodiky pre učiteľov základných škôl, ktoré podporujú rozvoj čítania s porozumením u žiakov od tých najnižších ročníkov, a tiež organizuje celoslovenskú čitateľsko-výtvarnú súťaž Čitateľský oriešok, ktorá je tiež orientovaná na prácu s textom a rozvíjanie čítania s porozumením 8- až 10-ročných detí. „Zážitok z čítania by sme nemali deťom upierať v žiadnom jazyku," povedala Mira Schrimpelová.

Viac o súťaži Čitateľský oriešok nájdete tu

O prieskume Eurobarometer
Európsky prieskum jazykových kompetencií prebiehal na jar 2011 a po podrobnej analýze sú zverejnené jeho závery. V rámci prieskumu sa otestovalo takmer 54 000 žiakov v 14 krajinách a v 16 vzdelávacích systémoch (Anglicko, tri jazykové komunity v Belgicku, Estónsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Slovinsko, Španielsko a Švédsko). Hodnotenie poskytuje porovnateľné údaje na úrovni znalosti cudzích jazykov žiakov vo veku 14 – 15 rokov. V každej krajine sa pomocou testov posudzovali schopnosti čítať, počúvať a písať v dvoch z piatich najčastejšie vyučovaných úradných jazykov EÚ: angličtina, francúzština, nemčina, taliančina, španielčina. Okrem toho na základe dotazníkov, ktoré vyplnili žiaci, ale aj takmer 5 000 učiteľov jazykov a 2 250 riaditeľov škôl, z hodnotenia vyplýva, že schopnosti učiť sa jazyk sú úzko spojené s motiváciou, ktorá zase súvisí so situáciou v rodinách, vo vzdelaní a v spoločnosti ako takej.