Články

Absurdný stop pre lekárov rezidenčného štúdia rezort zdravotníctva zrušil

Absurdný stop pre lekárov rezidenčného štúdia rezort zdravotníctva zrušil
Program, ktorý mal pribrzdiť odchod kvalifikovaného personálu do zahraničia, sa po svojom februárovom pozastavení obnovil.


Vo virvare predčasných parlamentných volieb verejnosť ani nepostrehla, že ministerstvo zdravotníctva obnovilo rezidentské štúdium umožňujúce zvýšiť vzdelanie lekárov. Program reagujúci na nedostatok zdravotníckeho personálu zastavilo vo februári, mohol pokračovať výlučne v odbore všeobecné lekárstvo pre dospelých. Rozhodnutie vyvolalo ostré reakcie vyšších územných celkov, expertov i protesty lekárskych odborárov. Ich šéf Peter Visolajský vyhlásil, že zastavenie rezidenčného programu stav ešte zhorší, a banskobystrický župan Ondrej Lunter sa vyjadril, že ide o „najabsurdnejšie rozhodnutie štátu“.

Nedostatok kvalifikovaného personálu, ako ani jeho odchod do zahraničia nie je žiadnou horúcou novinkou. Už pred takmer desiatimi rokmi vtedajšia ministerka vládnucej strany Smer Zuzana Zvolenská predstavila riešenie, ktoré malo čiastočne vyriešiť situáciu, a to sa pretavilo aj do prijatia zákona o poskytovateľoch zdravotníckej starostlivosti.

Obsahovo je rezidentské štúdium totožné s nerezidentským. Formálne však rezidenti môžu vykonávať prax len na akreditovaných pracoviskách, pričom ich mzdu refunduje štát. Na opačnú stranu váh absolventi medicíny kladú záväzok, že po ukončení rezidenčného programu budú vykonávať prax výlučne na Slovensku, a to minimálne počas piatich rokov. V opačnom prípade sa k slovu dostanú sankcie.

Rezort podpísal zmluvy o vzájomnej spolupráci so štyrmi subjektmi – so Slovenskou zdravotníckou univerzitou v Bratislave, s Jesseniovou lekárskou fakultou Univerzity Komenského v Martine, s Lekárskou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave a s Lekárskou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.


Plusy a mínusy

„Takáto možnosť vzdelávania pod gesciou štátu sa zaraďuje medzi veľmi špecifické programy, ktoré nemajú obdobu v zahraničí,“ objasňuje v kancelárii martinskej fakulty Ján Švihra, prodekan pre ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov. Druhým dychom však poznamenáva, že problém nedostatku špecialistov sa nedá zďaleka riešiť len rezidentskými programami. Samostatnou kapitolou sú odchody študentov do zahraničia. Vyvolávajú ich nielen mnohokrát mizerné vybavenia pracovísk či nadmerná byrokracia, ale takisto nesystematické úpravy predpisov s negatívnym dosahom na prax, rovnako ako možnosti sebarealizácie a odborného rastu. „Od roku 1989 sa nám, bohužiaľ, nepodarilo skvalitniť investičný dlh zdravotníctva. Pokiaľ ho neznížime, mladí budú utekať za hranice a možno aj vo väčších počtoch,“ tvrdí profesor Švihra.

Jedným z ďalších zádrhov je čoraz väčší záujem žien o medicínu. Veľká časť z nich po absolvovaní štúdia však svoju profesiu nebude roky vykonávať, lebo uprednostní budovanie rodiny, čo môže spôsobiť odsunutie získania špecializácie o päť rokov a v niektorých prípadoch až o osem.

„Mnohých takisto odrádza vysoká finančná náročnosť na zriadenie alebo prebratie ambulancie. Mladý lekár či lekárka si v rovnakom čase berie hypotéku na zabezpečenie bývania a ďalšiu pôžičku na odkúpenie, respektíve na zriadenie ambulancie si už nemôže dovoliť.“ Sektor by v prvom rade potreboval finančnú podporu zo strany štátu v podobe samosprávnych krajov, ktoré by pokrývali časť vstupných nákladov.

Rezidentské štúdium sa spočiatku týkalo len všeobecných lekárov a pediatrov, no v priebehu rokov sa rozšírilo o odbory, ktoré v sektore najviac absentujú – ortopédia, očné lekárstvo, anestéziológia či psychiatria. Za ďalší priaznivý prvok vývoja možno považovať vstup samosprávnych krajov, pretože tie majú najlepšie zmapované absentujúce špecializácie.

Švihra pokladá rezidenčné štúdium za veľmi užitočný program, ktorý skracuje čas na zapojenie sa do praktického života. „Štúdium je uľahčené v tom, že ho nik nemôže brzdiť. Ak rezident dostane pokyn, že musí ísť odpracovať trebárs dva mesiace na nejaké pracovisko, nedá sa použiť výhovorka, že teraz to nejde, lebo sú dovolenky.“ Smutnou, no zavedenou praxou je, že niektoré nemocnice sa snažia špecializáciu absolventa odďaľovať. Po nej by mu totiž stúpol plat a na to deravá kapsa zdravotníckych zariadení mnohokrát jednoducho nestačí.


V nesprávnom čase a na nesprávnom mieste

Februárový stop špecializáciám s výnimkou všeobecného lekárstva pre dospelých pokladá prodekan fakulty za nevyhnutný. V opačnom prípade by to znamenalo nehospodárne vynakladanie štátnych finančných prostriedkov. „V nesprávnom čase sa na nesprávnom mieste ukázala nesprávna myšlienka. V minulosti pri reforme zdravotníctva boli nastavené isté podmienky rezidentských programov a po rokoch sa na nich nakopilo príliš veľa vecí sťažujúcich ich realizáciu. Jediný, kto musel platiť sankcie, mal byť všeobecný lekár, ostatní nemuseli. V takejto forme sa to dostalo do zákona.“

Kľúčom k pochopeniu situácie zo začiatku roka je fakt, že do novely zákona vôbec takéto ustanovenie nemalo prekĺznuť. „Lenže platný zákon si nemôžeme dovoliť obchádzať. Jeho zmena nastala až po tlakoch Lekárskeho odborového združenia.“

Prečo vlastne došlo k tomu, že pôvodne zo zákona vypadli špecializované odbory? „Nedokážem odpovedať. Viem len posúdiť skutočnosť, že poslanecký návrh to napravil. Zmena bola úplne zbytočná a možno vznikla v chaose rokovaní,“ odpovedá Švihra. Zároveň si kladie otázku: „Prečo by mal napríklad pediater vyštudovať za peniaze štátu a hneď odísť za hranice? Neviem, z akých dôvodov by som mal podporovať niekoho, kto takýmto spôsobom vyštuduje za moje dane.“

Objektívne však treba konštatovať, že rezidentská forma sa výraznejšie nepremietla do priaznivejších čísiel počtu lekárov. A to najmä z dôvodu, že nesanuje ich nedostatok a stagnuje. Jedna z príčin väzí v samotných absolventoch, ktorí odchádzajú zo Slovenska, respektíve sa nevracajú z neho domov po skončení zahraničných fakúlt.

Slabinou je aj značne prebyrokratizované štúdium. „Predovšetkým akreditačný proces, ktorým prechádzajú subjekty ochotné rezidenta vzdelávať. Takisto je administratívne náročné pre fakultných manažérov a personalistov, ktorých povinnosťou je predkladať podklady na refundáciu nákladov.“ Podľa zákona je ich výška na úrovni 1,5-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky. Pri zdravotných sestrách 1,25-násobok.

Ministerstvo zdravotníctva vypísalo k jesennému termínu 150 miest na obsadenie rezidentského štúdia. V čase nášho rozhovoru Švihra ešte nevedel, koľko z nich sa skutočne zaplní, no ak sa tak podľa neho stane aspoň do polovice, bude to veľmi dobrý výsledok. V tomto mesiaci rezort zaradil do rezidentského štúdia 73 lekárov, z toho 53 v odbore všeobecné lekárstvo a 13 v pediatrii.


Nelichotivé zistenia

Aj Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) poňal podozrenie, že s rezidentským štúdiom nie je všetko kóšer. Posvietil si naň päť rokov po jeho zavedení do praxe a tiež v roku 2021. Analýzy neboli ani v jednom prípade lichotivé. Národná autorita popri iných zisteniach upozornila, že sa nevyriešil regionálny nedostatok lekárov:

„Mladým doktorkám a doktorom je potrebné ponúknuť aj motivujúce sociálne benefity naviazané napríklad na stabilné pracovné miesto či bývanie. Len vtedy budú ochotní vykonávať svoju lekársku ambulantnú prax vo všetkých regiónoch Slovenska.“ Až tretina absolventov zostáva pracovať v Bratislave a Košiciach. Mimo okresných a krajských miest len pätina.

Úrad pri výkonnostnej kontrole dospel k záverom, že sa program minul účinkom a dostatočne neprispel ani k zvýšeniu počtu lekárov v prvej línii, ani k plynulejšiemu prechodu absolventov do terénu. Rezort zdravotníctva zároveň nevedel kontrolórom preukázať úspešnosť projektu či efektívnosť použitia verejných prostriedkov v objeme 20 miliónov eur.

Šéf národných kontrolórov Ľubomír Andrassy však ako pozitívum uviedol, že „ministerstvo reflektovalo na naše pripomienky a niektoré už zapracovalo do prebiehajúceho programu“. NKÚ odporučil poslancom parlamentu, aby požiadali ministra zdravotníctva o komplexné prehodnotenie rezidentského programu a namodelovanie pravidiel, ktoré by zjednodušili prechod absolventov do praxe.

NKÚ vykonal u lekárov prieskum spokojnosti. Podľa neho ich od programu odrádzali nevýhodné a často sa meniace podmienky, rovnako aj potreba zotrvania v konkrétnom kraji či zavedené obmedzenia v podobe sankcií.

V prepočte na 100-tisíc obyvateľov máme jeden z najnižších podielov všeobecných lekárov v Európskej únii. Za kontrolované obdobie rokov 2014 až 2020 sa v týchto dvoch odboroch vzdelávalo 1 704 lekárov, z toho rezidentov bolo len 30 percent.


Sankcie

Pokuta za nedodržanie podmienok je päťtisíc eur za každý začatý rok rezidenčného štúdia. Najkratšie – tri roky – je určené pre všeobecných lekárov. Ak teda zaplatia 15-tisíc eur, môžu si zbaliť kufre a dať zbohom rodnej krajine bez toho, aby dodržali kritérium piatich rokov. Nie je to príliš malá hrozba pri súčasných platoch lekárov?

K tejto skutočnosti prodekan martinskej fakulty len poznamenáva, že „možno“, no nevylučuje, že sankcie môžu byť aj strašiakom. Podľa neho však podstatnou bariérou môže byť obava zo záväzkov. „Ak však dávate niekomu výhody, tak očakávate protihodnotu. Pokladám takýto prístup za úplne korektný a správny.“

Švihra nám prezradí jednu svoju zásadnú myšlienku, ktorá by po zavedení do praxe zaručene zafungovala: „Každý jeden absolvent by mal študovať výlučne v rezidentskom programe. Štát by sa tak postaral o každého lekára i špecializáciu. Nevynaložil by na to až tak veľa finančných prostriedkov. A lekár by nemal bariéru v tom, či ho nejaké nemocničné zariadenia zoberie alebo nie.“ Zároveň by bol aspoň čiastočne brzdený jeho odchod do zahraničia.

Zvyšovať si vzdelanie je, pravdaže, možné aj bez rezidentského programu. V takom prípade musí lekár vytiahnuť z vlastnej peňaženky okolo 200 až 250 eur mesačne. „Táto suma nepokrýva ani len prevádzku jednotlivých pracovísk. My sme donútení vytvárať si fondy a suplovať tak štát peniazmi, ktoré zarobíme výučbou zahraničných študentov,“ tvrdí Švihra.


Hrozba neefektívnych výdavkov

Redakcia HN oslovila aj ministerstvo zdravotníctva. Podľa jeho štatistík bolo k 1. októbru tohto roka v rezidentských programoch zaradených 852 rezidentov. Od roku 2014 sa na ňom zúčastnilo 752 všeobecných lekárov a pediatrov a od roku 2019, keď došlo k rozšíreniu o ďalšie špecializované odbory, rovných sto rezidentov.

Štát naň v prvom roku rezidentského štúdia poskytol trištvrte milióna eur. Až do roku 2018 sa suma vyšplhala na viac ako štyri milióny eur, no v rokoch 2018 a 2019 klesala na zhruba 3,5 milióna. Od roku 2020 (5,5 milióna eur) stúpala až na 7,7 milióna. Aktuálny stav k dátumu 16. október 2023 je 5,6 milióna. Summa summarum, dosiaľ štát vynaložil finančné prostriedky v sume takmer 42 miliónov eur.

Tlačové oddelenie ministerstva zdravotníctva na našu otázku týkajúcu sa februárového pozastavenia rezidentského štúdia uviedlo: „Legislatívnou úpravou zákona o poskytovateľoch, zrealizovanou na základe rokovaní Lekárskeho odborového združenia o zvýšení platov lekárov, bolo k 1. januáru 2023 vypustené ustanovenie určujúce povinnosti pre rezidenta zaradeného do pediatrie a iných špecializačných odborov po ukončení rezidentského štúdia poskytovať zdravotnú starostlivosť v určenom samosprávnom kraji v minimálnej dĺžke päť rokov, v špecializačnom odbore, v ktorom úspešne ukončil rezidentské štúdium.“

Povinnosti i následné sankcie zostali v platnosti len pre všeobecných lekárov. Legislatívnou úpravou sa vytvoril princíp nerovnakého prístupu lekárov v rezidentskom štúdiu. „Z uvedeného dôvodu ministerstvo zdravotníctva od 1. februára dočasne pozastavilo ich zaraďovanie do rezidentského štúdia v odbore pediatria a ďalších špecializácií.“

Uvedené rozhodnutie súviselo nielen so zámerom tvorby najoptimálnejšieho rozpočtu rezortu, ale tiež s povinnosťou efektívneho hospodárenia s financiami verejnej správy a hrozby neefektívnych výdavkov, ktoré by od februára vznikli. Podľa rezortu je potrebná úprava v prípade plnenia niektorých opatrení. Bola predložená do legislatívneho procesu, no Národná rada ju neschválila.


Zdroj: SITA (hnonline.sk)