Články

Boj o pohotovosti: Kalavská vs. lekári

Boj o pohotovosti: Kalavská vs. lekári
Nová sieť ambulantnej pohotovosti bude pokrytá na 80 až 85 percent. Tam, kde bude nedostatok dobrovoľníkov, nariadi rezort lekárom povinnú službu. 

Systém lekárskej služby prvej pomoci prechádza veľkými zmenami. Už od prvého júla vstúpi do platnosti nové znenie zákona, podľa ktorého spomínaný systém nahradí Ambulantná pohotovostná služba. Po novom budú lekári ordinovať do desiatej večer, služby, o ktoré nemá nikto záujem, budú lekári slúžiť povinne na základe rozpisu. Navyše dostanú menej peňazí ako tí, ktorí sa prihlásili dobrovoľne. Zmeny vyvolali u zdravotníkov protichodné reakcie – lekári na jednej strane vítajú lepšie pracovné podmienky, na druhej upozorňujú, že zmeny sú prirýchle a šité horúcou ihlou. 

Menej vyčerpaných lekárov

Lekári, ktorí sa na služby prihlásia dobrovoľne, majú garantovaných minimálne 12 eur za hodinu. Tí, ktorým bude služba predpísaná povinne, dostanú deväť. „Či sa mi chce, či nechce, som lekárka, preto musím slúžiť. Komu sa nechce, môže robiť niečo iné,“ vyhlásila ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská po stretnutí so zástupcami lekárov a nemocníc na margo toho, či je nový systém motivácie lekárov adekvátny. 

Pohotovosti, ktoré začnú od júla fungovať po novom, budú pokrývať zatiaľ 80 až 85 percent siete. Kalavská uviedla, že po tom, čo v prvom kole tendra vybralo ministerstvo prevádzkovateľov pre 40 percent siete pohotovostí, ďalších približne 45 percent bodov bude pokrytých organizátormi poverenými zabezpečiť zdravotnú starostlivosť. „Je to dostatočné pokrytie siete, aby systém fungoval,“ zhodnotila ministerka a dodala, že v súčasnosti ešte rezort realizuje druhé kolo tendra na prevádzkovateľov pevných bodov siete ambulantnej pohotovostnej služby. To sa má vyhodnotiť do konca leta. 

Jana Bendová, odborníčka rezortu pre všeobecné lekárstvo, poukázala na to, že nový systém, rátajúci s kratším denným fungovaním pohotovostných ambulancií, odstráni riziko ohrozenia zdravotného stavu pacienta, vyplývajúce z doterajšieho systému, v ktorom prichádzalo k neúmernému preťažovaniu lekárov. „Zákon prichádza po desiatkach rokov, keď sme vyčerpaní nastupovali do práce ráno hneď po službe,“ pripomenula Bendová. 

Zmeny podporil aj predseda Asociácie nezávislých lekárov Marián Šóth. „Stávali sa prípady, že lekári doteraz pracovali celý deň pred službou, večer pokračovali pohotovosťou a ráno zase ambulovali,“ pripomenul. 

Obavy z udržateľnosti ambulancií

Nový systém však vyvolal aj kritiku. Asociácia nemocníc Slovenska už pred pár dňami upozornila, že od júla hrozí kolaps fungovania ambulantných pohotovostí. Na včerajšom stretnutí svoje obavy zopakovala. Prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko poukázal najmä na obavy lekárov slúžiacich v rámci ústavnej pohotovostnej služby a na urgentných príjmoch nemocníc, ktorí majú strach z výrazného nárastu počtu pacientov po desiatej hodine večer, najmä počas chrípkových mesiacov jesene a zimy. „Júl nie je dobrý dátum na zavedenie takejto obrovskej zmeny. Máme obavy, že budú komplikácie pretrvávať, a to hovorím najmä za ústavné pohotovostné služby na interných a detských oddeleniach,“ uviedol Petko s tým, že pre Asociáciu nemocníc by bolo najvhodnejším riešením odložiť zmenu do októbra 2020, keď budú vybudované urgentné príjmy. 

Problémom je podľa niektorých aj nastavenie nových podmienok a požiadaviek ministerstva. Členka Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a opozičná poslankyňa Jana Cigániková si myslí, že dochádza k radikálnemu zníženiu kvality prednemocničnej zdravotnej starostlivosti. „Po amatérskom zásahu ministerstva sú problémy aj tam, kde neboli desaťročia. Napríklad v Bratislavskom kraji kvôli byrokratickým prehnaným požiadavkám neuspeli dlhoroční prevádzkovatelia pohotovostí,“ povedala pre HN Cigániková. Navyše, skorý dátum zavedenia systému podľa nej zvyšuje pravdepodobnosť krízového stavu. „Nové pohotovosti majú fungovať už o necelé dva týždne. V regiónoch, kde nebol úspešný žiaden súťažiaci, ešte stále nevieme, kto bude pohotovosť organizovať, kde ju bude poskytovať a akí lekári tam budú slúžiť,“ dodala. 

Prezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva Peter Makara taktiež upozornil, že mnohí lekári sa neprihlásili z organizačných a ekonomických dôvodov. Lehota na podávanie žiadostí v rámci výberového konania na prevádzkovanie pohotovostí totiž vypršala 5. apríla, nariadenie vlády o výške úhrady pre túto službu však vstúpilo do platnosti až 14. apríla. „Teda všetci záujemcovia o prevádzkovanie pohotovostí mali kľúčovú informáciu k dispozícii až po lehote prihlásenia. Nevedeli, či sa im to vôbec podarí utiahnuť,“ povedal pre HN Makara. Upravený systém paušálnych platieb pritom môže byť aj v súčasnej podobe likvidačný. „Mnohí lekári sa obávajú, že je nedostatočný, že to neutiahnu. Otázka teda je, či sa po dvoch, troch mesiacoch nezačnú odhlasovať,“ uzavrel.

Zdroj: SITA (Hospodárske noviny)