Jednou epidémiou sa to celé skončiť nemusí

Podľa vedca Roberta Mistríka je realistické očakávať, že koronavírus sa bude vracať vo vlnách. Aj preto bude testovanie ľudí jedným z dôležitých nástrojov, ktorý pomôže vrátiť sa k normálnemu životu.

V rozhovore pre TREND Robert Mistrík hovorí o dôležitosti testovania v boji s novým koronavírusom. Je realistické očakávať, že vírus sa bude vracať vo vlnách. Aj preto bude testovanie jedným z dôležitých spôsobov, ako sa vrátiť k normálnemu životu.

Je situácia okolo koronavírusu skutočne taká vážna?

Stačí sa pozrieť, čo sa deje v Taliansku, a nemusíme o tom vôbec špekulovať. Situácia je vážna a nesmieme ju podceniť.

Myslíte si, že slovenská vláda ju podcenila?

Objektívne treba povedať, že koronavírus zaskočil nepripravených všetkých v západnej Európe aj v Spojených štátoch. Preto mnohé vlády teraz improvizujú a riešia problémy za pochodu. Napriek tomu mohli niektoré veci fungovať oveľa lepšie.

Ktoré napríklad?

V podstate sme nemali žiaden plán, nebol pripravený model. Teraz vidíme, že viazne testovanie, čiže v mnohých oblastiach vládne nekoordinovanosť, chaos a nerobia sa veci, ktoré by sa mohli robiť.

Bratislavský župan Juraj Droba zatvoril stredné školy. Tým spustil lavínu uzatvárania škôl, čo je podstatné pre prevenciu. Bolo to na váš popud, keďže obaja máte k strane SaS blízko?

Nie, aj ja som sa to dozvedel len z médií. Ale bol to mimoriadne zaslúžilý počin. Zrejme konal intuitívne a vycítil, že situácia je vážna. Za to mu patrí veľká vďaka. On bol skutočne ten, kto odštartoval vlnu karantén. Modelovanie vývoja epidémie

Karantény na Slovensku sa začali relatívne skoro. Napriek tomu sme tu mali minulý týždeň prognózu od Inštitútu zdravotnej politiky (IZP), ktorého scenáre sú dosť negatívne, možno až katastrofické. Myslíte si, že sú ďaleko od pravdy?

Bol to veľmi dôležitý krok. Dovtedy sme nemali žiaden model či dáta. Dnes o tomto modeli môžeme diskutovať, môžeme mu oponovať a navrhovať ďalšie parametre, ktoré doň vstupujú.

Bol to správny postup?

Považujem to za veľmi dobrý krok zo strany IZP a chcel by som poďakovať všetkým ľuďom, ktorí na modeli pracovali – zvlášť Martinovi Smatanovi, ktorý to všetko zorganizoval. Jasné, že sa vynorila aj nejaká kritika, že je to príliš skeptický model a že straší. Treba si však uvedomiť, že v podstate ide o záchranu životov. Vtedy musíme byť radšej konzervatívnejší, ako by sme potom ostali nepripravení a zrazu by nám chýbali zdravotnícke kapacity. V angličtine sa tomu hovorí „better safe than sorry“, teda radšej buďme teraz opatrní, ako potom plakať nad rozliatym mliekom. Model Inštitútu zdravotnej politiky sa bude postupne upravovať napríklad o dáta od mobilných operátorov. Začínajú spolupracovať aj ďalšie vedecké skupiny a inštitúcie, ktoré sa v minulosti zaoberali podobnými modelmi. V najbližších dňoch má vyjsť jeho aktualizácia a potom uvidíme, čo budeme ďalej robiť.

Súhlasíte s nastavením modelového parametra R0 – to znamená, koľko ľudí nakazí jeden infikovaný? Nie je 3,9 príliš vysoké číslo?

O reprodukčnom faktore R0 môžeme dlho diskutovať. Keď si zoberieme rozloženie našej spoločnosti, vidíme, že nie je homogénne. Zvolili toto číslo aj pod váhou toho, že máme marginalizované skupiny, ktoré žijú vo veľkých komunitách. Novší model bude viac štruktúrovaný, čiže R0 bude prispôsobené jednotlivým geografickým alebo komunitným parametrom. Testovanie na koronavírus

Zdravotníctvo bude čeliť veľmi ťažkej situácii a tá sa dá zmierniť testovaním, ktoré na Slovensku prebieha obmedzene. Vieme, že testov je menej ako štyristo na milión obyvateľov, čo je dosť nízke číslo. Myslíte si, že sa dá robiť viac?

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) pred pár dňami uviedla, že štáty by mohli mieru testovania zvýšiť. Z viacerých štúdií vyplýva, že v krajinách ako Južná Kórea, Singapur a Taiwan, kde sa podarilo dostať pod kontrolu epidémiu, boli občania masívne testovaní.

K čomu prispieva testovanie?

Výrazne k znižovaniu strát na životoch, znižovaniu škôd a bráni šíreniu epidémie. S kolegami sme pred časom bubnovali na poplach, že treba začať masovo testovať. Teraz to už konečne všetci pochopili. No zrazu sme zistili, že jednoducho na to nemáme kapacity. Narýchlo sa začali zháňať prístroje či testovacie súpravy, čo sa ukázalo ako veľký problém, keďže testovať chce odrazu celý svet. Nie je jednoduché získať nové technické prostriedky na to, aby sme mohli začať testovať.

Ako to možno vyriešiť?

Musíme v prvom rade zmapovať, aké máme testovacie kapacity. A tu sa ukazuje veľký problém. S kolegami sa snažíme urobiť poriadok, keďže pravá ruka nevie, čo robí ľavá. Zaskočilo nás to absolútne nepripravených. Testovanie pozostáva z mnohých kľúčových častí. Ide o celú reťaz činností od odberu, prevozu vzoriek do laboratórií, prípravu vzorky cez takzvanú separáciu RNA po samotné testovanie a oznamovanie výsledkov. To všetko treba zastrešiť jednou logistikou.

Aké máme technické prostriedky?

Limitované sú laboratóriá, ľudia, množstvo chemikálií, ktoré sa smú na testovanie použiť. Preto musíme najprv vytvoriť jasný algoritmus toho, koho budeme teraz testovať. Na plošné testovanie nemáme technické kapacity, tak si musíme určiť priority, koho treba testovať. A to si žiada čas.

Súkromné laboratóriá sú pripravené testovať, ale štát ich do toho nechce zapojiť. Neviete, čo môže byť dôvodom? Nie je to obava, že nemáme dostatok materiálu, ktorý je potrebný napríklad pri extrakcii RNA?

Samozrejme, je za tým obava, aby sme šetrili limitované zdroje. No nedá sa to riešiť zákazom. Štát by mal mať jasný plán, kto a za akých podmienok môže robiť testy. Prečo by ich pre štát nemohli vykonávať súkromné laboratóriá, ktoré na to majú skúsenosti, priestory aj certifikáty. Teraz sa snažíme zistiť, kto je schopný testy vykonávať a koľko na to máme technického vybavenia. Takisto zisťujeme, čo sa ešte dá zohnať zo zahraničia, hoci je to ťažké, lebo každá krajina teraz trpí nedostatkom. To všetko by mala skoordinovať jedna autorita, ktorá rozhodne, ako ideme pokračovať.

Objavili sa takí, ktorí sa snažia testy zháňať na vlastnú päsť v zahraničí.

Aj v tom vládne chaos. Títo ľudia to robia bez toho, aby rozumeli problematike. Nie je možné len tak zo zahraničia niečo kúpiť, narýchlo rozdať rýchlosúpravy a používať ich. Musíme vedieť, čo sú to za súpravy, akú majú kvalitu a či sú certifikované. Mali by sa tomu venovať tí, ktorí tomu rozumejú.

Hovoríte, že za vlády Petra Pellegriniho sa situácia mohla riešiť oveľa lepšie?

V podstate sa len začalo zisťovať, kto, v akom objeme je schopný vykonávať testy, koľko, na aký dlhý čas máme ešte testovacie chemikálie a aké prístroje máme na analýzu vzoriek. Na nás odborníkoch je, aby sme ponúkli riešenia novonastúpeným politikom. Je na nich, aby nám dôverovali a verili v tom, čo navrhneme. Musíme to urobiť v najbližších dňoch. Cítime totiž, aké je testovanie dôležité.

Okrem genetických testov existujú krvné testy, ktoré však nie sú také presné. Myslíte si, že by sa v súčasnosti hodili?

Zistiť vírus vieme tak, že odoberieme nejaké bunky zo steru z nosa alebo z nosohltana a identifikujeme v nich priamo RNA vírusu. To je najpresnejšia metóda. Potom existujú sérologické rýchlotesty, ktorými identifikujeme protilátky. Teda schopnosť organizmu reagovať na vírus. Tento test je vhodný, keď chceme rýchlo a relatívne lacno testovať. Má však svoju chybovosť, no v súčasnej situácii nám môže veľmi pomôcť.

Ako teda správne testovať?

Je tu niekoľko testov, z ktorých má každý svoj význam. Keď nám rýchlotest povie, že je niekto pozitívny, musí ísť na komplikovanejší RNA test, ktorý je drahší a časovo náročnejší. Rozhodne budeme potrebovať aj rýchlotesty, musia byť však certifikované a spĺňať isté kritériá. Ktokoľvek, kto ich importuje zo zahraničia alebo ich chce predávať cez nejaký reťazec, si musí uvedomiť, že v hre sú životy ľudí. Ľudia si musia uvedomiť aj to, že test ich diagnostikuje v nejakom časovom momente. Keď je test negatívny, choroba v človeku už môže zrieť, len ešte sme neboli schopní detegovať vírus. To je jeden z problémov testovania, že sa výsledok prejaví až po určitom čase od infekcie.

O aký dlhý čas ide?

Budem sa opierať o štúdiu, podľa ktorej je medián od nakazenia do prepuknutia prvých klinických symptómov 5,1 dňa. Ale tento interval môže byť aj od dvoch do 11 dní. Diskusie prebiehajú aj o tom, kedy človek ešte je a kedy už nie je virulentný, teda že môže nakaziť druhého človeka. Môže to byť už dva alebo len jeden deň pred prepuknutím klinických príznakov. Postupne, ako sa človek nakazí, jeho organizmus produkuje viac a viac vírusov. V momente, keď to vieme zistiť, to znamená, že človek je už virulentný a mohol infikovať iných. Svet sa učí. Podľa niektorých prípadov sa vírus prejavuje iba u polovice nakazených.

To je vysoké číslo. Tento vírus je veľmi mladý a všetci sa snažíme pochopiť, čo sa vlastne deje. Chvíľu trvá, kým nabehnú klinické príznaky - človek je virulentný, ale ešte nemá klinické príznaky. Niektorí môžu mať zasa veľmi mierne príznaky a môžu to považovať za niečo nepodstatné. Čítal som štúdiu, ktorá hovorí, že ak je človek vystavený veľkému počtu vírusov, je jeho ochorenie prudšie. Vychádza z toho, že priebeh choroby u ľudí, ktorí žili vo väčších komunitách a nakazili sa, bol oveľa intenzívnejší ako u ľudí, ktorí sa nakazili náhodou. Všetko sú to predbežné poznatky a nerobil by som z toho ďalekosiahle závery. Pre verejnosť platí, aby sa testovalo čo v najväčšom objeme, aby sme vedeli zachytiť tých, ktorí sú skutočne pôvodcovia šírenia tejto epidémie.

Britská premiér Boris Johnson na rozdiel od nás spočiatku zaviedol iba nepatrné opatrenia a dokonca hovoril o vybudovaní kolektívnej imunity. Čo si o tom myslíte?

Napokon rýchlo hodili spiatočku. Pochopili, že to nemusí dopadnúť dobre. Je jasné, že na to, aby sme zabránili šíreniu nákazy, sa musíme izolovať a musí byť vyhlásená karanténa. Čím skôr sa to stane, tým je väčšia šanca, že nákazu pribrzdíme. O tom, či vieme znížiť počet nakazených ľudí, by sa dalo diskutovať. Zatiaľ sa riadime intuíciou a snažíme sa epidémiu utlmiť. Znížime tak pravdepodobnosť, že preťažíme zdravotný systém, a kúpime si čas na postupné prijímanie ďalších opatrení. Môžeme napríklad zlepšovať testovanie a časom prídeme na nejakú liečbu či vakcínu.

Myslíte si, že vývoj nákazy bude na Slovensku iný oproti západnej Európe?

To by bolo veštenie z krištáľovej gule. Nemyslím si, že je niekto, kto by to vedel predpovedať. Ak budeme mať viac dát, modely obohatíme o ďalšie informácie. Zatiaľ len vidíme, že aj v Taliansku je situácia zo dňa na deň horšia.

A čo kolektívna imunita? Je možnosť, že sa nejako časom vybuduje? Alebo môže vírus časom zaniknúť?

O kolektívnej imunite si všetci robia príliš veľké ilúzie. Pretože vírus má tendenciu pomerne často mutovať. Len čo zmutuje, nemusíme byť imúnni proti zmutovanému vírusu. To je dôvod, prečo sa ťažko hľadajú vakcíny na chrípkovú epidémiu. Každý rok musia totiž byť iné. Netreba podliehať tomu, že všetci získame kolektívnu imunitu a staneme sa imúnnymi. Samozrejme, to, ako budeme vedieť zvládať celý tento proces, závisí aj od liečby, ktorá do toho možno vstúpi, ale aj od vakcíny. Teraz prebieha veľmi veľa klinických skúšok. Neostáva nám nič iné, iba počkať. Nastane vlna „relapsov“

Môže sa teoreticky stať aj to, čo sme videli pri španielskej chrípke po prvej svetovej vojne v rokoch 1918 až 1920? Vtedy prišlo niekoľko vĺn. Práve druhá vlna, ktorá sa vrátila po niekoľkých mesiacoch, bola najväčšia a zabíjala aj zdravých ľudí.

Bolo by prekvapivé, keby takýto „relaps“ nenastal. Domnievam sa, že je to absolútne reálny scenár. Akú bude mať silu a koľko takýchto relapsov bude, je dnes ťažké predpovedať.

Môže vírus do budúcnosti zmeniť spôsob fungovania nášho života?

To bude závisieť od toho, ako budeme schopní vedieť efektívne testovať. Keby sme sa my dvaja teraz otestovali a na ten test by sme sa mohli spoľahnúť, tak by sme nemuseli používať masky. Mám tušenie, že aj cestovanie lietadlom bude podmienené tým, že ľudia budú musieť mať výsledky testu. Lebo na nakazenie všetkých v lietadle stačí jeden chorý človek.

A čo návrat ľudí do práce?

Testy nám pomôžu aj zaradiť sa do normálneho pracovného života. Ak chceme obnoviť ekonomický život, musíme mať nejaký stupeň istoty, že sa v práci nenakazíme. Aj vtedy budú testy veľmi dôležité, keď prídu nové vlny, aby sme predsa len aspoň v nejakých fabrikách, na úradoch mali zaručenú nejakú istotu.

Boli ste už v kontakte s novým ministrom zdravotníctva Markom Krajčím?

Ešte nie, ale komunikujem s ľuďmi, ktorí sú s ním v kontakte. Naša komunita, ktorá sa venuje problému s testovaním, pripravuje materiály a odporúčania. Tie chceme ponúknuť autoritám.

Takže sa nebudete venovať priamo vedeckej činnosti a skúmaniu vírusu, ale skôr manažérskej činnosti a vytváraniu systému, ako pomôcť bojovať s koronavírusom?

Mnohých nás to vytrhlo z pracovnej činnosti a snažíme sa pomôcť, ako len najlepšie vieme. Jeden nič nezmôže, preto musíme fungovať ako komunita a navzájom spolupracovať. Kooperáciou môžeme spolu pomôcť Slovensku. Je na nás odborníkoch, aby sme ponúkli riešenie politikom, ktorí teraz prídu

Robert Mistrík (53) Slovenský vedec a podnikateľ, politik a spoluzakladateľ strany SaS. V roku 1998 založil technologickú firmu HighChem pôsobiacu v oblasti hmotnostnej spektrometrie, metabolomiky a chemických analýz, ktorú dodnes vedie. Je autorom patentu na identifikáciu malých molekúl vrátane nových diagnostických markerov zákerných chorôb a pôvodným autorom softvéru Mass Frontier, ktorý sa používa vo viac ako 2-tisíc vedeckovýskumných a priemyselných laboratóriách na celom svete. Od 23. marca je členom permanentného krízového štábu na boj s koronavírusom.

Zdroj: SITA (Trend)