Na nový kĺb si pacient počká rok. Lengvarský pokračuje v reforme

Vlani v decembri schválil parlament návrh ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nom. OĽaNO) na optimalizáciu nemocničnej siete. Rezort tak získal pôdu na prípravu a rozbehnutie analýz. V pondelok však ministerstvo zdravotníctva spravilo ďalší, menej nápadný, no o to zásadnejší krok v plánovaní poskytovania zdravotnej starostlivosti na Slovensku.

V decembri Lengvarský predstavil koncept piatich kategórií nemocníc. Najnovšia vyhláška stanovuje, čo by jednotlivé úrovne nemocníc mali poskytovať. „Každá nemocnica bude poznať rozsah poskytovanej ústavnej starostlivosti, svoje technické vybavenie, personálne zabezpečenie, a tak bude pacient s príslušnou diagnózou hospitalizovaný presne tam, kde patrí a kde mu vedia najlepšie pomôcť,“ vyhlásil v pondelok Lengvarský.

Prvý návrh siete nemocníc musí byť zverejnený do konca roka 2022. Naďalej platí, že zoznam zaradených nemocníc do určitých kategórií uzrie svetlo sveta až po októbrových komunálnych voľbách. Dôvodom sú obavy, že by optimalizácia bola zneužitá na politický boj. Následne do 30. júna chce mať rezort hotovú metodiku vyhodnotenia siete. Príprava nemocníc a zdravotných poisťovní, aby začali fungovať po novom, je naplánovaná do 31. januára 2023. Začatie poskytovania zdravotnej starostlivosti podľa podmienok novej siete by sa malo spustiť od 1. januára 2024. Odvtedy budú vytvorené čakacie lehoty pre 614 medicínskych služieb a budú definované v rozmedzí od siedmich do 365 dní. „Tie, ktoré čakačky nemajú, sú akútne,“ priblížila Angelika Szalayová, riaditeľka odboru klasifikácie a kategorizácie ústavnej starostlivosti rezortu zdravotníctva. Medzi akútne podľa nej patrí operácia slepého čreva či liečba hypertenzie.

Operácia nadobličky či výkony na močovode musia byť urobené do 90 dní, resekcia prostaty do 120 dní. Infekcie a zápaly oka do 10 a vrodené chyby oka do 30 dní. Na totálnu endoprotézu bedrového kĺbu či kolenného kĺbu budú čakať pacienti najviac 365 dní. Lengvarský dodal, že doteraz žiadne čakačky neexistovali. V prípade, že sa nedodržia čakacie lehoty, bude mať pacient nárok na poskytnutie zdravotnej starostlivosti v zahraničí. Znenie vyhlášky ide teraz na trojtýždenné medzirezortné pripomienkové konanie. Následne sa podľa rezortu zapracujú pripomienky a následne sa zadefinujú presné podmienky, čo by nemocnice mali poskytovať. „Očakávame ohlas od všetkých dotknutých subjektov, verím, že nájdeme spoločnú cestu aj s nimi a touto vyhláškou sa posunieme ďalej, či už v optimalizácii siete nemocníc, alebo celkovo v reforme zdravotníctva ako takého,“ uviedol Lengvarský.

Bratislava dostane päťku

Úrovne nemocníc, programov a medicínskych služieb budú po novom rozdelené do kategórií a označené ako V., IV., III., II. a I. úroveň, pričom V. úroveň predstavuje najvyššiu a I. najnižšiu. Najskôr sa nemocnice delili na komunitné, regionálne, komplexné, koncové a národné, no rezort zdravotníctva priblížil, že mená na nižších úrovniach dostatočne neodzrkadľovali to, čo môže nemocnica v skutočnosti poskytovať a názov „komunitná“ si získal negatívne spojenie. Prvé reálne zmeny v praxi by mali ľudia pocítiť v nemocniciach v roku 2024. Ministerstvo zdravotníctva už v minulosti viackrát zdôraznilo, že sa žiadna nemocnica rušiť nebude. Lôžka, ktoré pred pandémiou zostávali nevyužité, sa budú transformovať v horizonteniekoľkých rokov na iný typ starostlivosti. „Logicky nám vychádza, že päťková nemocnica má byť v Bratislave. Na to, aby dokázala pokrývať celý program, tak to musí byť spolupráca niektorých nemocníc a špecializovaných zariadení,“ doplnila Szalayová. Takže by takzvaná päťková nemocnica musela byť spojená s ďalšími špecializovanými ústavmi v Bratislave.

To znamená, že k súčasnej Univerzitnej nemocnici Bratislava by sa pridali aj Národný ústav srdcovo–cievnych chorôb či Národný onkologický ústav. Lengvarský ju doplnil, že vo chvíli, keď sa postavia Rázsochy, operatíva Univerzitnej nemocnice Bratislava sa utlmí. Na debatu o tom, čo bude s prázdnymi starými nemocnicami a ich pozemkami, je vraj priskoro.

Čas prispôsobiť sa

Ministerstvo si sľubuje, že vďaka tejto vyhláške budú nemocnice presne vedieť, čo si môžu dovoliť zoperovať a čo naopak musia presunúť na iné pracovisko. Nemocnice najnižšieho typu nemajú povinné žiadne zákroky, no mal by byť v nich dostupný urgentný príjem. Povinnú urgentnú starostlivosť ministerstvo vyžaduje až od nemocnice v druhej kategórii. Rozdiel medzi nemocnicou najvyššej kategórie a štvrtou kategóriou je len v rozmedzí poskytovania chirurgickej starostlivosti. Napríklad v nemocniciach prvej úrovne, teda najnižšej, nemusí byť nič povinné a je na jej vedení, na ktoré špecializácie sa bude sústrediť. Budú si môcť vybrať maximálne šesť doplnkových programov, na ktoré sa v budúcnosti budú chcieť zamerať. Medzi nimi môže byť napríklad brušná chirurgia či gynekológia. Rezort zopakoval, že z nemocničnej siete by nemali vypadnúť žiadne nemocnice, no údajne by 33 až 50 zariadení malo byť v najnižšej kategórii. „Keď budú mať pôrodnicu na úrovni a budú spĺňať počet zákrokov, tak sa im budú môcť venovať aj na vyššej úrovni,“ spresnila Szalayová.

Čas prispôsobiť sa teda majú do 1. januára 2024, no prechodné obdobie predĺžil rezort do roku 2028. „Je užitočné, že to schvaľujeme teraz, pretože keby sme sa k tomu vrátili o päť rokov, tak by nemocnice nemali šancu sa na zmenu pripraviť,“ podotkla Szalayová.

Kontrola kvality

Súčasťou vyhlášky je zoznam 63 programov, ktoré bude mať každá z nemocníc ako povinné, doplnkové alebo nepovinné, definuje aj 1 460 medicínskych služieb. Pre každý program sú stanovené indikátory kvality, špeciálne personálne zabezpečenie a materiálno–technické vybavenie. „Sú operácie, ktoré budú zaradené do vyšších úrovní, hlavne sa to týka onkologických ochorení či vrodených vývojových chýb,“ vysvetlila Szalayová. To, či nemocnice dodržujú nastavenie programov, budú podľa Szalayovej kontrolovať zdravotné poisťovne. No podľa nej to neznamená, že ak je nemocnica v najnižšej úrovni, nemôže sa špecializovať na nejaký program. Szalayová vysvetlila, že poisťovne by v tom prípade neuhradili napríklad zložitú operáciu vývojovej chyby, ktorá by bola vykonaná v nemocnici nižšej kategórie.

Ministerstvo stanovilo 540 indikátorov kvality, pretože podľa nich aj dnes existujú predpisy, čo by každá nemocnica mala spĺňať, no nedodržiava sa to. Lengvarský priznáva, že je to sčasti aj nedostatkom personálu, a preto chce prepísať stanovené štandardy a kompetencie zdravotníkov tak, aby v nemocniciach mohlo pracovať viac nižšie kvalifikovaných zamestnancov. „Teda sestry sa budú venovať komplexnejším veciam a ostatné pokryjú ich asistenti,“ predstavuje si budúcnosť Lengvarský.

Zdroj: SITA (Pravda)