Problém s dlhodobou starostlivosťou

Slovensko zaostáva v oblasti dlhodobej zdravotnej starostlivosti. Upozornili na to analytici Útvaru hodnoty za peniaze. Práve toto považujú za príčinu, prečo sa u nás veľmi ťažko skracuje dĺžka hospitalizácie. 

V iných európskych krajinách je trend lôžka následnej starostlivosti redukovať. Deje sa to vďaka tomu, že sa skôr sústreďujú na presun do domácej opatery alebo komunitných a iných centier. Keďže nám populácia starne, analytici odporúčajú, aby sa počet postelí určených na rehabilitačnú starostlivosť rozširoval. Tvrdia, že by to malo byť pre Slovensko vysokou prioritou. 

Najpomalšie, ako sa len dá

Rezort zdravotníctva už v minulosti rozpracoval stratégiu dlhodobej zdravotnej starostlivosti, do finálnej podoby sa však stále nedostala. V roku 2019 Asociácia na ochranu práv pacientov v tejto oblasti spolupracovala s ministerstvom. V súčasnosti prezidentka asociácie MUDr. Elena Marušáková, MBA tvrdí, že to nie je prioritou štátu a že to ide najpomalším tempom, akým sa len dá. „V prípade dlhodobej starostlivosti sa nám spája aj ošetrovateľská a aj opatrovateľská sféra. Zároveň je súčasťou dlhodobej starostlivosti aj následná, ktorá má aj ambulantný charakter,“ povedala. Posun vidí len v prípade paliatívnej a hospicovej opatery, ktorá je súčasťou plánu obnovy. Už vlani ministerstvo zdravotníctva zvýšilo úhradu pre túto oblasť. Podľa nej je škoda, že prichádzajú pozitívne zmeny len vtedy, keď je problém veľmi akútny. „Paliatívna starostlivosť sa začala riešiť, lebo nám tu už naozaj vybuchuje. Nielen z hľadiska financií, ale starne nám populácia. Množstvo ľudí je v nemocniciach napriek tomu, že by tam nemuseli byť. Potrebovali by skôr paliatívnu, hospicovú alebo dlhodobú opateru,“ uviedla. Veľa z týchto pacientov podľa nej obsadzuje akútne lôžka, čo začalo byť problematické aj pre samotných poskytovateľov. Postele sú síce využité, ale nie adekvátne zaplatené. Ministerstvo nám do uzávierky neodpovedalo. 

Kde je problém?

MUDr. Marušáková vymenúva viaceré oblasti, v ktorých sú potrebné zmeny. Podľa nej sa v programovej vyhláške upravujúcej rozdelenie financií medzi jednotlivé časti zdravotníctva vôbec nenachádza dlhodobá opatera. Ako asociácia to tento rok pri jej tvorbe aj pripomienkovali. „Vieme, že je súčasťou ambulantnej aj ústavnej zdravotnej starostlivosti, ale špecificky sa nesleduje. A ak sa niečo špeciálne nesleduje, tak to neviete ani zlepšovať,“ myslí si. Ako ďalšie uvádza agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti, ktoré sú podľa nej málo platené zo zdravotných poisťovní. Tie podľa nej buď nedostatočne reflektujú na potreby svojich poistencov, alebo boli nedostatočne dobre definované minimálne počty na zazmluvňovanie takýchto zariadení. „Snaha bola, aby sa takáto opatera mohla vykonávať aj v domovoch sociálnych služieb, ale v praxi to vôbec nefunguje,“ informovala. Poukázala aj na rehabilitačnú starostlivosť, ktorá je tiež súčasťou následnej opatery a vykonáva sa v ambulanciách. „Ambulancie dlhodobo poukazujú na to, že cena za výkon je tak veľmi nízka, že nevedia zabezpečiť fungovanie rehabilitácií na základe zmluvných vzťahov. Preto je čoraz častejšie, že títo poskytovatelia fungujú mimo zmluvných vzťahov,“ opísala. Keď ide o nezmluvný vzťah, znamená to, že pacienti si všetko musia hradiť sami. Ako priblížila MUDr. Marušáková, často sa to končí tak, že pomoc ani nedostanú, lebo im chýbajú financie. 

Blúdia v systéme

Skutočnosť, že ľ udia o dkázaní na dlhodobú opateru nemajú kam ísť, sa v realite podľa Marušákovej často ukazuje s negatívnymi následkami. Tí, ktorí nemajú príbuzných a doma ich nemá kto opatriť, blúdia a zostávajú napospas systému. „Raz za čas, ak sa im výrazne zhorší zdravotný stav, sú hospitalizovaní v nemocniciach. Tie sa pritom bránia prijímať takýchto pacientov, lebo väčšina nesmie prepustiť pacienta do domácej starostlivosti, ak nemá doma zabezpečenú opateru,“ upozorňuje MUDr. Marušáková.

Zdroj: SITA (Zdravotnícke noviny)