Články

Štát dá na zdravotníctvo menej

Štát dá na zdravotníctvo menej

Zdravotníctvo má v budúcom roku hospodáriť s historicky najväčším obnosom peňazí. Z veľkej miery sa však na jeho fungovanie poskladajú pracujúci ľudia a to sumou štyri miliardy eur. Naopak, štát zdravotníctvu pošle najmenej peňazí za minimálne posledných päť rokov - len 960 miliónov eur. 


Zmena financovania


Pre porovnanie, na tento rok vláda naplánovala príspevok štátu o 289 miliónov eur vyšší. Štát do rozpočtu zdravotníctva prispieva cez takzvaných poistencov štátu. Ide napríklad o nezamestnaných, tehotné či deti a dôchodcov, za ktorých platí zdravotné odvody. Minister financií Peter Kažimír nielenže znižuje sumu poistného, ale mení aj samotný systém financovania. V minulosti štát totiž za svojich poistencov platil isté percento. Tento systém nastavil ešte exminister Rudolf Zajac. „Jedným z cieľov bolo odpolitizovať schvaľovanie zdravotníckeho rozpočtu. Ďalším bola predpovedateľnosť objemu zdrojov v zdravotníctve na ďalšie roky. To malo priniesť stabilnejšie prostredie pre investície,“ vysvetľuje Angelika Szalayová zo Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku. 


Časom sa však vláda začala s odborníkmi, poisťovňami či nemocnicami o toto percento naťahovať. Posledné roky ho napriek neustálym upozorneniam ministerstvo financií nastavovalo prinízko a v posledných mesiacoch roka muselo potom chýbajúce peniaze doplácať. Pre tento rok bola nastavená hodnota 3,71 percenta z priemernej mzdy na Slovensku. V rozpočte na rok 2019 už Kažimír o percente nehovorí: ministerstvo financií stanovilo pevnú sumu, ktorú štát za svojich poistencov zaplatí. Ak by sme to chceli povedať v percentách, bolo by to podľa Szalayovej len 2,8 percenta. „To znamená, že bremeno financovania zdravotníctva štát v neprimeranej miere prenáša na pracujúcich obyvateľov,“ tvrdí hovorca zdravotnej poisťovne Dôvera Matej Štepianský. 


Podfinancovaný rezort


Ministerstvo financií prechod na pevnú sumu zdôvodnilo tým, že doterajší systém bol už vzhľadom na vývoj ekonomiky nespoľahlivý a nezohľadňoval potreby zdravotníctva. Práve na dobrý rast našej ekonomiky sa však pri kritike odvolávajú aj poisťovne, lekári či pacienti. Sektor je podľa Szalayovej dlhodobo podfinancovaný a vláda namiesto toho, aby využila fakt, že sa Slovensku darí a do rezortu naliala omnoho viac peňazí na nevyhnutné investície, škrtá sumu za poistencov štátu. „Návrh rozpočtu je predvolebný. Štát chce splatiť svoj dlh zdravotníctvu zvyšovaním výdavkov na rekonštrukciu nemocníc a zvyšovaním platov zdravotníckych pracovníkov. Na druhej strane potichu ukrajuje zo svojho príspevku na zdravotnú starostlivosť ľudí,“ tvrdí Štepianský. 


Chýbajú aj sľúbené peniaze pre ambulancie, upozorňuje prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth. „Nedofinancovanie rezortu a nedostatok lekárov sú najväčším problémom slovenského zdravotníctva,“ tvrdí Šoth. Navrhuje preto, aby každá ambulancia dostala tisíc eur navyše. Upozornil tiež, že počet ambulancií u nás klesá, keďže lekári odchádzajú do penzie. Ďalších lekárov lákajú na výrazne vyššie platy do zahraničia, najnovšie napríklad do Nemecka. Čoraz väčší dopyt je aj po našich zdravotných sestrách či pôrodných asistentkách, ktoré si vedia v cudzine zarobiť až päťnásobne viac ako doma. 


„Prečo by na Slovensku zostávali, ak vidia, že aj v dobrých časoch radšej ako moderné prístroje nakúpime vojenskú techniku,“ povedala prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Mária Lévyová.


Rezort zdravotníctva by mal budúci rok narábať so sumou 5,04 miliardy eur.

Medziročne ide o nárast sumy o 243,8 milióna eur. 

Samotný štát za svojich poistencov prispeje sumou 960 miliónov eur. 

To je o približne 290 miliónov eur menej ako tento rok.


Zdroj: SITA (SME)