Články

Berieme len bolestivé prípady a málo vŕtame

Berieme len bolestivé prípady a málo vŕtame

Týždenne som mával aj 35 pacientov, teraz jedného, hovorí zubár Martin Šimo. Obáva sa, že jeho kolegovia v dôchodkovom veku sa po kríze už nevrátia do práce.

 

Po prvej vlne koronavírusu sprísnime hygienicko-epidemiologický režim a budeme musieť pokračovať, pretože zuby bolieť neprestanú, hovorí stomatológ MARTIN ŠIMO.

 

Máte strach robiť teraz stomatologické výkony?

Úprimne, áno. O mesiac čakáme štvrté dieťa. Nechcem nakaziť svoju rodinu. Mám zodpovednosť za svojich pacientov aj zamestnancov. Koronavírus sa prenáša v kvapôčkach, ktoré vznikajú pri chladení zubnej vŕtačky sprejom. Každý výdych pacienta môže byť rizikom, ktoré na sto percent neodvráti ani správne použitie ochranných pomôcok. Aj keď mnohí nákazu prežijú, nevieme, aké budú trvalé následky po prekonaní choroby. Pokiaľ mám byť maximálne zodpovedný voči svojmu zdraviu aj okoliu, mali by sme ošetrovať len neodkladné prípady za maximálnej ochrany pacienta a personálu.

 

Koľko máte teraz pacientov a koľko to bolo pred krízou?

Bežne máme za týždeň okolo 35 pacientov, teraz jedného za týždeň. Pokles príjmov je zdrvujúci.

 

Ako teda vyzerá váš bežný deň, čakáte v ordinácii, kým príde ubolený pacient?

Tým, že mám ambulanciu blízko domu, môžem objednávky vybavovať telefonicky a som schopný do ambulancie dobehnúť do piatich minút. Inak počas dňa robím rôznu administratívu. Kolegovia z iných ambulancií, ktorí musia do práce dochádzať, sú však nútení byť celý deň v ambulancii aj bez pacientov.

 

Volajú ľudia aj teraz, že by chceli napríklad dentálnu hygienu či úkony, ktoré nie sú nevyhnutné?

Skôr sa vopred odhlasujú, či už zo strachu pred nákazou, alebo z ekonomických dôvodov. Momentálne sa ozývajú iba pacienti s bolesťou.

 

Povedzme, že niekto teda príde so strašnou bolesťou zuba. Ako tento inak bežný úkon prebieha teraz? Ako sa chránite?

Telefonicky musím zistiť, či sa dá bolesť tlmiť a odložiť alebo je nevyhnutné ošetrenie. V druhom prípade treba telefonicky zistiť, či je u pacienta riziko nákazy koronavírusom. V kladnom prípade ho odkážem na špecializované zariadenie, v opačnom prípade ho pozvem na ošetrenie. Pacient podpíše čestné vyhlásenie, že nie je rizikový, odmeriam mu teplotu a ponúknem dezinfekciu rúk. Následne ho vyšetrím s respirátorom, štítom, rukavicami, zakrytou hlavou a celotelovým oblečením. Pri ošetrení minimalizujem potrebu vŕtania a tvorbu aerosólu. Po ošetrení je okrem štandardnej dezinfekcie povrchov potrebné čo najlepšie vyvetrať a použiť germicídne žiariče (sterilizácia vzduchu UV žiarením – pozn. red.).

 

Už ste niekoho aj odmietli ošetriť?

Zatiaľ som na to nemal dôvod.

 

Povedzme, že obmedzenia budú trvať niekoľko mesiacov. Akým spôsobom sa zmení práca zubárov?

To závisí od toho, ako dlho a ako zle bude vyzerať prvá vlna nákazy. Chrípka predstavuje každý rok riziko zopakovania pandémie z rokov 1918 – 1920. Aj pred marcom 2020 sme preobjednávali pacientov s respiračným ochorením. Každé respiračné ochorenie totiž môže byť chrípkou. Neviem teda zistiť, ak má pacient nejaké ťažkosti, či je to „malá nádcha“ alebo vážnejšia chrípka. Keď niekoho bolí hrdlo alebo kašle, takisto ho preobjednáme. Toto u zubárov platí už roky, je to teda podobné aj v situácii s koronavírusom. Po prvej vlne koronavírusu sprísnime hygienickoepidemiologický režim a budeme musieť pokračovať, pretože zuby bolieť neprestanú. Budeme mať viac informácií a naučíme sa s tým žiť, ako sme si zvykli na riziko chrípky, tuberkulózy, osýpok, malárie, HIV, hepatitídy a podobne.

 

Čo to znamená pre zdravotný stav ľudí, keď teraz možno aj niekoľko mesiacov nebudú chodiť na preventívne prehliadky a možno neprídu ani so stredne vážnym či s vážnejším problémom?

To je veľmi individuálne. Odkladanie bolestivého stavu s prítomným opuchom a so šírením zápalu môže ohrozovať život. Väčšina bolestivých prípadov sa časom zhorší a bude vyžadovať radikálnejší zásah. Zub, ktorý má dnes stredne veľký kaz, môže byť o pol roka na ošetrenie kanálikov. Zub, ktorý je dnes na ošetrenie kanálikov, môže byť o pol roka na vytiahnutie. Veľká časť zubných lekárov v dôchodkovom veku môže zvážiť ďalšie pôsobenie a pre mnohých z nás bude výpadok príjmov bez opatrení likvidačný. Problém bude po skončení koronakrízy so samotnou udržateľnosťou a s dostupnosťou stomatologickej starostlivosti.

 

Premiér priamo povedal, aby sa ľudia vyhli zubárom a navštívili ich iba v kritických prípadoch. Je takéto odporúčanie v poriadku?

Premiér to povedal počas vyhlásenia núdzového stavu 15. marca. Z hľadiska zníženia možnosti šírenia nákazy je to správne. Podobne sa správa väčšina európskych krajín. Takmer v polovici z nich priamo zavreli zubné ambulancie. Príjmy klesli na likvidačnú hranicu, náklady zostávajú vysoké a opatrenia pre postihnuté prevádzky sa nás dotýkajú minimálne a nedostatočne. Zubárov sa netýkajú žiadne zo známych opatrení, ktoré by odvrátili ekonomický kolaps.

 

Ako si predstavujete najideálnejšiu pomoc pre zubárov zo strany štátu?

Vyhláseniami premiéra a ministra zdravotníctva sme prakticky zatvorení. Ale nie oficiálne, pretože nemôžeme nechať pacientov v bolestiach bez pomoci. Príjmy klesli na nulu, náklady zostali vysoké. Potrebujeme pomoc, aby sme sa udržali aspoň na nule. Úvery a lízingy sa dajú odložiť, ale ako mám platiť mzdy bez príjmu?

 

Bolo by riešením uzavretie zubných ambulancií s tým, že by sa zabezpečilo pohotovostné ošetrenie?

Prvá možnosť je zubné ambulancie zavrieť oficiálne, presmerovať ochranné pomôcky a schopný personál na pohotovosti a ochrániť ambulancie pred ekonomickým kolapsom. Druhá možnosť je vrátiť sa k bežnému ošetrovaniu sprísnením hygienického režimu, čo sa raz aj tak bude musieť stať. Niekto bude musieť pomáhať pacientom s bolesťou. Súčasný stav je šach-mat.

 

Ako dlho ešte za súčasných podmienok môžu ambulancie fungovať?

Závisí, kto má akú rezervu, tá však bude rýchlo ubúdať. Za nás vydržíme mesiac a potom bude prepúšťanie a postupne likvidácia.

 

Čo by sa muselo zmeniť, aby zubári neboli donútení zatvárať ambulancie a nekrachovali?

Musíme začať pracovať, aby sme sa mohli o seba a svoj personál postarať, alebo štát musí pomôcť s nákladmi. Štát avizoval pomoc zmluvným lekárom paušálnou dávkou zo zdravotnej poisťovne, ale nezmluvných zubných lekárov, ktorých je takmer tretina, sa to netýka a tí výpadok príjmov pociťujú okamžite. Takáto pomoc je diskriminačná. Mnoho nezmluvných lekárov zmluvy nedostalo, aj keď sa o ne uchádzali. Po kolapse nezmluvných lekárov poddimenzovaná zmluvná sieť nebude stačiť. Už teraz boli objednávacie lehoty aj viac ako pol roka.

 

Môže sa reálne na Slovensku stať, že keď sa vrátime do normálu, budeme mat veľký nedostatok zubárov?

Pokiaľ sa kompetentní nepreberú, bude to realistický scenár. V situácii, v ktorej sme teraz, keď náklady rádovo prevyšujú príjmy, je to však iba otázka času. Kto bude mať po ukončení krízy chuť zamestnať tých, ktorí už nebudú schopní získať úvery a lízingy na rozbeh vlastnej praxe? Aj keby tu tí zubní lekári zostali, kto ich zamestná, kto bude riskovať vybavenie infraštruktúry ambulancie a zadlženie sa pre lekára – zamestnanca, ktorého si nevie na tých päť rokov splatnosti úveru zaviazať? Ak tu aj bude dostatok zubárov, ako budú ošetrovať, keď kreslo, röntgen a sterilizátor im vezme exekútor?

 

Naučíme sa s tým žiť, ako sme si zvykli na riziko chrípky, tuberkulózy, osýpok, malárie, HIV, hepatitídy a podobne.

 

Martin Šimo Narodil sa v Trnave. Vyštudoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave v odbore zubné lekárstvo. Štúdium ukončil v roku 2014, následne bol tri roky zamestnaný ako obvodný zubný lekár v trnavskom regióne. V roku 2017 založil vlastnú zubnú prax v Trnave. V roku 2019 bol zvolený za prezidenta regionálnej komory zubných lekárov.

 

Zdroj: SITA (Denník N)