Pacienti čakajú na operáciu roky. Štát tlačí na poisťovne

Ochorenia ako sivý zákal, problémy s bedrovým či kolenným kĺbom alebo so srdcovo-cievnou sústavou prinášajú pacientom na Slovensku hneď niekoľko starostí naraz, od bolestí až po miestami extrémne dlhé čakacie lehoty na operáciu.

Ak by sa to týkalo vás, boli by ste ochotní skrátiť si čakanie tým, že radšej za zákrokom vycestujete do zahraničia? A kam až by ste museli zájsť, aby sa vám to podarilo?

Chorí sa musia vyrovnávať nielen s bolesťami, častými návštevami lekára či s výdavkami na lieky a zdravotnícke pomôcky, ale ak ich lekár skonštatuje, že je načase podstúpiť operáciu, a musia si zachovať aj pevné nervy. Na viaceré zákroky sa totiž dnes bežne čaká v poradovníku aj rok, kým sa reálne dostanete pod nôž. Na porovnanie: na Slovensku si napríklad na kolennú endoprotézu počkáte priemerne od 7,5 mesiaca až po dva roky. Dáta OECD ukazujú, že čakacia lehota napríklad v Poľsku je priemerne až 2,5 roka a v Maďarsku trištvrte roka. Omnoho lepšie sú na tom na Západe - v Španielsku si počkáte len tri mesiace, v Írsku necelé štyri.

Tlak na poisťovne

Rezort zdravotníctva pod vedením ministerky Zuzany Dolinkovej (Hlas) sa rozhodol situáciu na Slovensku zmeniť a „oprášil” dlho plánovaný projekt systému maximálnych čakacích lehôt na zákroky. Ten má viacero fáz. Najskôr sa ministerstvo dohodlo približne s päťdesiatkou nemocníc po celom Slovensku a začalo zbierať dáta o tom, koľko sa čaká na vybrané zákroky, aby následne mohli odborníci zostaviť tabuľku maximálnych čakacích lehôt. Tie majú začať platiť už od prvého januára budúceho roka. „V súčasnosti pri mnohých výkonoch čakacie doby ani nepoznáme. Ich sledovanie by tak bolo zaujímavé aj čisto z analytického hľadiska, pre lepšie pochopenie toho, ako na tom sme. Ak sa implementácia politiky podarí, popri DRG môže ísť o zaujímavý nástroj aj na meranie výkonnosti jednotlivých nemocníc,” myslí si o iniciatíve Matej Bárta, analytik INESS.

Ďalšou novinkou má byť aj opatrenie, podľa ktorého každý pacient, ktorý dostane termín operácie neskôr, ako je maximálna povolená lehota, bude mať nárok na operáciu v nezmluvnej nemocnici, alebo aj v zahraničí. Za rýchlejším zákrokom teda bude možné vycestovať na náklady poisťovne. To má poskytovateľov poistenia zase motivovať pomôcť ich klientom vybaviť zákrok čo najrýchlejšie a čo najbližšie - súkromníci či zahraničie ich totiž vyjdú drahšie.

Analytik Inštitútu pre sociálne a ekonomické reformy (INEKO) Dušan Zachar takýto tlak na poskytovateľov a zdravotné poisťovne víta. „Treba však nastaviť maximálne čakačky v reálnych súvislostiach a v kontexte možností, ktoré dovoľujú obmedzené zdroje verejného zdravotného poistenia na Slovensku. Ak si ich stanovíme nereálne krátke a nebudú kryté zdrojmi, bude to cesta do pekla,” komentuje.

V zahraničí čakáte menej

Podľa dostupných údajov sa dajú nájsť nemocnice, ktoré vás skutočne zoperujú rýchlejšie, aj rovno za hranicami. „Napríklad aktuálne v najväčšej rakúskej nemocnici AKH Wien sa v roku 2023 priemerne čakalo 77 dní na výmenu kolena, ako aj bedrového kĺbu. V univerzitnej nemocnici v Innsbrucku je to aktuálne dokonca len 35 dní pri bedrových kĺboch a pri kolenných 56 dní,” vymenúva Zachar. Zároveň ale upozorňuje, že sa nedá paušalizovať, niekde to bude lepšie, niekde horšie, a to aj v závislosti od typu operácie. A navyše, nie všade sú dostupné informácie o čakacích lehotách. „V univerzitnej klinike v Linzi je to momentálne až 322 dní,” dodáva analytik.

Na porovnanie, podľa dát INEKO sa v roku 2022 čakalo na plánovanú výmenu bedrového kĺbu priemerne v Univerzitnej nemocnici (UN) v Martine 680 dní, v UN Bratislava-Ružinov 401 dní, v banskobystrickej rooseveltke 350 dní a v košickej UNLP 221 dní. Pri kolenných TEP (tzv. totálna endoprotéza) to bolo v UNM 729 dní, v Ružinove 484 dní, v Banskej Bystrici 419 dní a v Košiciach 226 dní.

V praxi by to vyzeralo takto: termín, ktorý dostanete od lekára na zákrok, zvaliduje zdravotná poisťovňa a postúpi NCZI. V on-line databáze bude prehľad čakacích lehôt. „Na jednom mieste si bude môcť poistenec pozrieť, koľký v poradí je,“ uviedol Mišík. Ak vám nemocnica poskytne nevyhovujúci, teda príliš vzdialený, termín, môžete svoj nesúhlas vyjadriť poisťovni. Tá má potom podľa aktuálneho návrhu asi desať dní na to, aby vám ponúkla náhradné riešenie. „Najprv hľadá zdravotná poisťovňa u zmluvných poskytovateľov na Slovensku, potom u nezmluvných a keď sa ani to nepodarí, tak v zahraničí,“ priblížil Matej Mišík, riaditeľ Inštitútu zdravotných analýz ministerstva zdravotníctva.

Analytici a poisťovne

Zatiaľ to však vyzerá, že analytici sú k realizácii tohto plánu skôr skeptickí a zdravotné poisťovne tiež. A nielen preto, že doterajšie úsilia o podobné zmeny neuspeli.

„Stanovenie nároku pre pacienta, nastavenie si nepokriveného zrkadla a následné dobre nastavené motivácie a procesy môžu pacientom v konečnom dôsledku pomôcť lepšou organizáciou a efektívnosťou poskytovanej starostlivosti a k operácii sa dostanú potom relatívne skôr,” tvrdí Zachar. Manažovanie pacientov čakajúcich na operácie ako napríklad podmienka pre vyplatenie zisku poisťovní by bolo totiž prínosné pre pacientov, keďže by sa poisťovne viac snažili pomôcť im aj vo vlastnom záujme. „Samozrejme, vždy tu budú kapacitné a finančné obmedzenia, ktoré budú limitovať lepšiu dostupnosť zdravotnej starostlivosti,” dodáva.

Hlavnú rolu v pridlhých čakacích lehotách však zohráva nedostatok personálu. Hovorkyňa štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) Ivana Linetová ozrejmila, že nedokážu ovplyvniť voľné kapacity u zahraničných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (PZS) a nevedia ani zaručiť, či poistenec bude v zahraničí operovaný skôr, ako bude mať stanovený termín operácie na Slovensku. Zdôraznila však, že snahou VšZP je, aby finančné prostriedky zo zdravotného poistenia boli vynaložené na zdravotnú starostlivosť vykonanú v rámci Slovenska a neodchádzali k zahraničným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.

Hovorkyňa štátnej VšZP Linetová vysvetlila, že ani od 1. januára 2025 nebude mať poisťovňa povinnosť ponúknuť poistencovi zahraničného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (PZS). „Poisťovni vznikne povinnosť ponúknuť poistencovi iba zmluvných PZS, u ktorých je čakacia doba na konkrétnu operáciu menšia, a teda neprekračuje maximálnu čakaciu dobu,“ spresnila Linetová. Dodala, že aj v súčasnosti, ak sa poistenec rozhodne vycestovať do iného členského štátu EÚ formou cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, je uhradená priemerná výška zákroku ako na Slovensku. „Upozorňujeme, že niektoré výkony, ktoré poistenec plánuje v inom členskom štáte EÚ, podliehajú udeleniu predchádzajúceho súhlasu na účely uhradenia,“ podotkla.

Súkromná poisťovňa Dôvera zase pripomína, že dĺžka čakacích lehôt závisí v najväčšej miere od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. „Preto je potrebné systémové riešenie pre zabezpečenie zdravotníckeho personálu, aby sa dlhé čakacie doby naozaj podarilo odstrániť,“ ozrejmil hovorca poisťovne Matej Štepiansky. 

Zdroj: SITA (Pravda)