Články

Transparentné nákupy či viac ordinačných hodín. Zmeny v rezorte sa dotkli viacerých. Prehľad najdôležitejších udalostí minulého roka.

Transparentné nákupy či viac ordinačných hodín. Zmeny v rezorte sa dotkli viacerých. Prehľad najdôležitejších udalostí minulého roka.

Na čom pracovalo ministerstvo zdravotníctva? Aké zmeny sa podarilo zaviesť do praxe a boli prospešné? Ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská pre TREND vybrala osem najzásadnejších udalostí minulého roka a zdôvodnila, prečo ich považuje za prínosné. Následne ich okomentoval aj nezávislý analytik INEKO Dušan Zachar. 



Zmeny v liekovej politike


Andrea Kalavská, ministerka zdravotníctva: Zamedzili sme špekulatívnemu reexportu liekov a problém s nedostatkom liekov prakticky prestal existovať. V praxi začal fungovať emergentný systém zabezpečujúci pacientom dostupnosť liekov v prípade, ak nie sú dostupné formou štandardnej distribúcie. Pracovali sme na príprave novely, vďaka ktorej môžu držitelia registrácie aj drahších inovatívnych liekov požiadať o vstup do tzv. kategorizačného zoznamu. Pacienti tak nemusia byť odkázaní na udelenie výnimky od zdravotnej poisťovne. Zámerom bolo motivovať výrobcov, aby ich liek prešiel štandardným kategorizačným procesom, pretože to považujeme za najviac transparentný spôsob, ako by sa mali lieky dostávať k pacientom. Zároveň sme pracovali na príprave zmien pri ochranných limitoch na lieky. Po novom sa týkajú nielen liekov, ale aj zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín. Rozšíril sa aj okruh ľudí, ktorých sa ochranný limit týka. 


Dušan Zachar, analytik INEKO: Legislatívu, ktorá sa týka reexportov liekov, je možné zatiaľ hodnotiť ako úspešný krok. Novela zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov však už takým úspechom podľa mňa nie je. Sťažila vstup lacnejších generík a biosimilárov na náš trh a umožňuje preplácanie mnohých drahých liekov z verejného zdravotného poistenia bez dostatočného posúdenia ich nákladovej efektívnosti a klinického prínosu. Dosah tejto novely na verejné financie bude značný. Jej zmena bude nutná. 


Viac ordinačných hodín


Andrea Kalavská: Považujem za dôležité, aby pacient našiel svojho lekára v ambulancii, keď ho potrebuje. Vlani sme preto uviedli do praxe zmeny týkajúce sa rozsahu ordinačných hodín všeobecných lekárov. Lekár musí byť pacientovi k dispozícii aspoň 35 ordinačných hodín týždenne a minimálne dva razy v týždni do 15. hodiny. V praxi sa totiž neraz stávalo, že pacient lekára nenašiel v ambulancii už v obedných hodinách. Týmto opatrením sme chceli zdravotnú starostlivosť viac zdostupniť a znížiť tlak na to, aby pacienti nemuseli vyhľadávať lekára napríklad v čase ambulantnej pohotovosti, lebo sa k nemu nevedeli dostať v riadnych ordinačných hodinách. 


Dušan Zachar: Je pravda, že ordinačné hodiny u mnohých ambulantných lekárov nie sú nastavené propacientsky. Je to aj dôsledok toho, že dopyt po zdravotnej starostlivosti prevyšuje jej ponuku. Dopyt je nedostatočne brzdený, napríklad finančnou spolu účasťou pacientov a strana ponuky nie je dostatočne finančne motivovaná ju rozširovať. Dobrá dostupnosť zdravotnej starostlivosti je dozaista verejným záujmom, preto chápem snahu ministerstva ju zlepšiť. Mala by byť však sprevádzaná aj adekvátnym odmeňovaním poskytovateľov. Viac by mali dostať najmä tí, ktorí sa viac snažia a majú dobré výsledky. 


Väčšia kontrola v nemocniciach


Andrea Kalavská: Jasné pravidlá pri riadení nemocníc sú nevyhnutnou súčasťou pre ich správne fungovanie, a preto aj v priebehu vlaňajška sa v zdravotníckych zariadeniach kreovali rady riaditeľov zložených z generálneho, medicínskeho a ekonomického riaditeľa. Cieľom viacčlenného riadiaceho orgánu je vniesť väčšiu mieru kontroly a transparentnosti do riadenia zdravotníckych zariadení. V zdravotníckych zariadeniach sa zriadili aj dozorné orgány. Sme presvedčení, že nie je podstatná samotná právna forma, ale spôsob a princípy riadenia organizácií a naším cieľom je riadiť nemocnice maximálne transparentne. Rady riaditeľov posilnili zodpovednosť za riadenie a dozorné orgány priniesli viac kontroly. 


Dušan Zachar: Okrem kvality a etickej výbavy manažérov sú alfou a omegou motivácie aktérov v zdravotníctve, ktoré sú ovplyvňované základnými pravidlami systému. Doterajšie skúsenosti so systémom štátneho (krajského, mestského) vlastníctva zdravotníckych zariadení v kombinácii s právnou formou príspevkových organizácií, silným politickým vplyvom a nedostatočným vynucovaním pravidiel v slovenských podmienkach bránia rozšíreniu správnych motivácií. Prijaté opatrenia nebudú mať preto zásadný vplyv na zlepšenie spravovania nemocníc. Neustála výrazná tvorba nových dlhov je jedným z dôkazov. 


Transparentnosť v nákupoch


Andrea Kalavská: Transparentné pravidlá sme zaviedli aj do nákupov. Centrálne obstarávanie cez elektronické aukcie prinieslo výrazné šetrenie finančných prostriedkov a ich investovania do ďalších oblastí, kde sú pre pacientov a zdravotníkov najviac potrebné. Po veľmi úspešnom centrálnom obstarávaní na CT prístroje sme pripravili obstarávania na lineárne urýchľovače, nemocničné postele, magnetické rezonancie, PC techniky a čaká nás aj komplexná obnova monitorov vitálnych funkcií a infúznej techniky. Predpokladaná úspora od roku 2017 je vďaka centrálnemu obstarávaniu zhruba 40 miliónov eur. 


Dušan Zachar: V porovnaní s nedávnou minulosťou sa v tejto oblasti dosiahol veľký progres. Najväčším plusom je porovnávanie ponúk na základe transparentne stanovených kritérií a zamedzenie výrazne predraženým tendrom. Centrálnymi nákupmi sa dajú dosiahnuť úspory z rozsahu. Zaujímavé by bolo porovnať, či sa štát približuje cenám, za aké nakupujú nezadlžení súkromní poskytovatelia. Aby centralizácia obstarávania neprinášala aj centralizovanie korupcie, je nutné mať okrem dobrých pravidiel aj zodpovedných ministerských úradníkov s pevnou morálkou a integritou. Zatiaľ to ide. 


Investície do slovenských nemocníc


Andrea Kalavská: V roku 2017 sa zdravotnícke zariadenia mohli prvýkrát uchádzať o kapitálové výdavky 70 miliónov eur, ktoré následne mohli investovať do modernizácie, rekonštrukcie či prístrojového vybavenia. Nemocnice, ktoré splnili podmienky, sa takisto mohli uchádzať o peniaze z eurofondov. Minulý rok sme tiež pripravili významnú modernizáciu a zlepšenie fungovania urgentných príjmov. Zámerom je, aby bola lepšie načasovaná urgentná zdravotná starostlivosť pre skutočne urgentných pacientov. Chceme skvalitniť poskytovanie urgentnej zdravotnej starostlivosti vybudovaním urgentných príjmov typu 1 a urgentných príjmov typu 2, na ktoré môžu nadväzovať tzv. traumacentrá. Urgentné príjmy by mali byť dobudované približne do dvoch rokov. 


Dušan Zachar: Vnútorná zadlženosť poskytovateľov, teda absencia a odkladanie potrebných investícií do obnovy zariadení a techniky, je veľkým problémom slovenského zdravotníctva. Vznikla jednak v dôsledku pokrivených motivácií a neefektívneho hospodárenia najmä netransformovaných štátnych a samosprávnych nemocníc, ale aj z nedostatku prostriedkov, keďže v porovnaní s okolitými štátmi sme v minulosti dávali do nemocničného sektora relatívne menší podiel zdrojov. Je dobré, že sa to postupne mení. Tieto investície však treba posudzovať aj v zmysle hodnoty za peniaze, aby z nich pacienti mali čo najväčší úžitok. 


Rozvoj ezdravia


Andrea Kalavská: Spolu s Národným centrom zdravotníckych informácií sme vlani zrealizovali mnohé opatrenia, aby sa ezdravie uviedlo po dlhých rokoch prípravy do reálnej praxe. Elektronické zdravotníctvo má mnoho nesporných výhod oproti predchádzajúcemu fungovaniu. Výrazne prispeje k zlepšovaniu zdravotnej starostlivosti, a tým aj k zvyšovaniu kvality života občanov, čo má neoceniteľný význam z pohľadu rýchleho prístupu k zdravotným záznamom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. V praxi funguje aj zápis ereceptu. Do 31. decembra 2021 bude duálny systém, teda aj papierová dokumentácia, aj ezdravie. Po tomto dátume, za predpokladu, že poskytovatelia budú pripojení, sa papierová dokumentácia eliminuje. 


Dušan Zachar: Ešte nie tak dávno by málokto zainteresovaný veril, že sa ezdravie, aj keď v oklieštenej forme, v tomto roku skutočne spustí. V tejto oblasti sa teda v ostatnom období urobil veľký posun vpred. Samozrejme, implementácia tohto projektu do praxe prináša mnohé problémy a na začiatku aj zvýšenú administratívnu záťaž a náklady, ale ináč sa nedá. Pre pacientov, ale nielen pre nich, je prínosom, ak fungujú elektronické služby a elektronický prenos informácií v zdravotníctve. Také zdravotníctvo je potom bezpečnejšie, kvalitnejšie a zároveň aj efektívnejšie. 


Viac preventívnych prehliadok


Andrea Kalavská: Preventívne prehliadky sú dôležitou súčasťou starostlivosti o zdravie populácie, preto sme ich rozsah hradený z verejného zdravotného poistenia rozšírili. Od začiatku novembra 2017 majú poistenci k dispozícii viac preventívnych prehliadok u všeobecných lekárov a stomatológov. U ľudí starších ako 15 rokov napríklad pribudla možnosť bezplatnej prevencie formou pečeňových testov. U stomatológa je súčasťou preventívneho vyšetrenia prehmatanie uzlín, deti majú zase nárok na ošetrenie zubnej skloviny fluórom. Včasná prevencia je dôležitou kontrolou zdravia a pri prípadnom ochorení pomáha k jeho včasnému podchyteniu a následne úspešnej liečbe. Vyšetrenia, o ktoré sa rozšíril doterajší rozsah preventívnych prehliadok, pomôžu k včasnému zachyteniu viacerých diagnóz. 


Dušan Zachar: Zlé výsledky zdravia Slovákov pri preventabilných ochoreniach poukazujú aj na nedostatky vo vzdelávaní, osvete a prevencii. Najmä primárna prevencia na Slovensku doposiaľ citeľne zaostáva. Rizikovým správaním svoje zdravie ohrozuje stále priveľa ľudí, ktorí nie sú nastavenými pravidlami zdravotníckeho systému dostatočne (de) motivovaní ho meniť. Je dobré, že ministerstvo zdravotníctva i poisťovne podnikajú kroky k tomu, aby sa to pomaly menilo. Prevažne platí, že prevencia je lacnejšia ako následná liečba. Treba však tiež merať, či preventívne programy prinášajú očakávané výsledky. 


Mobilná aplikácia pre záchranárov


Andrea Kalavská: 

Od jesene 2017 používajú záchranári celoplošne STEMI mobilnú aplikáciu. Vďaka nej pacientov s infarktom myokardu alebo podozrením na cievnu mozgovú príhodu privezie záchranka priamo a čo najskôr do zdravotníckeho zariadenia, kde dostane cielenú zdravotnú starostlivosť. Zdravotnícke zariadenie má vďaka GPS v sanitke prehľad aj o tom, kde sa vozidlo s pacientom nachádza, vedia pripraviť tím odborníkov na jeho príchod a poskytnúť okamžitú pomoc. Používanie aplikácie v sanitkách znížilo čas, odkedy bola volaná záchranka po jej dojazd do nemocnice, v priemere o hodinu. Ide o významný posun, lebo pri týchto diagnózach často minúty zohrávajú rozhodujúcu rolu. 


Dušan Zachar: Zlepšovanie komunikácie medzi záchrankou a nemocnicou, kam smeruje pacient s vážnou diagnózou, je nevyhnutným predpokladom na zrýchlenie, skvalitňovanie a zefektívnenie celého procesu odovzdávania pacienta a jeho následnej liečby. Táto inovácia, ako aj mnohé ďalšie v oblasti záchrannej zdravotnej služby a jej kooperácie s nemocnicami dokážu doslova zachraňovať životy. A keby Národné centrum zdravotníckych informácií mohlo zverejniť napríklad štatistiku podávania trombolýzy v jednotlivých nemocniciach, to by pomohlo tiež.


Zdroj: SITA (Trend)