Zdieľané sestry, menšie ambulancie, menej povinností. Štát mení lekárom pravidlá

Primárna zdravotná starostlivosť je základným pilierom efektívneho a udržateľného zdravotného systému. Napriek jej nepopierateľnému významu sa v slovenskom zdravotníctve dlhodobo zanedbávala. 

Chýbali konkrétne systémové kroky na jej posilnenie a implementácia reforiem sa často obmedzovala len na deklaratívnu rovinu bez reálneho pokroku. Súčasný stav všeobecnej ambulantnej starostlivosti na Slovensku možno charakterizovať ako pretrvávajúcu krízu so známymi, no dlhodobo neriešenými systémovými problémami. Medzi najvýraznejšie patrí vysoký priemerný vek praktických lekárov a nedostatočná generačná obmena, ktorá ohrozuje kontinuitu poskytovania starostlivosti v nadchádzajúcich rokoch. Tentoraz čakajú ambulancie veľké zmeny. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky pripravilo návrh vyhlášky, ktorá má zásadne upraviť minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie vybraných druhov ambulantných zdravotníckych zariadení. 

Zmeny sa týkajú predovšetkým podmienok personálneho zabezpečenia a materiálno-technického vybavenia ambulancií. Zámerom ministerstva je reakcia na vývoj personálnej situácie na trhu. Analytici upozorňujú v analýzach na nepriaznivé scenáre, ktoré Slovensku v budúcnosti hrozia. Štát podľa nich nebude schopný odvrátiť zhoršujúci sa trend v súvislosti s nedostatkom personálu, ktorý systém začne výrazne pociťovať po roku 2035. „Po roku 2035 sa začne situácia zhoršovať a zhoršovanie bude akcelerovať. V roku 2045 bude deficit zdravotných sestier predstavovať už takmer sedemtisíc sestier. V tomto období zo systému odíde tá najsilnejšia generácia sestier – dnes okolo päťdesiatky,“ píšu analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Zmeny sa nebudú vzťahovať na prírodné liečebné kúpele a kúpeľné liečebne. 

Upúšťajú od niektorých podmienok

Ministerstvo zdravotníctva reaguje na požiadavky či už samosprávnych krajov, alebo samotných mladých lekárov a nových poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Lekári ministerstvu a samotným župám totiž často hlásili ťažkosti pri hľadaní vhodných priestorov pri zakladaní nových ambulancií. Podľa informácií redakcie Medicína mali lekári najväčší problém s izolačnou miestnosťou. Kým doposiaľ ambulancie všeobecných lekárov a pediatrov museli mať povinne izolačnú miestnosť, od začiatku júla už nebude nutnosťou. Zväz ambulantných poskytovateľov (ZAP) uviedol, že pri dnešnom systéme práce ambulancie primárneho pediatra je izolačná miestnosť nevyužívaná. Prevažná väčšina ambulancií dokonca nemá priestorové možnosti na vytvorenie izolačnej možnosti. Nové ambulancie často ostávajú v priestoroch končiacej ambulancie, a preto nemajú možnosť vyriešiť požiadavku izolačnej miestnosti. „Ak bude nevyhnutnosť potreby izolačnej miestnosti, je ohrozená existencia väčšiny všeobecných ambulancií pre deti a dorast,“ dodal ZAP. 

Rezort zdravotníctva síce narazil na argumenty zo strany Úradu verejného zdravotníctva SR, inšpiráciu si však vzal z Českej republiky, kde legislatíva nevyžaduje v týchto ambulanciách mať izolačnú miestnosť. Rovnako rezort upúšťa od povinnej oddychovej miestnosti. Ambulancie si ju síce budú môcť naďalej zriadiť, no už nebudú povinné ju mať. Zmeny sa dotknú aj veľkosti miestnosti pre ambulanciu. Kým doposiaľ musela mať miestnosť aspoň 15 štvorcových metrov, od júla bude postačovať miestnosť s veľkosťou 13 štvorcových metrov. Rovnako sa menia pravidlá aj pre čakárne. Namiesto desiatich bude postačovať aj sedem štvorcových metrov. Kým doteraz museli mať pacienti a zdravotnícky personál toalety zvlášť, po novom budú môcť využívať spoločnú, no iba v prípade, ak zdravotnícke zariadenie má iba jedného zamestnanca. Napríklad ambulancie liečebnej pedagogiky či klinickej psychológie. Jednu toaletu však budú môcť využívať spoločne aj viaceré ambulancie. 

Flexibilné požiadavky na personál

Už novelizácia legislatívy v roku 2018 ponúkla všeobecným ambulanciám možnosť zamestnať praktickú sestru. Zmeny sa však netýkali špecialistov. Ministerstvo zdravotníctva však podmienky uvoľňuje a od júla budú mať špecializované ambulancie možnosť zamestnávať praktickú sestru. Nebude to však podmienkou. Rezort tým reaguje na zmeny na pracovnom trhu a globálny nedostatok sestier v systéme. Neplatí to však pre všetky odbornosti. Niektoré odborné spoločnosti si chceli zachovať povinnosť zamestnávať sestru. Rezort zdravotníctva pripomína, že naďalej platí, že personál môže konať iba v rozsahu svojich kompetencií. To znamená, že ak lekár zamestná zdravotnú sestru asistenta a bude potrebovať vykonať úkon, na ktorý asistent nemá oprávnenie, nebude ho môcť vyžadovať a daný úkon bude musieť vykonať lekár. Príkladom môže byť gastroenterologická ambulancia, ktorá nerobí endoskopické výkony a sústreďuje sa na pacientov s ľahšími ochoreniami. Lekár v takejto ambulancii nepotrebuje nevyhnutne zamestnávať zdravotnú sestru, postačia mu totiž kompetencie asistenta. Ak by však vykonával endoskopické výkony, vyhláška hovorí o povinnosti zamestnávať zdravotnú sestru. 

Bezpečnosť pacienta bude zachovaná

Rezort zdravotníctva tvrdí, že zmeny sa nijako nedotknú bezpečnosti pacienta. Cieľom je nastaviť flexibilnejšie podmienky pre ambulantných lekárov a dať im možnosť zamestnať zdravotníkov s užšími kompetenciami, pokiaľ nepotrebujú nevyhnutne zamestnávať sestru. Pred zavedením možnosti zamestnať v špecializovaných ambulanciách praktickú sestru rezort rozšíril ich kompetencie. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR uvítala možnosť zamestnať v ambulanciách namiesto sestry praktickú sestru – asistenta. Zmenu označila za nevyhnutnú pre ambulantný sektor, ktorý v súčasnej personálnej kríze nemôže v platových podmienkach konkurovať štátnym nemocniciam. Novú úpravu uvítala aj Asociácia súkromných lekárov SR, ktorá žiadala umožniť v prípade ambulantných zariadení, kde je to možné s ohľadom na odbornosť, zahrnúť do minimálneho personálneho vybavenia ako alternatívu administratívneho pracovníka a tiež možnosť splnenia minimálneho personálneho vybavenia bez sestry alebo s úväzkom nižším ako 1,0. Podľa súkromných lekárov by to zabránilo situáciám, keď sa poskytovateľ z dôvodu nedostatku stredného zdravotníckeho personálu rozhoduje pre ukončenie praxe, ako aj z ekonomického tlaku na ambulancie v mnohých finančne podhodnotených odbornostiach, kde úhrady za výkony nepostačujú na zodpovedajúcu odmenu pre lekára a sestry. Takáto úprava by eliminovala rušenie povolení na poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre nemožnosť získať sestru alebo praktickú sestru. Čo by bolo prínosom aj pre pacientov. 

Zdieľaný personál

Veľkou novinkou je zavedenie inštitútu zdieľanej sestry alebo asistenta, ktorý budú môcť využívať iba tí podnikatelia, ktorí prevádzkujú najmenej dve a najviac štyri ambulancie. Tieto ambulancie budú môcť využívať jednu sestru alebo zdravotnú sestru – asistenta, ak prevádzkujú tieto ambulancie na rovnakom mieste. Niektoré úkony v oblasti prevádzky ambulancie totiž zvládne aj administratívny pracovník, ktorého môžu ambulantní lekári zamestnávať od začiatku tohto roka. Týmto spôsobom sa skoncentruje využívanie kompetencií personálu na zdravotné výkony. Aj táto zmena však bude iba možnosťou a nie povinnosťou pre ambulancie. Dôvod je podľa rezortu jednoduchý. Ako uvádza Lucia Povalová z ministerstva zdravotníctva, organizačný model väčšiny všeobecných ambulancií naďalej zotrváva v podobe takzvanej sólo praxe, teda ambulancie s jedným lekárom a jednou sestrou, pričom zostáva nevyužitý potenciál delegovania kompetencií medzi lekára, sestru a administratívneho pracovníka. Absencia tímového prístupu a multidisciplinárnej spolupráce obmedzuje kapacity ambulancií na zvládanie rastúcich nárokov súčasnej populácie. Ďalšou výzvou sú podľa nej meniace sa profesijné preferencie mladých lekárov, ktorí čoraz častejšie inklinujú k zamestnaneckému pomeru namiesto prevádzkovania vlastnej praxe. Tento trend signalizuje nutnosť systémovej adaptácie vrátane podpory nových foriem organizácie ambulantnej starostlivosti, ako sú skupinové praxe či integrované centrá. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR) podotkla, že pri zohľadnení kompetencií zdravotníkov, a to najmä sestier a stredného zdravotníckeho personálu, pre ambulancie napríklad v poliklinike dáva význam centralizácia niektorých činnosti alebo zdieľanie niektorých zdravotných výkonov najmä pri odberoch alebo zobrazovacích vyšetreniach. Takéto zdieľanie je bežné v zahraničí a pre zvýšenie dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti považuje túto novinku za správnu. Zámerom ministerstva je racionalizovať požiadavky a urobiť ambulantný sektor flexibilnejším pre väčších poskytovateľov, ktorí vedia efektívnejšie využiť kompetencie personálu. Dôvodom zmien je aj reakcia na vývoj systému a pracovného trhu. 

Zmenia sa podmienky pre vybavenie

V rámci vybavenia sa uvoľnia aj ďalšie podmienky. Na základe potrieb ambulancií z praxe ministerstvo zároveň umožní, aby viac ambulancií malo k dispozícii spoločnú čakáreň. Rovnako sa upravia požiadavky na vetranie, vykurovanie, osvetlenie, úpravu povrchu stien, triedenie odpadu a skladovanie zdravotníckych pomôcok. V rámci základného prístrojového vybavenia ambulancií parným sterilizátorom je rozšírená možnosť sterilizácie zdravotníckych pomôcok dodávateľmi nielen prostredníctvom oddelenia centrálnej sterilizácie, ak budú pritom dodržané postupy podľa vyhlášky ministerstva č. 553/2007 Z. z. Tie ambulancie, v ktorých sa nevykonávajú odbery biologického materiálu, parenterálne výkony alebo dekontaminácia zdravotníckych pomôcok, už nebudú musieť mať inštalovaný drez v ambulancii alebo v prípravovni. Pre zabezpečenie neodkladnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch, keď sa pacientom náhle zhorší zdravotný stav alebo sa dostanú do životunebezpečného stavu, budú ambulancie povinné mať vo vybavení mobilnú resuscitačnú súpravu vrátane liekov, infúznych roztokov, zdravotníckych pomôcok a prístrojov. 

Zdieľané prístrojové vybavenie

Okrem personálu budú môcť ambulancie zdieľať prístrojové vybavenie. Vyhláška však rozlišuje medzi materiálnym, vecným a prístrojovým vybavením. Podmienkou pre zdieľanie prístrojov je prevádzkovanie najmenej dvoch a najviac štyroch ambulancií na rovnakom mieste. Príkladom môžu byť gynekologické ambulancie, ktoré síce budú musieť mať samostatné vyšetrovacie lôžko, no ultrazvukový prístroj si budú môcť medzi sebou zdieľať. Prístroj na stanovenie C-reaktívneho proteínu (CRP) budú mať v minimálnom vybavení len tie všeobecné ambulancie pre deti a dorast aj pre dospelých, ktoré si nevedia zabezpečiť výsledok vyšetrenia, ktoré sa vykonáva z kvapky krvi, dostupný do 15 minút. Zámerom ministerstva je predovšetkým racionálne a efektívne využívanie prístrojov, ktoré museli mať doposiaľ ambulancie v rámci povinného vybavenia, no reálne ich lekári nevyužívali počas celého ordinačného času. Zmeny sú priateľské najmä voči lekárom, keďže nastavujú omnoho flexibilnejšie podmienky vzhľadom na zmeny v zdravotníctve. Na druhej strane sa však sprísňujú podmienky na prístrojové vybavenie napríklad pre endokrinológov či urológov, ktorí budú musieť mať povinne ultrasonografiu. Ambulancie pohotovostnej služby budú zároveň povinne vybavené testom na preukázateľnosť troponínu a na vyšetrenie hladiny D-diméru pre rozlíšenie rizika infarktu, prípadne náhlej cievnej mozgovej príhody. Ak ambulancie pohotovostnej služby dokážu poskytnúť pacientom tieto vyšetrenia do 30 minút vďaka blízkosti laboratórií, toto vybavenie nebudú musieť mať. 

Fyzioterapia v rámci SVALZ

Ministerstvo rozširuje spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky, takzvané SVALZ-y. Týka sa to napríklad fyzioterapeutov, ktorí po ukončení bakalárskeho štúdia doteraz nemohli založiť vlastnú prax, aj keď vzdelanie ich na to oprávňovalo. Po novom budú môcť vykonávať svoju prax v rámci takzvaných SVALZ-ov. Nové podmienky začnú platiť už od začiatku júla tohto roka. Ambulancie však budú mať na splnenie požiadaviek prechodné obdobie, ktoré bude v dĺžke dvoch rokov. Podľa pripravovanej vyhlášky sa ambulancia maxilofaciálnej chirurgie zmení na ambulanciu maxilofaciálnej chirurgie a dentoalveolárnej chirurgie, pričom tieto budú musieť splniť nové požiadavky až do konca roka 2028. Zároveň psychiatrické ambulancie pre závislosti a neuropsychiatrické ambulancie budú musieť podmienky splniť do 1. januára 2027. A ambulancie paliatívnej medicíny do 1. januára 2026. Ďalšie podmienky určí vyhláška ministerstva. K zmenám sa vyjadrilo viacero dotknutých subjektov. Celkovo vzniesli 431 pripomienok, z ktorých bolo 270 akceptovaných a 61 čiastočne akceptovaných. Medzi požiadavkami, ktoré ministerstvo zdravotníctva neakceptovalo, bola napríklad požiadavka niektorých odborností, ktoré si vyžadovali možnosť zamestnávať v ambulancii iba administratívneho pracovníka. No keďže vyhláška hovorí o minimálnych požiadavkách zdravotníckych pracovníkov, nevzťahuje sa na administratívnu pracovnú silu v ambulanciách, ktorá sa nepovažuje za zdravotníka.

Zdroj: SITA (Trend)+