Články

Deti cudzincov zažívajú v školách nepochopenie

Deti cudzincov zažívajú v školách nepochopenie
Počet inojazyčných detí na Slovensku stúpa, školy nie sú pripravené.

Ekvádorčan Diego Loyola žije na Slovensku so svojou manželkou už od roku 2010. S deťmi sa doma od narodenia rozprávali po španielsky a maďarsky, no keď ich starší syn nastúpil do škôlky, bez znalosti slovenčiny v nej ostal stratený.

„Mal problém sa zaradiť, nájsť si kamarátov. Deti nemali trpezlivosť snažiť sa mu porozumieť a keďže mu nerozumeli, nechceli sa s ním hrať,“ spomína Loyola. Diegova manželka je Slovenka s maďarskou národnosťou. Začala sa s deťmi viac rozprávať po slovensky a po niekoľkých rokoch sa deťom podarilo hendikep dobehnúť. Nie všetci cudzinci žijúci na Slovensku majú túto výhodu. SME hovorilo s viacerými, ktorých deti najmä pre jazykovú bariéru zažívajú nepochopenie, izoláciu, šikanovanie a traumy. Rodičia týchto detí, ale aj experti a štátne inštitúcie poukazujú na to, že slovenské školy nie sú pripravené na vzdelávanie cudzincov„Na jednom stretnutí na nás učiteľka pritlačila, aby sme sa s dcérou doma nerozprávali po anglicky. Hovorila, že jej slovenčina je hrozná a že za to môžeme my. Šokovalo nás to,“ opísali svoju skúsenosť Američan a Slovenka, ktorí žijú v menšom slovenskom meste. Oni, ako aj viacerí ďalší chceli ostať v anonymite, pretože sa obávajú, že by sa situácia ich detí mohla ešte zhoršiť. Hovoria, že učiteľka vôbec nebrala do úvahy, že angličtina bola jediným komunikačným jazykom medzi otcom a dcérou.

Počet cudzincov stúpa
Slovensko sa mení. Kým pred desiatimi rokmi chodilo do základných škôl podlá oficiálnych štatistík len asi 800 cudzincov, dnes je to už 3700. A bude to viac, pretože na Slovensko sa sťahuje čoraz viac Ukrajincov, Srbov a cudzincov najmä z krajín mimo EÚ. „Predtým boli deti rozptýlené a školy to zvládali tak, že niektorá učiteľka pomáhala dieťaťu s doučovaním,“ hovorí riaditeľka Centra pre výskum etnicity a kultúry Elena Gallová Kriglerová, ktorá sa téme venuje dlhodobo. „Dnes však počet týchto detí prudko narastá. V Bratislave máte už takmer v každej škole dieťa cudzinca. Štát im však neposkytuje žiadnu podporu,“ dodáva.

Pred rokom sa na vzdelávanie detí cudzincov hlbšie pozrela štátna školská inšpekcia. Jej záverom bolo, že súčasný školský systém nie je na túto výzvu vôbec pripravený. Zrejme najväčšou, aj keď nie jedinou, bariérou je neznalosť slovenčiny. Častou praxou školách napríklad je, že veľa detí pre neznalosť slovenčiny zaraďujú do nižších ročníkov. Školskí inšpektori však upozorňujú, že táto prax neprináša pozitívne výsledky. „Zväčša sa nedokázali začleniť do kolektívu podstatne mladších spolužiakov, postupne mali problémy s učením a hrozilo im ukončenie školskej dochádzky v nižšom ako 9. ročníku,“ píše inšpekcia v správe.


Školám by mali pri organizácii 60-hodinového jazykového kurzu slovenčiny pomáhať okresné úrady. Školskí inšpektori však zistili, že len tri z nich (Bratislava, Žilina, Košice) to naozaj robia. Školy dokonca často ani o takejto možnosti nevedia. Kriglerová navyše jazykové kurzy opisuje ako príliš krátke a nekvalitné. Inšpektori tiež kritizujú, že neexistujú vhodné učebnice na vzdelávanie cudzincov, že učitelia nemajú dostatok možností, aby sa mohli sami zdokonaľovať v interkultúrnom vzdelávaní cudzincov, prípadne o takúto možnosť ani sami nejavia záujem. Učitelia preto dnes buď improvizujú, alebo k cudzincom pristupujú rovnako ako k slovenským deťom. „Pomoc v učení im poskytovali najmä rodičia, častejšie spolužiaci, ojedinele učitelia,“ píše sa v správe školskej inšpekcie. Všetky tieto problémy navyše umocnila pandémia. „Myslím si, že absolútna väčšina týchto detí bola úplne mimo vzdelávacieho systému,“ hovorí Kriglerová.

Kultúrne odlišnosti
Elena Mihaela z Rumunska má dve dievčatá vo veku jedenásť a osem rokov a napriek tomu, že sa obe dohovoria v slovenčine, tiež majú problém sa začleniť. „Žijeme tu už osem rokov. Dnes sú väčšie, ale keď boli v škôlke, veľa plakali. Cítili sa ignorované. Len málo ľudí nás považovalo za rovných, ktorí rozumeli, že sme sem prišli za lepším životom, nie aby sme niekomu ubližovali,“ hovorí. Mihaela opisuje, ako jej dcéry zažívali v škôlke aj v škole šikanovanie. „Deti dokážu byť veľmi kruté, niekedy horšie ako dospelí. Prekážalo im, čo jedáva, ako sa oblieka alebo ako rozpráva,“ opisuje, čo sa naposledy dialo jej mladšej dcére. Aj Kriglerová upozorňuje, že školy nie sú pripravené ani na kultúrne odlišnosti. „Pre tieto deti môže byť škola veľmi cudzím prostredím. Nemusia vedieť, ako funguje zvonenie, známkovanie alebo jedáleň. Ďalšia vec je príprava triedy, ktorá by mala vedieť, čo to znamená, ak príde dieťa z inej kultúry,“ hovorí.

Aj ďalší rodičia opísali ako ich deti pre svoj pôvod čelia šikanovaniu alebo ako ich školy nedokážu naučiť slovenčinu, a tak musia platiť drahých súkromných doučovateľov. Bežnou praxou je, že škôlkarom odsúvajú nástup do školy pre neznalosť slovenčiny. Stáva sa tiež, že učitelia si neznalosť slovenčiny zamieňajú s mentálnym zaostávaním detí. Často problémy detí potom dopadajú na samotných rodičov, ktorí sa cítia bezmocní, najmä ak sami dobre neovládajú jazyk. „Želal by som si, keby som mohol aj ja sám urobiť viac. Viac sa napríklad zapájať do školských aktivít, byť s ďalšími rodičmi súčasťou školy, ale nemôžem pre moje vlastné jazykové limity,“ tvrdí Ekvádorčan Loyola. Spomína si však, ako raz urobil pre celú triedu prezentáciu o svojej krajine a kultúre. „Nie je tam veľa detí, ktoré by mali rodičov zo zahraničia, preto sa im to vtedy veľmi páčilo,“ hovorí Loyola.

Aké sú riešenia
Školská inšpekcia navrhuje vo svojej správe vytvoriť centrá podpory, ktoré by rodinám cudzincov poskytovali tlmočnícke služby a podporu pri prekonávaní kultúrnych rozdielov. Deťom by pomáhali s adaptáciou v škole.
Podľa Kriglerovej je jednou z možností, aby sa deti po príchode do školy prvých niekoľko týždňov učili len slovenčinu. Ak sú ešte veľmi malé, malo by to ísť rýchlo. Potom by sa mohli zaradiť do bežnej triedy, kde by dostali podporu asistenta. Slovenčinu by sa učili len ako cudzí jazyk. „Z toho všetci odpadávajú, keď to počujú, pretože tu panuje predstava, že slovenčina je štátny jazyk a nemôže byť učená ako cudzí jazyk,“ tvrdí Kriglerová.

Momentálne je však podľa nej na štátnej úrovni vzdelávanie cudzincov nepovšimnutou témou a ministerstvo školstva nemá žiadnu stratégiu, ako v nej postupovať. Samotné ministerstvo na otázku, aké kroky plánuje podniknúť pre skvalitnenie vzdelávania cudzincov, odkazuje na aktivity Štátneho pedagogického ústavu. Ten napríklad pripravuje učebnicu slovenčiny ako cudzieho jazyka, školenia učiteľov alebo nový koncept kurzu slovenčiny.


TIP PRE RODIČOV AJ UČITEĽOV



PRAX

 „Uvedomujeme si, že v kolektíve dvadsiatich detí, ak je čo i len jeden cudzinec, musí pedagóg prispôsobiť výchovu a výučbu a hľadať možnosti jeho rozvíjania. Ako kľúčové sa ukazuje slovná zásoba, ktorá ovplyvňuje plynulosť ďalšieho vzdelávania sa detí a žiakov. A samozrejme aj spolupráca mimo školy s rodičmi, bez ktorej je vzdelávanie detí a žiakov cudzincov značne limitujúca,“ povedala Mgr. Mira Bianchi Schrimpelová, konateľka odborného nakladateľstva RAABE Slovensko.

„Práve z tohto dôvodu sme sa rozhodli na trh priniesť takú pomôcku, ktorá by pomohla predovšetkým žiakom, ale súčasne aj učiteľom a samotným rodičom,“ predstavuje dve novinky z vydavateľstva RAABE – Cudzinec v materskej škole a Cudzinec v mojej triede.

V oboch prípadoch ide o príručky pre učiteľov, ktoré pomáhajú preklenúť mnohé nečakané situácie pri práci s deťmi a žiakmi cudzincami. Predkladajú možnosti práce učiteľa v oblasti výchovy, výučby aj hodnotenia; radia a pomáhajú rodičom. To všetko s pomocou praktických pracovných listov, ktoré sú určené na výučbu slovenského jazyka v prvopočiatkoch, keď je kľúčové dohovoriť sa s deťmi a žiakmi, naučiť ich jednoduché pokyny, slová a vety, aby mohli spolupracovať a rýchlejšie sa tak zaradili do kolektívu triedy.

Učivo je rozdelené do lekcií, k lekciám je priradený pracovný list na precvičovanie a ,,oživenie“ učiva. Niektoré lekcie sú opakovacie, hravé. 

Ako bonus príručky obsahujú aj plnofarebné pexesá, ktoré obsahujú najdôležitejšie slová v obrázkoch. Dá sa využiť nielen pri hľadaní a pomenovávaní dvojíc, ale aj pri priraďovaní obrázkov k slovám, tvorbe tematických okruhov a pod.


OBA TITULY NÁJDETE V NAŠOM E-SHOPE TU





Zdroj: KORZÁR, košický denník