Šaško plánuje sestrám pridať ďalšie úlohy

Sestry by mohli vydávať recepty na dietetické potraviny a pomôcky. Tie upozorňujú na to, že už dnes často robia prácu lekárov. 

Zuzana Gavalierová pracuje ako zdravotná sestra u lekára pre dospelých. Situáciu v ambulantnej sfére hodnotí ako kritickú, a to nielen pre nízke platy. Zdôrazňuje, že rovnako dôležitá je aj motivácia sestier vykonávať svoju profesiu. „Zatraktívniť našu prácu by sa dalo zvýšením kompetencií,“ spresnila. Ich ambíciou je už dlhšie, aby mohli predpisovať lieky či zdravotné pomôcky chronicky chorým pacientom. „V zahraničí už sestry takto fungujú a dokonca aj vyšetrujú či spisujú rodinnú anamnézu,“ informovala. Doteraz sa však neobjavili žiadne snahy, aby sa im vyšlo v tomto smere v ústrety. Zmenu by mala priniesť stratégia ľudských zdrojov, ktorú pripravilo ministerstvo zdravotníctva pod vedením Kamila Šaška a ktorá je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní. 

Primerané ohodnotenie

Stratégia je vypracovaná do roku 2040 a pre všetky zdravotné sestry navrhuje aj to, aby mohli vydávať recepty na dietetické potraviny a zdravotnícke pomôcky. Poslankyňa strany SaS a overovateľka parlamentného zdravotníckeho výboru Jana Bittó Cigániková, ktorá tiež pracuje na tejto pozícii, súčasne zdôraznila, že takéto rozhodnutie musí zahŕňať dve zásadné veci. 

Rozšírenie kompetencií by malo byť sprevádzané primeraným finančným ohodnotením. A takisto by malo byť dobrovoľné, keďže nie každá sestra má záujem preberať ďalšie úlohy. „Sú také, ktoré vo svojom povolaní pôsobia desať či dvadsať rokov a chcú byť najmä pri lôžku pacienta. Majú dlhoročné skúsenosti, no už nemajú potrebu ďalej sa vzdelávať alebo preberať nové povinnosti. Je prirodzené a pochopiteľné, že nie každá má energiu neustále rásť,“ vysvetlila poslankyňa. Predstaviteľka liberálnej strany dodala, že sestry v nemocniciach zabezpečujú komplexnú starostlivosť o pacienta – od podávania liekov cez hygienu až po polohovanie. Významnú časť ich práce však tvorí aj administratíva. „Niekedy píšem o pacientovi záznam aj sedemkrát, a to ručne. Sú to predpotopné podmienky,“ poznamenala. Ako dodala, už dnes je mnoho sestier z práce vyčerpaných, a predstava, že by mali pribrať ďalšie povinnosti, pre ne nemusí byť motivujúca, ale skôr odrádzajúca. 

Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek sa k novinke stavia pozitívne. Jej prezidentka Iveta Lazorová však upozorňuje, že rozširovanie kompetencií nemôže prebiehať bez zodpovedajúceho doplnenia vzdelávania. „Je dôležité rozšíriť magisterské a špecializačné programy. Sestry s dlhoročnou praxou, ktoré budú v budúcnosti preberať viac zodpovednosti, musia mať dostatočné vedomosti a zručnosti na samostatnú prácu. Hovorí sa napríklad o tom, že by mohli predpisovať zdravotnícke pomôcky, lieky, potraviny či laboratórne vyšetrenia. Aby to zvládli, potrebujú mať vzdelanie doplnené aj o tieto oblasti,“ vysvetlila. 

Bez opory v zákone

Zdravotníčky už dnes v praxi niektoré farmaká predpisujú. Gavalierová spresnila, že nejde len o pomôcky, ale aj o medikamenty pre chronicky chorých ľudí. V zákone to síce nie je výslovne umožnené, keďže za predpisovanie zodpovedá lekár, no realita ich často núti preberať časť jeho úloh. S podobnými situáciami sa stretáva aj zdravotný brat Valentíno Cepun, ktorý pracuje v jednej z bratislavských nemocníc. Podľa neho lekári niekedy nestíhajú alebo sa niektorým povinnostiam vyhýbajú, a tak ich preberajú sestry a ošetrovateľskí pracovníci. „Veľakrát sme písali lekárske nálezy – doktori nám diktovali a my sme zapisovali. Alebo sme robili úkony, ktoré by inak mohol vykonávať len lekár, prípadne sestra pod jeho dohľadom. My sme to však často robili bez lekárskeho dozoru,“ vysvetlil. V praxi nie je výnimočné ani to, že sestry preberajú úlohy, ktoré by mali vykonávať sanitári. Na tento problém upozornila aj poslankyňa Cigániková, ktorá v rámci opisu svojej praxe spomenula, že sestry sa bežne starajú aj o hygienu pacientov či ďalšie činnosti mimo svojich kompetencií. „Až 80 percent sestier preberá kompetencie lekárov,“ uviedla s tým, že podľa údajov z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je chybovosť sestier pritom pod jedným percentom. Na základe týchto zistení je presvedčená, že do budúcnosti preberú ešte viac úloh, ako sa dnes plánuje. 

Samostatné ambulancie

V stratégii sa spomína aj ďalší návrh. Ten by umožnil sestrám, pôrodným asistentkám či fyzioterapeutom vykonávať svoju profesiu samostatne v ambulanciách na základe licencie. Takáto možnosť síce už dnes existuje – licencované sestry pôsobia aj teraz – podľa Lukáša Kobera, riaditeľa Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek, ich je však málo, lebo doteraz nebolo vyriešené ich financovanie. Tieto služby by mali byť hradené aj zo zdravotného poistenia. Podľa analytika INEKO Dušana Zachara budú plány ministerstva zdravotníctva úspešné len vtedy, ak ich podporí aj predseda vlády – tým, že bude ochotný presadzovať aj nepopulárne rozhodnutia a odolávať tlaku z prostredia zdravotníctva. „Sestry potrebujú dobré pracovné podmienky a príjemnú atmosféru na pracovisku. Potrebujú mať možnosť vzdelávať sa podľa svojich potrieb aj potrieb trhu práce, vidieť možnosti kariérneho rastu, dostávať spravodlivé odmeny a mať primerané kompetencie. Ich práca by nemala byť zbytočne zaťažovaná byrokraciou a formalitami,“ povedal analytik.

Zdroj: SITA (Hospodárske noviny)