02.01.2020
Po dvanástich rokoch v zdravotníctve dospel Smer až k zbúraniu
nemocnice na Rázsochách.
Vyzerá to ako krajina po zemetrasení. Okolo polozbúranej,
niekoľkoposchodovej panelovej budovy sa nachádzajú veľké kopy stavebnej sutiny.
Medzi nimi sa ako nemí svedkovia skazy pohybujú bagre, ktoré búrajú posledné zvyšky
pôvodne novej univerzitnej nemocnice Rázsochy. Začala sa stavať ešte za
socializmu v roku 1987, no nikdy sa v priebehu posledných 32 rokov nedostavala.
Počas dvanástich rokov, keď Smer ovládal zdravotníctvo, dal do projektov na jej
výstavbu niekoľko miliónov eur. Ani jeden z nich sa nezrealizoval. Predposledná
zo siedmich ministrov zdravotníctva Smeru Andrea Kalavská tak na konci svojho
funkčného obdobia dospela len k tomu, že komunistický skelet začala búrať. Za
takmer 11 miliónov eur.
Symbolom tohto záverečného aktu Smeru v zdravotníctve sa
stal premiér Peter Pellegrini, ktorý na začiatku búracích prác v auguste
minulého roku pózoval novinárom v bagri. Smeru sa na konci jeho tretieho
funkčného obdobia nerozpadli len plány s novou nemocnicou, ale aj ministerstvo
zdravotníctva. Dva mesiace pred voľbami podala pre nezhody so šéfom Smeru
Robertom Ficom o reformu nemocníc demisiu Kalavská. Nahradil ju premiér
Pellegrini, ktorý si už v minulosti ako zastupujúci minister vyskúšal viaceré
ministerstvá. Povedal, že na zdravotníctve nebude len kúriť a svietiť.
„Populizmus a vnútrostranícke pomery v Smere zapríčinili, že
za dvanásť rokov, čo strana obsadzovala post ministra zdravotníctva, nedokázala
v zdravotníctve presadiť žiadnu významnejšiu reformu, ktorá by pomáhala
pacientom a občanom na Slovensku,“ vraví Dušan Zachar, zdravotnícky analytik
INEKO.
Nové nemocnice – 2:1 pre Pentu
Obraz o tom, ako Smer za dvanásť rokov nedokázal urobiť nič
hmatateľné pre pacienta, sa mu naskytá, keď prechádza severozápadom Bratislavy
smerom na Záhorie. Najskôr v jej mestskej časti Lamač vidí rozpadajúci sa
skelet Rázsoch, aby o pár kilometrov ďalej v časti Bory sledoval žeriavy, ktoré
stavajú novú nemocnicu najväčšieho konkurenta štátu v zdravotníctve – Penty. Finančná
skupina stavia v tomto desaťročí už druhú novú nemocnicu. Prvú otvorila v roku
2017 v Michalovciach. Smer za dvanásť rokov postavil iba jednu – Nemocnicu sv.
Michala v bratislavskom Starom Meste. Ani tú však nepostavilo ministerstvo
zdravotníctva, ale vnútra, keďže je sčasti určená pre ozbrojené zložky štátu. V
roku 2015 ju do užívania odovzdal vtedajší minister Robert Kaliňák (Smer). Podobne
ako pri iných štátnych zariadeniach pod taktovkou Smeru aj s ňou sú spojené
viaceré škandály. Napríklad pre predražené nákupy alebo naposledy vlani pre
komunikáciu jej šéfa Mariana Križka s mafiánom Marianom Kočnerom obžalovaným z
objednávky vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice
Martiny Kušnírovej. Negatívne skóre štátu vo výstavbe nových nemocníc sa na jar
minulého roka snažil zvrátiť Pellegrini. Pente navrhol, že od nej kúpi jej
rozostavanú nemocnicu na Boroch, ktorá má byť otvorená v roku 2022. Partner finančnej
skupiny Penta zodpovedný za zdravotníctvo Eduard Maták ho za to vysmial. „Štátu
určite nie. Lebo si myslíme, že je to veľmi neefektívny vlastník a
prevádzkovateľ nemocníc,“ povedal na konci apríla po rokovaní s premiérom. „Investor
sa potom bude musieť vyrovnať s tým, že bude fungovať na trhu, kde bude mať
veľmi vážneho konkurenta,“ reagoval na to urazene Pellegrini. Pod veľmi vážnym
konkurentom myslel štát. Fakt, že štát nepostavil nemocnicu na Rázsochách, nie
je podľa hovorkyne ministerstva zdravotníctva Zuzany Eliášovej len „o
prvoplánovom pohľade na to, či stavba stojí, alebo nie“. Jej výstavbu podľa nej
brzdí aj mnoho administratívnych úkonov, ktoré bolo treba urobiť.
Nemocnice sú utopené v dlhoch
Smeru sa nielenže nepodarilo postaviť nové nemocnice, ale
ani zbaviť dlhov tie, ktoré patria štátu a sú na Slovensku najväčšie a kľúčové.
V dôsledku toho štátne univerzitné a fakultné nemocnice nemajú peniaze takmer
na nič. Pacienti musia zvyčajne ležať v schátraných budovách postavených ešte
za socializmu, kde nezriedka netečie v sociálnych zariadeniach teplá voda a do
nemocnice si musia brať aj základné potreby. Dlh štátnych nemocníc vyskočil na
konci roka 2018 na vyše 656 miliónov eur. Napriek tomu, že nominanti Smeru na
ministerskom poste Tomáš Drucker a Kalavská naliali do nich v rámci oddlžovania
za posledné dva roky takmer pol miliardy eur, nepomohlo to. Len za prvých osem
mesiacov vlaňajšieho roka narástol ich dlh o ďalších takmer 60 miliónov eur,
upozorňuje expert KDH na zdravotníctvo Ján Hencel. Keby sa nebralo do úvahy
oddlženie, vlani by štátne nemocnice hospodárili najhoršie za posledné tri
roky. Vyplýva to z dát druhej revízie výdavkov v zdravotníctve, ktorá bola
zverejnená minulý rok v októbri. „Oddlženie nemocníc sa minulo účinku, keďže sa
nevynucovali sankcie za neplnenie ozdravných programov nemocníc, ktoré zostali
pre verejnosť tajné,“ vraví Zachar. Väčšina oddlžených štátnych nemocníc podľa
neho začala vytvárať nové dlhy, a to miestami dokonca v ešte rýchlejšom tempe
ako doteraz. Nielen Zachar, ale aj ostatní zdravotnícki experti považujú
neschopnosť Smeru dosiahnuť v štátnych nemocniciach vyrovnané hospodárenie za
jedno z jeho najväčších zlyhaní počas tretej vlády.
Negatívny trend sa snažil aspoň sčasti zvrátiť Drucker. V
roku 2017 oznámil, že každý rok pôjde do obnovy nemocníc z rozpočtu 70 miliónov
eur. Väčšina z nich však išla v poslednom období na pripravovanú rekonštrukciu
Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici.
Tender na jej opravu za vyše sto miliónov eur sa však tiež
neobišiel bez podozrenia z netransparentnosti. Zástupca firmy Promt, ktorá
pripravovala na verejnú súťaž podklady a zároveň je subdodávateľkou jedného z
uchádzačov – Strabagu, bol vo výberovej komisii. Keď to nemocnica zistila,
odvolala ho. Strabag však aj tak tender vyhral. Súťaž teraz preverí Úrad pre
verejné obstarávanie.
Drucker sa snažil zvrátiť zlé hospodárenie hneď po voľbách v
roku 2016, keď začal s centrálnymi nákupmi prístrojov pre štátne nemocnice.
Prvý urobil pre počítačové tomografy. Zamýšľaný nákup jedného z nich
piešťanskou nemocnicou v roku 2014 za takmer 1,6 milióna eur sa stal symbolom
korupcie v zdravotníctve vedenom Smerom. Padli preň vtedajšia ministerka
zdravotníctva Zuzana Zvolenská aj niekdajší šéf parlamentu Pavol Paška, ktorý
bol dlhé roky považovaný za kráľa slovenského zdravotníctva. Zomrel v roku 2018
na parkovisku pred košickou univerzitnou nemocnicou.
Vďaka Druckerovmu centrálnemu nákupu sa ceny CT prístrojov
pre jednotlivé nemocnice podarilo znížiť o 30 až 40 percent oproti priemeru na
Slovensku a v Česku. Na prvý pohľad populisticky sa Kalavská v roku 2018
pokúsila zlepšiť pohodlie pacientov v štátnych nemocniciach. Ministerstvo
do nich distribuovalo takmer 137-tisíc hygienických balíčkov. Ich súčasťou bol
aj toaletný papier, ktorého nosenie do nemocnice sa stalo symbolom úpadku nášho
zdravotníctva. Okrem toho podľa Eliášovej zabezpečila osemtisíc nových postelí
pre nemocnice. „Čo tvorí obmenu približne tretiny postelí z celkového lôžkového
fondu,“ vysvetľuje.
Stratifikácia – premárnená šanca Smeru
Pacientom by však viac než balíčky pomohla Kalavskej reforma
nemocníc, známa ako stratifikácia. V rámci nej mali zdravotnícke zariadenia
robiť len to, v čom sú dobré a spĺňajú kritériá bezpečnosti a kvality. Proti
reforme sa však postavil Fico, ktorý stratifikáciu chápal ako zatváranie
nemocníc. Kalavská to odmietla, hoci v dôsledku reformy sa niektoré
zdravotnícke zariadenia mohli zmeniť na doliečovacie ústavy. Fico chcel, aby
ministerka návrh predložila ako ústavný zákon. V takom prípade by zaň musela
hlasovať aj opozícia. Keď ho Kalavská napísala a zistila, že by nič neriešil,
odmietla ho predložiť do parlamentu.
„Napriek tomu, že niekto niečo odo mňa požaduje, ja ani moji
ľudia na ministerstve sa za svoju prácu nikdy nechceme hanbiť a chceme dať to,
za čím si stojíme,“ odmietla v prvej polovici vlaňajšieho augusta Ficov návrh
pri začatí búracích prác skeletu nemocnice na bratislavských Rázsochách.
Fico jej odkázal, že nemá rád, keď mu najskôr niekto podá
ruku a potom mu ju opľuje.
Kalavskej verbálny podporovateľ Pellegrini nakoniec na
začiatku decembra minulého roka reformu stiahol z parlamentu a ministerka o pár
dní neskôr podala demisiu. „Za najväčší neúspech sa dá jednoznačne považovať
neschválenie legislatívy upratujúcej v nemocničnej sieti (stratifikácia)
vrátane zákona o následnej zdravotnej starostlivosti v parlamente,“ reaguje na
to Zachar. S tým súhlasí aj šéfka Asociácie práv na ochranu pacientov (AOPP)
Mária Lévyová. „Pre nás pacientov bola nádejou aj z pohľadu riešenia dlhodobej
starostlivosti, pretože počítala s vytvorením tisícok špecializovaných lôžok
pre dlhodobo chorých, ktorých je dnes akútny nedostatok,“ hovorí o
stratifikácii.
Nielenže sa nevytvorili špecializované lôžka, ale ani sa
nedotiahla legislatíva, ktorá by pomáhala dlhodobo chorým. Smer ju rieši už od
svojej druhej vlády a stále ju neuzavrel. „Tu sa očividne prejavila neschopnosť
dvoch ministerstiev spolupracovať,“ kritizuje zdravotnícky expert SaS Martin
Barto neschopnosť ministerstva zdravotníctva a práce. Za nedostatok to považuje
aj Eliášová. Zastavenie reformy nemocníc nie je jedinou zlou správou pre
pacientov, ktorí v nich skončia. Od roku 2016 do roku 2018 každoročne stúpal
podiel pacientov na tisíc hospitalizácií, ktorí počas nich zomierajú v
zdravotníckych zariadeniach. Kým v roku 2016 pri tisíc hospitalizáciách zomrelo
podľa Zdravotníckej ročenky takmer 24 ľudí o dva roky neskôr to už bolo takmer
26.
Časť z nich patrí aj k jedenástim tisícom, ktorí na
Slovensku podľa dát Eurostatu každoročne zbytočne zomierajú, hoci by mohli žiť,
keby im bola poskytnutá lepšia zdravotná starostlivosť. „Dnes na Slovensku
zomrie ročne na odvrátiteľné úmrtia dvojnásobný počet ľudí ako vo vyspelých
krajinách Európy,“ komentuje to zdravotnícka expertka Za ľudí Andrea
Letanovská.
Čakanie na lekára, ktorý neprichádza
Na Slovensku však nechýbajú len nové, dobre vybavené a
bezpečné nemocnice, ale aj všeobecní lekári pre dospelých a deti. Asociácia
súkromných lekárov vlani odhadovala, že v ambulanciách a nemocniciach celkovo
chýba 3338 doktorov. Ich nedostatok pociťujú aj obyvatelia takých hlavnému
mestu blízkych regiónov, ako je Záhorie. Napríklad v Stupave, ktorá je od
centra Bratislavy vzdialená len 20 kilometrov, majú už dlhé roky problém na
trvalo zohnať pediatra. Na Záhorí nie sú jediní. Dostať všeobecných lekárov do
regiónov si v rámci rezidentského programu stanovilo ministerstvo zdravotníctva
ešte za druhej Ficovej vlády v roku 2014. Cieľom programu je vyškoliť medikov a
mladých lekárov pre konkrétne ambulancie v regiónoch. Kto sa do programu
zapojí, musí v ambulancii odrobiť najmenej päť rokov, inak bude musieť platiť
pokutu za náklady, ktoré s ním mal štát s pomocou eurofondov. Pre podmienky v
programe však oň medici strácajú záujem. Dôsledkom toho je, že štát nedokáže
vyprodukovať toľko lekárov do regiónov, koľko by ich Slovensko potrebovalo.
Analytik Health Policy Institute Tomáš Szalay odhaduje, že naša krajina ročne
potrebuje osemdesiat až sto nových všeobecných lekárov pre dospelých a deti. Nedostatky
rezidentského programu sa prejavili hlavne za ministrovania Kalavskej. „Pani
Kalavská ešte ako štátna tajomníčka zmenila podmienky v rezidentskom programe
tak, že lekár mohol prerušiť rezidentský program maximálne na dva roky a
zrušila v ňom možnosť čiastočných úväzkov,“ vraví šéf Lekárskeho odborového
združenia (LOZ) Peter Visolajský. Treba si podľa neho uvedomiť, že viac ako 90
percent lekárov v rezidentskom programe sú ženy po škole vo veku 25 – 30 rokov.
„Ženy v tomto období rodia prvé deti, ak by teda platili podmienky pani
Kalavskej, museli by sa zriecť ďalších a materskú a rodičovskú dovolenku by
mohli mať len dva roky, iné ženy na Slovensku však môžu mať materskú dovolenku
tri,“ vysvetľuje Visolajský. Uvádza príklad mladej lekárky, ktorá pre
ministerkinu zmenu mala nastúpiť späť do práce od jedenapolročného syna. Keďže
nemohla, musela zaplatiť pokutu osemtisíc eur. Po kritike Kalavská pravidlá
zmenila. „Tieto nezmyselné zmeny viedli k vystúpeniu množstva lekárov z
rezidentského programu, lekári mu už nedôverujú, a tak oň klesol záujem,“
uzatvára šéf LOZ.
Chaos v poplatkoch za objednanie u lekára
Nedostatok lekárov v niektorých regiónoch Slovenska umocňuje
aj chaos v poplatkoch za objednanie u lekára. Poriadok v nich sa za druhej
Ficovej vlády snažil novelou zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti platnou
od apríla 2015 urobiť minister zdravotníctva Viliam Čislák (Smer). Na návrh
vtedajšieho žilinského župana Juraja Blanára zrušil poplatok za prednostné
vyšetrenie. Právny predpis však priniesol do zdravotníctva ešte väčší zmätok.
Lekári a veľké zdravotnícke siete ako napríklad Procare z Penty si totiž našli
legálne spôsoby, ako naďalej vyberať peniaze. Dovtedy sa za prednostné
vyšetrenie v závislosti od župy platilo od piatich do pätnástich eur.
Paradoxne, najviac sa platilo práve v Blanárovej župe.
Poriadok do systému sa snažil vniesť Drucker. Ako nominant
Smeru však nemohol zaviesť poplatky za prednostné vyšetrenie. Búril sa proti
tomu podľa Szalaya hlavne Blanár. Na druhej strane však chcel, aby napríklad
pracujúci ľudia mali možnosť sa objednať za poplatok na presný čas k lekárovi.
Vymyslel preto doplnkové ordinačné hodiny, ktoré si môže
určiť každý lekár. Počas nich vyšetrenia neprepláca zdravotná poisťovňa a
pacient si za ne platí z vlastného vrecka. Najviac 30 eur. Analytik HPI vraví,
že Druckerov systém doplnkových ordinačných hodín v súčasnosti takmer nikto
nevyužíva. Na presnú hodinu sa dnes k lekárovi dá dostať najlepšie cez rôzne
internetové objednávacie systémy, ktoré prevádzkujú na to špecializované firmy.
Oficiálne to ministerstvo zakazuje, ale porušovanie sa príliš nesleduje. Až na
pár prípadov, ktoré riešila bratislavská župa.
Zastavenie nedostupnosti liekov
Hoci sa Druckerovi nepodarilo urobiť poriadok v objednávaní
sa u lekára, zastavil rozšírenú nedostupnosť viacerých liekov, ktorá bola
kritická práve na konci druhej Ficovej vlády za ministra Čisláka. Problém bol v
tom, že na Slovensku nesmú byť ceny liekov vyššie ako priemer troch najnižších
cien v Európskej únii. Z tohto dôvodu bolo dlhé roky výhodné predávať lieky do
zahraničia, ktoré potom na Slovensku chýbali. Len za rok 2015 sa zo Slovenska
podľa údajov Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv vyviezli lieky za 280 miliónov
eur. Drucker preto presadil novelu zákona o lieku, podľa ktorej lieky hradené z
verejného zdravotného poistenia mohli vyvážať do zahraničia len ich výrobcovia
a držitelia registrácií, nie distribučné spoločnosti. Novela začala platiť od
roku 2017. V dôsledku nej skončili aj niektoré lekárne, ktoré žili len z
reexportu liekov do zahraničia. Napriek tomu, že sa za tretej vlády Smeru
zlepšila dostupnosť liekov, štát na ne z verejného zdravotného poistenia dával
viac, ako musel. V roku 2018 to bolo podľa Zdravotníckej ročenky vyše 1,26
miliardy eur.
Zdravotnícky analytik INEKO za to viní hlavne Kalavskú,
ktorá v roku 2018 nepodpísala až 50-miliónovú úsporu liekov v rámci ich
revízie, akú jej vypočítali aj analytici z jej Inštitútu zdravotnej politiky.
Ministerka tak neurobila napriek tomu, že jej to prikazuje zákon. Farmaceutické
firmy tak zarobili viac, ako mali. Revízia úhrad za lieky z verejného poistenia
sa robí každé tri mesiace. V rámci nej sa stanovujú aj doplatky za lieky. Šéfka
AOPP Lévyová vraví, že pacientov sa dotkli najmä revízie z roku 2019. „Situácia
sa dotkla najmä ťažko chorých pacientov, ktorým zhoršila dostupnosť liekov,“
vraví. „Podľa ministerstva zdravotníctva sa v každej skupine liekov nachádzal
aspoň jeden liek bez doplatku, no u pacientov tento argument neobstál, pretože
z medicínskeho hľadiska neboli tieto lieky zameniteľné,“ približuje situáciu
Lévyová.
Vzkriesenie dvoch mŕtvych projektov
Napriek tomu, že za lieky štát dával z verejného zdravotného
poistenia viac, ako by musel, Drucker spustením elektronického zdravotníctva,
známeho ako e-zdravie, od 1. januára 2018 ľuďom v tejto oblasti značne uľahčil
život. Napríklad tým, že vďaka elektronickej preskripcii už nemusia chodiť do
lekárne s papierovým receptom, lebo lekárnik dostane informácie o liekoch pre
nich elektronicky. Spustenie elektronického zdravotníctva považujú všetci
oslovení odborníci za jeden z najväčších úspechov Druckera počas jeho takmer
dvojročného pobytu na ministerstve. Projekt e-zdravia bol totiž pri jeho
príchode na ministerstvo po voľbách v roku 2016 takmer mŕtvy. Od jeho prvých
príprav, ktoré sa spustili ešte za prvej Ficovej vlády sa ministri
zdravotníctva dopustili viacerých chýb. Najväčšiu urobil minister zdravotníctva
Ivan Uhliarik (KDH) za vlády Ivety Radičovej, v dôsledku ktorej muselo
ministerstvo financií vracať 3,8 milióna eur.
Podobne mŕtvym projektom pri nástupe Druckera do funkcie bol
aj systém financovania nemocníc, známy ako DRG. Aj ten sa už v súčasnosti
nachádza v skúšobnej prevádzke.
Zdroj:
SITA (SME)
