Zubárov lákajú župy peniazmi

Nedostatok zubárov pociťujú najmä ľudia v menších regiónoch. Mnohí musia za ošetrením cestovať do väčších miest, čo je finančne aj časovo náročné. Najviac takýchto ambulancií chýba v Banskobystrickom, Žilinskom a Nitrianskom kraji.

 Dva z nich sa kritickú situáciu rozhodli riešiť dotáciami pre lekárov, tretí to má v pláne. Slovenská komora zubných lekárov to však nepovažuje za dostatočné riešenie a ponúka vlastný recept. Banskobystrickí župní poslanci odsúhlasili, že ročne rozdelia záujemcom o vytvorenie nových stomatologických ambulancií 50–tisíc eur. Putovať by mali do miest a obcí, kde je ich najväčší nedostatok. Rovnaká suma pôjde tiež pre žiadateľov na vybavenie všeobecných a špecializovaných ambulancií. Celkovo Banskobystrický samosprávny kraj podporí zdravotníctvo 100–tisíc eurami ročne.

 O dotáciu treba písomne požiadať do konca novembra. „Žiadateľ bude povinný spolufinancovať investíciu z vlastných alebo iných zdrojov minimálne vo výške desať percent. Komisia zdravotníctva rozdelí dotácie do konca marca nasledujúceho roka,“ objasnila hovorkyňa župy Marcela Glevická. Upozornila, že suma na vznik nových zubných ambulancií je limitovaná do výšky 25–tisíc eur na jednu ordináciu. „Prijímateľ sa musí zaviazať, že zubnú starostlivosť bude poskytovať v mieste výkonu, na ktorý mu bola dotácia poskytnutá, aspoň desať rokov v rozsahu minimálne 36 ambulantných hodín týždenne,“ doplnila Glevická.

 Komisia podľa situácie v jednotlivých regiónoch vyberie tie obce, do ktorých môže byť dotácia na zubnú ambulanciu určená. Zoznam lokalít vytvoria každý rok počas januára. Podľa aktuálnej štatistiky najviac zubárov chýba v okresoch Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Detva a Krupina. „Napríklad v okresoch Detva či Revúca už samosprávny kraj nemá komu prideľovať obvody. Musíme ich preto určiť do najbližších väčších miest, kde ale tiež nie je jednoduché nájsť poskytovateľa ochotného prevziať obvod,“ povedal vedúci oddelenia zdravotníctva banskobystrickej župy Martin Caudt s tým, že pre pacientov to znamená predĺženie vzdialenosti na dochádzanie za ošetrením.

Lekárom uľahčujú štart

Situácia s nedostatkom lekárov, aj zubných, by sa mala zlepšiť tiež na severe Slovenska. Žilinský samosprávny kraj dá na to zo svojho rozpočtu 150–tisíc eur. Peniaze už rozdelili šiestim novým ordináciám, pričom dve z nich – v Oravskom Veselom a Kysuckom Novom Meste – budú zubné. Okrem nich pribudne endokrinologická ambulancia v Martine, alergologická v Bytči, angiologická v Liptovskom Mikuláši a všeobecného lekára v Liptovskom Hrádku. „Prostriedky sú určené na materiálno–technické vybavenie, ktoré je pre začínajúceho lekára často finančne náročné. Zubár napríklad potrebuje drahé kreslo. Verím, že dotačná pomoc od župy uľahčí lekárom štart,“ podotkla riaditeľka odboru zdravotníctva Silvia Pekarčíková. V Nitrianskom kraji chýba najviac stomatológov v okrese Levice. Krajský lekár Ľubomír Ševčík ozrejmil, že za ostatný rok im zo zmluvného vzťahu so zdravotnými poisťovňami odišlo dvanásť zubárov. V meste ich zostalo len osem, pričom „ odídenci“ robia už len na priamu platbu. „Niektorí majú evidovaných viac ako päťtisíc pacientov, ich pracovná vyťaženosť je obrovská. Mnohí z nich sú už v dôchodkovom veku, takže postupne budú stále ubúdať,“ hovorí Ševčík. Tvrdí, že už v krátkom čase chcú na nitrianskom župnom zastupiteľstve rokovať o dotáciách, o ktoré by ich mohli žiadať všetci lekári, nielen zubári, prichádzajúci do ich kraja. „Pripravujeme na to zákonné normy, ktorými by sme im vedeli pomôcť. Stotisíc eur ročne je podľa mňa len symbolická suma, môj návrh preto bude určite hovoriť o vyššom čísle. Rozhodnúť o tom ale musia poslanci,“ dodal.

Zriadenie ordinácie je drahé

Prezident Slovenskej komory zubných lekárov Igor Moravčík si nemyslí, že na Slovensku máme málo zubných lekárov, skôr ide o ich nedostatočné geografické rozmiestnenie. Najviac ich je podľa neho vo veľkých mestách, čo je dané aj finančnou schopnosťou obyvateľstva. Pripomína, že zriadenie stomatologickej ordinácie je nákladné. Samotné zubné kreslo stojí 20– až 40–tisíc eur. „A to je len časť z položiek na vybavenie takejto ambulancie, nehovoriac o ďalších materiálových a personálnych nákladoch. Naša komora stále na tento problém upozorňovala. Žiaľ, štát v tejto veci zatiaľ nenastavil žiadne systémové riešenia,“ hovorí Moravčík.

Finančné dotácie v regiónoch, kde je s dostupnosťou zubnolekárskej starostlivosti najväčší problém, nepovažuje za dostatočné riešenie. Tým má byť podľa neho vytvorenie tzv. optimálnej siete poskytovateľov zubárskej starostlivosti, o čo žiada komora už niekoľko rokov. „Stratégiou by mohlo byť motivovanie študentov počas strednej školy a podporovanie vysokoškolákov na lekárskych fakultách pochádzajúcich z dotknutých oblastí formou štipendií. Veď štúdium tiež nie je lacnou záležitosťou,“ podotkol.

Inšpirácia v Česku

Dôležitá je tiež osveta, aby sa medici uplatnili nielen v meste, v ktorom študujú. „Absolvent pochádzajúci z komunity, kde je nedostatok zubných lekárov, bude mať kvôli spätosti s lokalitou oveľa väčšiu pravdepodobnosť zostať profesionálne pôsobiť vo svojom rodisku či jeho blízkom okolí,“ mieni Moravčík. Lekára, ktorý podstúpi podnikateľské riziko, zriadi ambulanciu alebo ju prevezme po kolegovi odchádzajúcom do dôchodku, by podľa neho mali v meste, kde je nedostatok zubárov, zvýhodniť aj zdravotné poisťovne. „Ústretový krok by mohla urobiť tiež samospráva, a to výhodným prenájmom priestorov ordinácie či bývaním pre lekára. Miestny úrad práce zase môže poskytnúť benefit pre vznik nového pracovného miesta a podporu úhrady príjmu zdravotnej sestry,“ pokračuje Moravčík. Doplnil, že finančné stimuly by sa mohli nastaviť tak, ako je to napríklad v Česku. Štát tam motivuje mladých lekárov dotáciou milión českých korún na zriadenie zubnej ambulancie v regióne, kde ju nemajú dostupnú.

Štartovací balíček aj v Bratislavskom kraji

Pre nedostatok lekárov, najmä všeobecných a pediatrov, spustila dotačnú schému aj bratislavská župa. Začínajúcim lekárom ponúka na vybavenie či rekonštrukciu ordinácie 5–tisíc eur. Záujemcovia o ne môžu žiadať do polovice novembra. Kraj týmto krokom reaguje na situáciu, keď za ostatné štyri roky prišiel o šestnásť ambulancií všeobecných lekárov a rovnaký počet pediatrov.

Zdroj: SITA (Pravda)