Kde najviac chýbajú všeobecní lekári? Župy žiadajú od Šaška otočku

Na Orave prestala ordinovať všeobecná lekárka pre dospelých. Toto jej rozhodnutie spôsobuje problémy nielen pacientom, ale aj lekárom. Slúžiaci odborníci totiž už majú vo svojom obvode veľa ľudí. Pridať ďalších by pre nich znamenalo doslova neúnosnú záťaž. 

Upozornila na to riaditeľ ka odboru zdravotníctva pre Žilinský kraj PhDr. Silvia Pekarčíková, MPH, MH A. „Problém majú aj pacienti, ktorí zo dňa na deň zostali bez lekára. Je to pre nás aktuálna situácia, ktorú riešime, lebo sa nám ozývajú. Nevedia, kam majú ísť, na koho sa obrátiť,“ informovala. Podľa nej je to jeden z príkladov toho, že všeobecných doktorov je nedostatok. Tí, ktorí pracujú, môžu kedykoľvek prestať slúžiť, keďže väčšina z nich je už v dôchodkovom veku. 

Najohrozenejšie okresy

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zverejnil správu o pokrytí Slovenska lekármi. Podľa nej sa situácia výrazne zlepšila, čo sa týka pediatrov. V minulosti ich chýbalo 220, dnes takmer 100. Všeobecní lekári pre dospelých zaznamenávajú zlepšenie, ale iba mierne. Absentovalo ich vyše 400, v súčasnosti 350. Za najohrozenejšie okresy z hľadiska malého počtu buď lekárov pre dospelých, alebo pre deti určili Kežmarok, Senec, Gelnicu, Malacky či Šaľu. Napríklad pokrytie pediatrami v okrese Malacky je len na úrovni 43 % a naplnenie všeobecnými lekármi pre dospelých v Senci zodpovedá 67 %. Rezort zdravotníctva podporil v posledných rokoch vznik 150 ambulancií z plánu obnovy a odolnosti. Celkovo na to bola vyčlenená suma 10 miliónov eur. Tie sa už minuli a otázka je, čo ďalej. 

Podľa rezortu prebieha komunikácia so župami. „Komunikácia so samosprávnymi krajmi na tému dostupnosti všeobecných lekárov a primárnych pediatrov prebieha kontinuálne, tak na úrovni priamo ministra s predsedami samosprávnych krajov, ako aj s vecnými útvarmi rezortu,“ reagovali z komunikačného odboru ministerstva zdravotníctva. Vyššie územné celky predložili rezortu vlastné návrhy na legislatívne úpravy, ktoré majú zlepšiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti. 

Nové kompetencie pre župy

Na nimi zmienených rokovaniach sa zúčastnil aj MUDr. Tomáš Szalay, PhD., ktorý je bývalým riaditeľom odboru zdravotníctva v Bratislavskom kraji a poslancom strany SaS. Spresnil, že župy by do budúcna mali mať viac možností rozhodovať. Vysvetlil, že kým o miestach, kde majú vzniknúť ambulancie financované z plánu obnovy, rozhodovalo ministerstvo na základe tabuliek, v budúcnosti by to mali byť kraje. Tie totiž podľa neho najlepšie vedia, kde aké ambulancie chýbajú. 

„Podmienkou je, aby rezort zdravotníctva župám poskytol peniaze, ktoré by mohli potom dávať jednotlivým ambulanciám. Na stretnutí bola zhoda, kde aj minister Kamil Šaško sľúbil, že nájde nejaký spôsob, ako ich podporiť,“ povedal Szalay. Posledné stretnutie bolo pred tromi týždňami. Myslí si, že ak minister zdravotníctva Kamil Šaško dodrží sľub a krajom peniaze poskytne, bude to mať oveľa väčší prínos. 

Na porovnanie, aké dôležité je pri rozdeľovaní prostriedkov poznať život v regióne, uviedol aj príklad z praxe. „Keby som ja mal plán obnovy, povedal by som, že ktokoľvek by si otvoril ambulanciu v Záhorskej Bystrici, kde je všeobecných lekárov málo, dostane dotáciu,“ uviedol. Minister však podľa neho povedal, že peniaze dostane ktokoľvek, kto si ambulanciu otvorí v Bratislave. „Tak vznikla zbytočne jedna v Starom Meste, pričom problém v Záhorskej Bystrici sa nevyriešil,“ poukázal. 

Aká je situácia v krajoch?

Podľa údajov úradu pre dohľad napríklad v Prešovskom kraji chýba 26 pediatrických ambulancií a 19 všeobecných pre dospelých. V Banskobystrickom kraji by potrebovali 40 všeobecných lekárov a 10 doktorov pre deti. V Trnavskom kraji pociťujú nedostatok pediatrov na úrovni 29 a chýba aj 58 lekárov pre dospelých pacientov. 

„V Žilinskom kraji chýba 48 lekárov pre dospelých a štyria pediatri,“ potvrdila aj PhDr. Pekarčíková. Doplnila, že nepriaznivá je tam aj veková štruktúra. Na Kysuciach slúži až polovica takých, ktorí už majú vyše 65 rokov. Podľa úradu by v Bratislavskom kraji malo pribudnúť 17 nových všeobecných ambulancií. Je to však skutočne tak? Podľa MUDr. Szalaya určite nie. Tvrdí, že aktuálne dáta vychádzajú z toho, že na jedného lekára by malo pripadať 1 500 poistencov. V Bratislave je toto číslo na úrovni 1 800. 

„Je to papierový nedostatok lekárov, keď má niekto 3 000 pacientov, tak to vyzerá, že ten lekár tam chýba,“ upozornil. Podľa neho je metodika nevhodná, a preto aj dáta sú nesprávne. Nechce hovoriť za ostatné kraje, ale skonštatoval, že v Bratislavskom 17 nových lekárov určite nepotrebujú. „Keby teraz tí 17 lekári prišli, ja im ani neviem povedať, kam majú ísť,“ zdôraznil. Vyrátal, že aktuálne je v Bratislave okolo 240 všeobecných lekárov. Dĺžka ich služby sa pohybuje približne na úrovni 40 rokov, lebo nastupujú ako 30-roční a pracujú do veku 70 rokov. 

„Vychádza mi z toho, že každoročne by nám malo pribudnúť asi sedem lekárov v kraji, aby prišlo ku generačnej výmene a nepociťovali sme odchody do dôchodku,“ priblížil. Myslí si, že všeobecne na Slovensku už situácia nie je taká nepriaznivá. Priznáva však, že to bolo horšie. „Situácia bola zlá. Ale tým, že prišiel plán obnovy, splnil svoju úlohu. Signalizoval medikom a absolventom, že všeobecné lekárstvo je zaujímavá disciplína, keď je štát ochotný tam dávať dotácie. Dosť ľudí sa prihlásilo aj do rezidentských programov,“ okomentoval. Nepopiera však, že nejakí lekári by sa zišli v Záhorskej Bystrici, v Rači, vo Vajnoroch či v Dúbravke. 

Naopak, PhDr. Pekarčíková vyslovila názor, že nielenže potrebujeme toľko lekárov, koľko úrad vyrátal, ale ešte viac. „Potrebujeme ich oveľa viac, než je prepočítané vzhľadom na ich vyšší vek a skutočnosť, že čoskoro odídu do dôchodku,“ dodala. 

Čo sa urobilo doteraz?

Kroky na stabilizáciu všeobecnej ambulantnej sféry podnikal rezort, ale aj kraje. Napríklad ministerstvo zrušilo niektoré pohotovosti a skrátilo ordinačné hodiny na pohotovostiach z pôvodných 22.00 na 20.00. Pre ambulancie sa pripravila aj možnosť, aby nemuseli zamestnávať sestru, ale mohli si vybrať praktickú sestru – asistenta, nakoľko ide o finančne menej náročnú a aj početnejšiu profesiu. 

Pokiaľ ide o kraje, tie si zakladali vlastné ambulancie. V Banskobystrickom takto zriadili päť pediatrických a tri všeobecné pre dospelých. „Za najväčšie benefity pre budúcich krajských lekárov možno považovať nulové vstupné náklady pri zariadení modernej ambulancie či vybavenie všetkej administratívy, aby sa lekár mohol naplno venovať starostlivosti o pacienta,“ uviedla Vanesa Čierna, hovorkyňa Banskobystrického kraja. 

Okrem toho župa tam pomáha lekárom, ktorí ju kontaktujú. Buď sa chcú vrátiť zo zahraničia, alebo chcú prejsť z nemocníc do ambulancií. PhDr. Pekarčíková kritizuje, že zdravotné poisťovne by tiež mali byť oveľa aktívnejšie. Podľa nej by mali motivovať lekárov v oblastiach, ktoré pre nich nie sú atraktívne, aby si tam chceli otvárať ordináciu. 

Zdroj: SITA (Zdravotnícke noviny)