Lieková politika ako čierna diera. Odborníci Šaškovi radia zvýšiť doplatky pre pacientov

S navrhovanou vyhláškou, ktorú sa napokon minister zdravotníctva rozhodol nepodpísať, sa otvorili viaceré témy. Medzi nimi aj to, kde by v tejto oblasti mohol štát ušetriť. 

Lieková politika sa stala na Slovensku v posledných dňoch horúcou témou. Minister zdravotníctva Kamil Šaško tvrdí, že zmeny v tejto oblasti sú viac ako nevyhnutné. Kvôli neefektivite sa podľa neho strácajú stovky miliónov eur. Šéf rezortu tiež hovorí o možnom vzniku inovatívneho fondu, ktorého úlohou by bolo finančne sa podieľať na nákupe najmodernejších liekov. Do pripomienkového konania pritom predložil ďalšiu vyhlášku. Tá by mala viesť k uprednostňovaniu liekov indikovaných na prevenciu alebo liečbu včasných štádií ochorení. Súčasne sa zaviazal, že už čoskoro príde s inými, systémovými riešeniami. 

Zlé dáta rovná sa zlé rozhodnutia

Šaško sa pri hodnotení stavu liekovej politiky u nás opiera aj o správu Najvyššieho kontrolného úradu, v ktorej kontrolóri upozorňujú na neefektívnosť. Iný názor však pre HN vyslovil Peter Polák, ktorý zastával pozíciu generálneho riaditeľa sekcie farmácie a liekovej politiky na ministerstve zdravotníctva za vedenia Vladimíra Lengvarského. Upozorňuje na to, že Najvyšší kontrolný úrad vydal koncom minulého roka správu, ktorej závery hovoria, že prudko začali rásť výdavky na lieky. „Lieková politika, stanovovanie úhrad a dosahy na rozpočet sú pomerne komplikovaná téma, v ktorej sa aj skúsený kontrolór ľahko stratí, a obávam sa, že toto sa stalo kontrolórom Najvyššieho kontrolného úradu pri hodnotení dosahu nových liekov,“ skonštatoval. Správa kontrolórov podľa neho napríklad hovorí o tom, že do systému boli od novely zákona z roku 2022 pridané lieky s úhradami, ktoré v priebehu 36 mesiacov zvýšia výdavky o 1,16 miliardy eur. „Máme za sebou 24 mesiacov od novely, a výdavky na lieky za rok 2024 sa odhadom zvýšili o 300 miliónov eur od roku 2022. Schválne hovorím odhadom, keďže na Slovensku nevieme, aké sú skutočné výdavky na lieky,“ upozornil. 

Predpoklady kontrolórov sa tak podľa neho nestretli s realitou. „Vyzerá to tak, že boli výrazne nadhodnotené a chybné, ich správa si zaslúži korekciu,“ informoval. Polák sa obáva, že na základe nekorektných dát urobí štát zlé rozhodnutia, ktoré potom ovplyvnia životy slovenských pacientov. Ako dodal, je potrebné zodpovedať si otázku, koľko nás stoja nové lieky, zaradené od roku 2023, ktoré vstúpili do systému podľa podmienok novelizovaného zákona. 

Diery v liekovej politike

Tému liekovej politiky a prípadných dier v nej otvorila vyhláška ministerstva zdravotníctva, ktorú sa napokon Šaško rozhodol nepodpísať. Tá mala znížiť prahovú hodnotu liekov, a preto by sa k nám nové dostávali veľmi ťažko. Odborníci tento návrh rozsiahlo skritizovali. Viacerí poukázali na možnosti, kde rezort môže účinne zasiahnuť. Napríklad podľa analytika INEKO Dušana Zachara je kde šetriť. Odporúča napríklad preskúmavať veľkosť a účelnosť výdavkov na lieky hradených v rámci utajovaných zmlúv či efektívnejšie revízie maximálnych úhrad za lieky. Ďalším krokom môže byť zvýšenie doplatkov pacientov za lieky pri menej vážnych a menej nákladných diagnózach. „Riešením sú aj refundácie doplatkov za lieky len pre núdznych, a nie pre celé skupiny obyvateľstva,“ povedal pre HN. Navrhuje tiež odstraňovať bariéry pre vstup lacnejších generických a biosimilárnych liekov na náš trh. Výsledkom by podľa neho bola podpora väčšej súťaže s pozitívnym vplyvom na dostupnosť a cenu liekov. Pridáva sa aj Polák, ktorý hovorí, že je určite potrebné upraviť limit spoluúčasti, ktorý reguluje doplatky na lieky. „Na Slovensku máme nastavenie, že štát by mal kompenzovať doplatky na lieky časti obyvateľstva, aby mali lieky ‚zadarmo‘. Mali by sme to spraviť cielenejšie a myslieť na to, že doplatky majú význam, zlepšujú adherenciu pacienta k liečbe a znižujú plytvanie,“ podotkol. 

Treba riešiť aj reexport

Polák o slovenskom trhu tvrdí, že je pre výrobcov liekov neatraktívny. Hodnotí ho ako prísne až prehnane regulovaný s tlakom na nízke ceny. Podľa neho sa v ňom dá ťažko plánovať. „Je to reexportný trh, to znamená, že mnoho liekov, ktoré majú cenu upravenú pre slovenský trh, sa vyvezie do iných krajín,“ upozorňuje. Na tom podľa neho nie je v princípe nič zlé. „Ak však vyjednávate s výrobcom a argumentujete, že pre Slovensko žiadate čo najnižšiu cenu, a potom sa lieky, ktoré majú byť umiestnené na Slovensku, vyvážajú do krajín s vyššími úhradami, ten, kto na tom stráca, je práve výrobca liekov,“ uviedol. Doplnil, že kombinácia malej populácie, nestability, prílišnej regulácie, nízkych cien a strát v dôsledku reexportu liekov začína pre ich výrobcov vytvárať naozaj nevábnu situáciu.

Zdroj: SITA (hnonline.sk)