Články

Prečo je otvorený trh s učebnicami lepší ako zatvorený?

Prečo je otvorený trh s učebnicami lepší ako zatvorený?

Apríl so sebou spravidla do škôl prináša aj obdobie nákupu edukačných publikácií za ministerské peniaze. Nenechajte sa zlákať do sladkej pasce nevedomosti a pohodlia tým, že sa spoľahnete na štát, ktorý všetko urobí za vás. Lebo neurobí...


Dynamický nákupný systém. Nový pojem v slovníku slovenských riaditeľov škôl, ktorí si ho už tento rok mohli vyskúšať v praxi. Stalo sa tak pri nákupe edukačných publikácií podľa nového kurikula, ktorý Druckerovi ministerskí úradníci rozdelili na niekoľko kôl.  

Kým ministerstvo hovorí o dynamickom nákupnom systéme (DNS) ako o jednom z najtransparentnejších nástrojov verejného obstarávania, učitelia už teraz pochybujú, či budú mať v septembri z čoho učiť. Obávajú sa, aby zase neboli nútení objednávať učebnice, ktoré vlastne ani nechcú tak, ako si to pamätáme pred rokom 2020, keď sklady boli plné kníh, z ktorých ani neučili. Na kolene si vyrábali vlastne materiály, alebo uprosili rodičov, aby prispeli na pracovné zošity, ktoré oni považovali za dobré ako zdroj učenia.

Najväčší komunitný portál www.skolskyportal.sk už v septembri 2025 upozornil, že je tu hrozba na opätovné uzatvorenie učebnicového trhu. Stalo sa tak po tom, ako bol online zverejnený nový školský zákon. V ňom sa na poslednú chvíľu pred druhým čítaním objavil aj celkom nový paragraf 13aa, v ktorom sa po prvýkrát spomína knižnica edukačných publikácií, prevádzkovaná Ministerstvom školstva Slovenskej republiky. Po prvýkrát sa počíta s tým, že ministerstvo bude poskytovať finančné prostriedky na vznik edukačných publikácií, bude ich tlačiť, ...a dokonca, že vlastníkom elektronickej verzie edukačnej publikácie v knižnici edukačných publikácií je Slovenská republika, jej správcom je ministerstvo školstva!

Netrvalo ani tri mesiace a Druckerove ministerstvo vydalo 10. decembra 2025 tlačovú správu s populistickým názvom „Školy dostanú najmodernejšie učebnice“. Nechýbajú v nej ubezpečenia, že školy si budú môcť vybrať, že výber zostáva plne v rukách učiteľov, že štát preberie na seba celý proces nákupu a administratívy... Že jediným kritériom na výber učebnice bude jej cena!

Pod záštitou Združenia vydavateľstiev a kníhkupectiev Slovenska (ZVKS), ktorá ako dobrovoľná organizácia zastupuje záujmy svojich členov a ochraňuje ich obchodné podnikanie, vzniká Platforma vydavateľov  edukačných publikácií. Desať subjektov, ktorí si delia učebnicový trh na Slovensku formuluje tzv. Deklaráciu pre moderné a efektívne školstvo – ako reakciu na novú učebnicovú politiku ministra Druckera.


Ohrozený partnerský vzťah vydavateľ – škola

Hlavný problém dynamického nákupného systému pre vydavateľov a pre školy je predovšetkým v narušení priameho, partnerského vzťahu medzi vydavateľstvom a konkrétnou školou. Tento vzťah je pritom kľúčový pre skutočnú kvalitu výučby, pretože vydavatelia v ňom poskytujú:

1. Metodickú podporu: Priamy kontakt umožňuje systematické školenia, webináre, odborné konzultácie a cielené budovanie komunity používateľov. Anonymizácia objednávok cez DNS znemožňuje efektívne smerovanie tejto podpory.

2. Konzultácie a pilotovanie: Učebnice sú pedagogický nástroj. Učitelia ich potrebujú vybrať na základe bezplatných vzoriek, ukážok a osobnej konzultácie s odbornými zástupcami. DNS redukuje výber na „zoznam položiek“ a oslabuje motiváciu vydavateľov investovať do týchto nefinančných služieb.

3. Flexibilné riešenie problémov: Pri priamom vzťahu sú reklamácie, výmeny chybne vytlačených kusov alebo urgentné doobjednávky vyriešené operatívne v priebehu dní. Vstup centrálneho obstarávateľa a DNS vytvára viacstupňový reťazec zodpovednosti, ktorý predlžuje lehoty a spôsobuje, že žiaci budú dlhšie bez plnohodnotných materiálov.

Závislosť na najnižšej cene pri autorskom diele v konečnom dôsledku ohrozuje dlhodobú stabilitu a kvalitu celého učebnicového trhu a nepriamo znižuje pedagogický efekt vo výučbe. Vydavatelia, ktorí  sa za tých pár slobodných rokov naučili ponúkať rôznorodé (alternatívne, inovatívne, konzervatívne a iné) učebnice, ich už ponúkať nebudú – lebo nesplnia kritérium ceny. Jednoducho postupom času nebude na výber a opäť sa na Slovensku dostaneme do situácie nedostatku a zlej kvality.

Poďme si teda zopakovať, aké riziká so sebou prináša zatvorený učebnicový trh, a prečo je otvorený trh s učebnicami pre školy jednoducho lepší.. 


Dôsledky otvoreného/zatvoreného trhu pre školy, resp. pre učiteľov

Charakteristika

Otvorený učebnicový trh

Zatvorený učebnicový trh

Výber učebníc

Slobodný. Učiteľ si vyberá zo širokej ponuky rôznych vydavateľstiev tú,  ktorá mu metodicky vyhovuje najviac.

Obmedzený. Štát (ministerský úradník) určí jednu (alebo veľmi málo) schválenú učebnicu pre každý predmet.

Konkurencia 

Vysoká. Vydavateľstvá medzi sebou súťažia kvalitou, spracovaním aj doplnkovými digitálnymi materiálmi.

Nízka. Jedno vybrané vydavateľstvo má monopol, čo môže viesť k stagnácii. Má istú zákazku, nevyvíja inovácie.

Aktuálnosť obsahu

Rýchla. Trh pružne reaguje na nové vedecké poznatky alebo zmeny v spoločnosti.

Pomalá. Proces schvaľovania a distribúcie štátom býva byrokratický a zdĺhavý.

Metodická sloboda učiteľov

Vysoká. Učiteľ môže prispôsobiť výber učebnice úrovni a špecifickým potrebám svojich žiakov.

Nízka. Všetci učitelia musia postupovať podľa rovnakého „vzorca“, bez ohľadu na kontext triedy.

Financovanie

Štát zvyčajne posiela peniaze priamo škole (príspevok), ktorá ich použije na nákup zvolených kníh.

Štát nakupuje učebnice centrálne a distribuuje ich školám „zhora“.

Dostupnosť/pestrosť materiálov

Širšie portfólio (pracovné zošity, online platformy, interaktívne testy).

Často len základná učebnica bez moderných digitálnych nadstavieb.

Transparentnosť a korupcia

Decentralizovaná. Riziko je rozložené. Je takmer nemožné „podplatiť“ tisíce učiteľov, aby si vybrali zlú učebnicu.

Centralizovaná. Vysoké riziko. Rozhoduje úzka skupina ľudí na ministerstve o miliónových zákazkách pre jedného dodávateľa.

Kontrola kvality

Verejná a odborná. Učebnice sú pod neustálym dohľadom pedagogickej verejnosti. Ak je učebnica zlá, trh ju prirodzene vytlačí.

Byrokratická. O kvalite rozhoduje komisia za zatvorenými dverami. Ak urobí chybu, školy sú nútené používať nekvalitný produkt roky.




1. Pohodlie dnes = Profesionálna frustrácia zajtra

Ak štát vyberie jednu učebnicu centralizovane, učiteľ stráca právo sťažovať sa na jej kvalitu.

Mylná predstava

Skrytá realita (dôsledok)

Prečo je otvorený trh v skutočnosti lepší?

„Nemusím sa o nič starať, štát všetko vyberie za mňa.“

„Áno, nemusíte nič objednávať, ale čo urobíte, keď vám štát pošle učebnicu, ktorá má zmätočný výklad, chyby alebo nevyhovuje vašim žiakom? Budete z nej musieť učiť ďalších 5 až 10 rokov bez možnosti zmeny.“

Otvorený trh nie je „práca navyše“, je to poistka, že nebudete musieť v triede zachraňovať zlý didaktický materiál vlastnou nadprácou.


2. Administratíva sa dá vyriešiť, zlá kniha nie

Argument o „viacerých objednávkach“ je čisto technický problém, ktorý sa dá vyriešiť softvérovo alebo jednoduchým procesom na škole.

Mylná predstava

Skrytá realita (dôsledok)

Prečo je otvorený trh v skutočnosti lepší?

„Menej administratívy, netreba objednávať u viacerých vydavateľov.“

Zdanlivá úspora času. „Kliknúť na tri e-shopy namiesto jedného trvá 15 minút ročne. Opravovať chybnú logiku v učebnici a kopírovať si vlastné listy, lebo tá štátna je nepoužiteľná, trvá stovky hodín ročne.“

Efektivita prípravy. Sloboda výberu šetrí čas pri samotnej príprave na hodinu, čo je pre učiteľa oveľa dôležitejšie než jedna objednávka.


3. „Štát sa postará“ je ilúzia

Historická skúsenosť ukazuje, že centrálna distribúcia štátom je často neefektívna a pomalá.

Mylná predstava

Skrytá realita (dôsledok)

Prečo je otvorený trh v skutočnosti lepší?

„Je to istota,
že knihy
v septembri určite prídu.“

„Pri zatvorenom trhu ste rukojemníkom štátneho tendra. Ak sa víťazné vydavateľstvo omešká s tlačou alebo sa tender napadne na súde, nepríde vám nič. Na otvorenom trhu, ak nemá jeden dodávateľ, kúpite od druhého. Máte záložný plán.“

Otvorený trh zvyšuje bezpečnosť dodávok, pretože nespoliehate na jediný „úzky lievik“.


4. Rovnosť vo vzdelávaní

Odborníci volajú po zrovnoprávnení vo vzdelávaní, je však mylnou predstavou, že tú rovnosť šancí zabezpečí rovnaká učebnica.

Mylná predstava

Skrytá realita (dôsledok)

Prečo je otvorený trh v skutočnosti lepší?

„Všetky školy budú mať rovnaký štandard.“

Nivelizácia smerom nadol. Jedna kniha nemôže vyhovovať elitnému gymnáziu aj škole v znevýhodnenom prostredí.

Adresnosť a inklúzia. Učiteľ prispôsobí výber úrovni svojich žiakov, čím dosiahne lepšie výsledky a menej stresu v triede.


5. Degradácia učiteľa na „štátneho úradníka“

Tento argument útočí na profesijnú hrdosť pedagógov.

Mylná predstava

Skrytá realita (dôsledok)

Prečo je otvorený trh v skutočnosti lepší?

„Štát nesie zodpovednosť
za obsah.“

Pasivita a degradácia profesie. „Učiteľ sa mení z odborníka na vykonávača pokynov. Chceme byť lekármi, ktorí sami určujú liečbu podľa pacienta, alebo len lekárnikmi, ktorí vydávajú to, čo im prišlo v krabici z ministerstva? Výber učebných materiálov je jadrom pedagogickej odbornosti.“

Profesionálna hrdosť. Možnosť voľby definuje učiteľa ako autonómneho experta, nie ako úradníka pri tabuli.


Zdroj: Nataša Navrátilová, RAABE