Rozkol medzi lekármi

Tisíce zdesených lekárov. Po 11 rokoch nezávislosti sa budú musieť povinne vrátiť do Slovenskej lekárskej komory. Znamená to platiť členské a podriadiť sa kontrole z jej strany. Časť lekárov sa tomu bráni.

Odôvodňuje to tým, že vedeniu stavovskej organizácie ide iba o moc, čo komora popiera. V súčasnosti ju vedie bývalý odborársky predák Marian Kollár. Členstvo v komore je zatiaľ dobrovoľné, z 24-tisíc lekárov je v nej asi polovica. Ministerstvo zdravotníctva ho však chce zmeniť na povinné. Navrhuje to v novele zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorú dalo na pripomienkové konanie. Platiť by mala od budúceho roka. Hovorca rezortu Peter Bubla vysvetľuje, že Slovenská lekárska komora (SLK) má v súčasnosti síce povinnosť evidovať zdravotníkov a vydávať licencie, ale kontrolovať môže len svojich členov. To podľa neho novela zmení. „Na základe aplikačnej praxe je potrebné, aby komora bola oprávnená kontrolovať aj dodržiavanie povinností registrovaných zdravotníckych pracovníkov," povedal Bubla.

Po novom tak SLK bude posudzovať odbornosť pracovníkov, či majú dostatočné vzdelanie a prax, či sa vzdelávajú ďalej aj popri práci, bude hodnotiť ich prešľapy voči etike, viesť disciplinárne konania a ukladať pokuty. Proti návrhu sa postavili viaceré lekárske združenia. Tvrdia, že o tomto s nimi nik nediskutoval. Ladislav Pásztor, prezident Asociácie súkromných lekárov, ktorá zastupuje asi 2 500 lekárov, považuje znenie návrhu novely za veľkú chybu. Podľa Pásztora ide o závažné zmeny, ku ktorým mala prebehnúť širšia diskusia. „Namiesto toho, aby sme získali väčšie právomoci v rámci lekárskej samosprávy, tak tu bude znova iba veľký rozkol," reagoval na povinné členstvo Pásztor. Pásztor poukázal, že ide o výrazný zásah do práv zamestnávateľov, ktorý je v rozpore so Zákonníkom práce. „Komora bude po novom posudzovať odbornú úroveň lekára, ale zamestnávateľ bude mať iný názor. Kto o tom rozhodne?" pýta sa šéf súkromných lekárov. Podobne to bude aj pri hodnotení etického správania. Novelu sa asociácia chystá pripomienkovať. Na odpor asi polovice lekárov stať sa členmi komory SLK reagovala tým, že zatiaľ neeviduje výsledky prieskumu, z ktorého by niečo také vyplývalo. „Ak je raz komora sankčným orgánom, nie každému sa musí páčiť dodržiavať pravidlá výkonu povolania, ktoré si odsúhlasil snem lekárov, to znamená samotní lekári. Je to ako chcieť, aby daňoví poplatníci platili dane dobrovoľne," uviedol prezident komory Marian Kollár s tým, že na snemoch môžu lekári zmeniť kroky, s ktorými nesúhlasia, ak nejaké také sú.

Slovenská lekárska komora už dlhodobo bojuje za to, aby členstvo bolo povinné. Odôvodňuje to tým, že ak lekár poruší etický kódex, napríklad zoberie úplatok, nemá ho ako postihnúť. Môže tak urobiť iba vtedy, ak je jej členom. „V prípade, ak lekár počas disciplinárneho konania prestane byť členom komory, SLK nemôže ďalej konať a musí disciplinárne konanie zastaviť," uvádza Kollár. O novele chce však s ministerstvom debatovať aj on. Tvrdí, že niektoré ustanovenia sú v praxi nevykonateľné. S povinným členstvom nesúhlasia ani špecialisti. Alena Jancová zo Slovenskej lekárskej únie špecialistov, ktorá zastupuje asi tisícku lekárov, si myslí, že komora bude rozhodovať o bytí a nebytí lekára. Pritom podľa Jancovej nemá odborníkov na to, aby mohla posudzovať odbornú úroveň lekárov a prípadne etiku. „Aj keď má odborné sekcie, ale ich vedenie nie je volené na základe odbornosti, ale viac-menej na základe úzkeho okruhu ľudí blízkych vedeniu," pripomenula Jancová.

Dozor nad etickým kódexom zo strany SLK podľa Jancovej nefunguje ani dnes a nieto ešte v budúcnosti. „V regionálnych komorách sme sa stretli s nie celkom objektívnym prístupom. Veľkú úlohu v hodnotení etického správania u poskytovateľov hrali osobné vzťahy, takže nechápeme prínos tejto zmeny," uzavrela. „Súčasné vedenie chce len vládnuť, ich hlavná idea je, že ak bude ovládať všetkých lekárov, tak bude v zdravotníctve poriadok, ale to nikdy nemôže fungovať," povedal človek z lekárskeho prostredia, ktorý nechcel zverejniť svoje meno. Celá odborná verejnosť by bola podľa neho zdesená, ak by tento návrh bol schválený. „Mnohí máme zlé skúsenosti s vedením komory, nemá tiež dôveru viacerých lekárov, a preto radšej ani nie sú jej členmi," dodal.

Peter Krištúfek, prezident Slovenskej lekárskej spoločnosti, ktorá dozerá na vzdelávanie lekárov, sa k téme nechcel vyjadriť. „Mrzí ma, že nový návrh neprešiel odbornými kruhmi, nie som z toho nadšený," podotkol Krištúfek.

Nespokojnosť s prezidentom komory Marianom Kollárom vyjadrili aj niektorí jej členovia, prevažne z regiónov. Vlani mu vyčítali, že sa komora pod jeho vedením nevyjadruje k zásadným otázkam a témam, ktoré rezonujú v zdravotníctve. Na sneme, ktorý sa konal v októbri v Žiline, Kollár ustál hlasovanie o dôvere. Zo 70 členov mu nedôveru vyslovilo 27 delegátov, dva lístky boli neplatné a 44 delegátov ho podporilo.

Na rozkol medzi komorou a mnohými lekármi a združeniami ministerstvo zdravotníctva reagovalo tým, že povinné členstvo nenavrhla iba SLK. „Návrh rieši celkový stav ako taký, pokiaľ ide o možnosť kontrolovať dodržiavanie povinností zdravotníckych pracovníkov vo vzťahu k vykonávaniu zdravotníckeho povolania v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a s etickým kódexom, a zároveň pokiaľ ide o možnosť ukladania sankcií v prípade porušenia povinností," ešte zopakoval Bubla.

Povinné členstvo v komore tu lekári už mali. Zaviedol ho ešte v roku 2002 exminister zdravotníctva Roman Kováč takzvaným komorovým zákonom. V roku 2004 ho v rámci reformy zdravotníctva zrušil vtedajší minister Rudolf Zajac.

Zdroj: SITA (Pravda)