„Zajacovky“ by obmedzili nadbytočné návštevy lekára

Slovenské zdravotníctvo dlhodobo trápi nedostatok financií. Nemocnice sa zadlžujú a ambulancie upozorňujú na to, že nemajú ako vykryť prevádzkové náklady ani uhrádzať mzdy. Do popredia sa preto čoraz silnejšie dostáva nepopulárna téma vyberania vyšších poplatkov od pacientov. 

Lekári pracujúci v ambulanciách upozorňujú na to, že ak ich vláda nedofinancuje, tak k tomuto kroku pristúpia.

Poplatky musia mať stanovenú hranicu

Ambulancie v súčasnosti vyberajú poplatky za výkony, ktoré nie sú zahrnuté v katalógu výkonov, čo je legálne. Výkonná riaditeľka Zväzu ambulantných poskytovateľov Naďa Trenčanská Bedušová upozornila na to, že plošné vyberanie poplatkov ohrozí prístup niektorých pacientov k zdravotnej starostlivosti.

„Určite budú takí, ktorí pre finančnú situáciu lekársku pomoc nevyhľadajú,“ potvrdila. Aj analytik INEKO Dušan Zachar si myslí, že bez stanovenia sociálnej hranice to nepôjde. „Ak sa len zvýšia poplatky pre pacientov, bez stanovenia sociálne únosnej hornej hranice a oslobodenia pre najnúdznejších a bez stanovenia protihodnoty, tak sa nám tu bude ďalej živelným, nekontrolovateľným spôsobom rozširovať polosivá zóna platenia za zdravotnú starostlivosť,“ povedal. To podľa neho môže pre niektorých pacientov znamenať zhoršenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti a následne vyššie náklady systému na nenaplnené potreby pacientov týkajúce sa zdravotnej starostlivosti, ktorú si nebudú môcť dovoliť zaplatiť. Súčasne priznáva, že je to nástroj, ktorým sa dajú regulovať zbytočné návštevy u lekára, ktorých máme na Slovensku až priveľa.

Najviac v Európskej únii

Analytik Martin Smatana súhlasí s tým, že práve poplatky pre pacientov by eliminovali návštevy v ambulanciách. Aj pri sume len dve eurá by sa im pripomenulo, že zdravotná starostlivosť sa nemá zneužívať a o svoje zdravie sa máme starať sami. „Slovensko je krajina, ktorá má chronicky najvyšší počet návštev lekára na osobu v celej Európskej únii. Mnohé z návštev sú pritom zbytočné, lebo ide o ľahké prípady, ktoré nevyžadovali návštevu ambulancie alebo sa dali vyriešiť bez problémov ‚doma‘. Keďže sa však za návštevu u lekára nič neplatí, mnohí aj s takýmito prípadmi idú do ambulancie a ani neuvažujú, či je to potrebné, či tým neberú kapacitu vážnejším stavom a či to nie je zneužívanie starostlivosti,“ vyjadril sa pre HN Smatana.

Vyťahuje príklad z minulosti, keď bývalý minister zdravotníctva Rudolf Zajac ešte v roku 2003 zaviedol svoje legendárne dvadsaťkorunáčky za návštevu lekára, pričom za stravu a ubytovanie v nemocnici sa platilo 50 korún. Po zohľadnení inflácie od roku 2003 by pritom 20 slovenských korún v súčasnosti zodpovedalo sume 1,26 eura a 50 korún sume 3,15 eura.

„Po zavedení poplatkov klesli návštevy v porovnaní s predošlým rokom u lekára na obyvateľa z 13 na 12,4. Do roku 2006 sa znížili na úroveň 10,4 návštevy u lekára, potom sa na základe politického rozhodnutia poplatky za návštevy zrušili,“ uviedol. „Zajacovky“ zrušila v auguste 2006 prvá vláda Roberta Fica.

Iné je to za služby, iné za zdravotnú starostlivosť

Exminister zdravotníctva Rudolf Zajac si veľmi dobre pamätá, ako vtedy odborári protestovali, pričom v súčasnosti už viackrát počul, aké boli vtedy poplatky dobré. „Dnes nie sú žiadne pravidlá, nikto nevie, na akom základe sa majú vyberať peniaze,“ zhodnotil. Podľa neho je rozdiel pýtať peniaze za služby spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a vyberať ich za samotnú zdravotnú starostlivosť. Za jeho éry platili pacienti za služby, ale existoval aj zákon o rozsahu hradenej zdravotnej starostlivosti, ktorý stanovil, za akých podmienok sa môže spoplatniť starostlivosť.

Zdroj: SITA (Hospodárske noviny)