Zdravotníctvo siaha na 6 miliárd

Príjmy v zdravotníctve dosiahnu v budúcom roku 5,9 miliardy eur. Oproti očakávaným tohtoročným číslam má do rezortu prísť o 205 miliónov eur viac. Počíta s tým návrh zákona o štátnom rozpočte, o ktorom začnú poslanci rokovať na najbližšej schôdzi parlamentu. 

Minister Marek Krajčí (OĽaNO) hovorí, že zdravotníctvo je jeden z troch rezortov, ktorý má zvýšený rozpočet oproti vlaňajšku. „Platba za poistencov štátu sa zvyšuje takmer o 300 miliónov oproti sume, ktorá bola tento rok,“ povedal. Ocenil to aj Najvyšší kontrolný úrad, keď konštatoval, že za poistencov štátu je naplánovaná zatiaľ najvyššia suma od roku 2011. „Podpísala sa pod to predovšetkým zmena systému financovania týchto platieb. Výdavky sa namiesto fixného percenta po novom rozpočtujú podľa reálnych potrieb rezortu zdravotníctva. Je dôležité, že práve v čase krízy, keď sa vplyvom rastúcej nezamestnanosti očakáva zo strany ekonomicky aktívnych osôb výpadok príjmov, ich štát vyrovnáva prostredníctvom tejto platby,“ uvádza NKÚ v stanovisku k štátnemu rozpočtu.

Odvody

Otázne sú odvody od ekonomicky aktívnych osôb (EAO), ktorých výber ovplyvnila pandémia COVID-19. V tomto roku sa počítalo s odvodmi EAO na zdravotné poistenie vo výške takmer 4,2 miliardy eur, no rezort financií už skorigoval tento odhad na sumu nižšiu o 146 miliónov. Napriek otáznemu dosahu pandémie na ekonomický rast a zamestnanosť v budúcom roku ministerstvo financií opäť na rok 2021 počíta s príjmami z odvodov EAO vo výške 4,2 miliardy eur.

Podľa predsedníčky výboru NR SR pre zdravotníctvo Janky Bittó Cigánikovej (SaS) je to optimistická predpoveď. Pripomenula, že podľa Inštitútu finančnej politiky dôjde na budúci rok k poklesu zamestnanosti a stagnácii miezd, čo bude mať dosah na objem odvodov. „Náklady na poistenca štátu sú 85 eur, príjmy na poistenca štátu stúpnu, no len na 40,50 eura. Platba za poistenca štátu v ČR je vyše 60 eur,“ upozornila na rokovaní zdravotníckeho výboru k rozpočtu s tým, že chcela zvýšiť platbu za poistencov štátu. „No na koaličnej rade mi to nebolo dovolené,“ dodala.

Štátne nemocnice

Na obnovu a modernizáciu zdravotníckych zariadení sa v roku 2021 uvažuje vyčleniť 98 miliónov eur. Ministerstvo zdravotníctva má z tejto sumy zatiaľ 1,6 milióna eur, zvyšok v sume 96,4 milióna eur je v kapitole Všeobecná pokladničná správa pod rezortom financií. Použité budú až po posúdení každej investície do zdravotníctva vyššej ako milión eur Útvarom hodnoty za peniaze. Tento zámer kritizuje Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ). „V priemere až 97 % týchto investičných projektov v období rokov 2016 – 2019 bolo realizovaných do sumy 1 milión eur. Navyše, modernizačný dlh prístrojového vybavenia v nemocniciach je veľký a mnohé zariadenia sa používajú po svojej životnosti. Je preto nevyhnutné, aby MZ SR disponovalo dostupnými kapitálovými zdrojmi pre potreby urgentnej výmeny prístrojového vybavenia v nemocniciach, napr. v dôsledku nepredvídanej poruchy,“ uvádza NKÚ.

Okrem týchto prostriedkov je v rozpočte MZ SR vyčlenených ďalších 125 miliónov eur na dofinancovanie zdravotníckych zariadení v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR. „Ide najmä o fakultné a univerzitné nemocnice, ktorých záväzky po lehote splatnosti predstavujú najvyšší podiel z celkového objemu záväzkov po lehote splatnosti zdravotníckych zariadení v sektore verejnej správy. Finančné zdroje budú poskytované na úhradu prevádzkových nákladov zdravotníckych zariadení, ktoré preukázateľne nebudú vykryté zo zdrojov verejného zdravotného poistenia. Uvedeným dofinancovaním by sa malo zamedziť ďalšiemu vytváraniu nových záväzkov,“ uvádza sa v správe k návrhu rozpočtu.

Výhrady poslancov

Poslanec výboru pre zdravotníctvo Jozef Valocký (SmerSD) sa zaujímal, kto bude rozdeľovať tieto peniaze nemocniciam. „Je tu priestor na obrovský lobing a netransparentnosť,“ povedal a označil 125 miliónov na prevádzkové náklady pre štátne nemocnice za nedovolenú štátnu pomoc. Poslankyňa Andrea Letanovská (Za ľudí) zdôraznila, že pred prideľovaním financií je potrebné rozhodnúť, ktoré nemocnice budú strategické a smerovať investície do nich. „Musíme najprv uvažovať, kde budú strategické body podľa dojazdov a z toho musíme vychádzať. Prihováram sa za intenzívnejšiu pomoc, a nie po troške vo forme drobných zmien. Bude to trvať nekonečne dlho a nemocnice budú starnúť,“ podotkla. S kritikou výšky rozpočtu vystúpil aj Vladimír Baláž (Smer-SD). „ Pracujeme v zdravotníctve v priestore, ktorý je dlhodobo nedofinancovaný. Ak chceme mať výsledky porovnateľné s Čechmi, musíme dať na jedného človeka asi o 300 eur na rok viac. Keď to napočítame, je to asi 1,5 miliardy,“ uviedol s tým, že jedinou možnosťou je zvýšenie platby za poistencov štátu.

Poslankyňa Letanovská na to reagovala slovami: „Z vašich úst mi to príde po tých rokoch ako kritika, až účinná ľútosť.“ V. Baláž prijal jej kritiku s tým, že sa ako dlhoročný poslanec Smeru nechce vyviňovať a drží palce ministrovi. „Všetci potrebujeme zdravotníctvo, len málokto si to uvedomuje, dokonca aj na ministerstve financií si to málokto uvedomuje,“ uzavrel.

Nárast výdavkov

Takmer všetky oblasti s výnimkou zdravotníckych pomôcok by mali mať budúci rok k dispozícii viac peňazí. Najvyšší medziročný nárast výdavkov sa plánuje pre všeobecnú ambulantnú starostlivosť, kam má smerovať o 40 miliónov eur viac ako v tomto roku. „Zdrojovo podhodnotené sú predovšetkým primárna starostlivosť, dlhodobá starostlivosť, prevencia a podpora duševného zdravia. Slovensko tiež trpí nedostatkom personálu, najmä sestier a všeobecných lekárov, hoci ich platy sú po výraznom zvýšení platov sestier v roku 2019 porovnateľné s ostatnými európskymi krajinami vyjadrené ako násobok priemernej mzdy, teda so zohľadnením ekonomickej úrovne Slovenska. Investície do prioritných oblastí a chýbajúceho personálu by priniesli výrazne vyššiu hodnotu za peniaze,“ odôvodnil rezort financií. Minister M. Krajčí pripomenul záväzok v programovom vyhlásení vlády zabezpečiť výrazný nárast celkových výdavkov s cieľom čo najrýchlejšie dosiahnuť priemer v EÚ, ideálne s nárastom 0,3 percentuálneho bodu HDP ročne. „Len sa musí krajine ekonomicky dariť. V prípade poklesu HDP sa vláda zaväzuje, že výdavky nebudú klesať. Žiaľ, viac sa mi nepodarilo vybojovať,“ zhodnotil minister.

Podarilo sa presadiť zvýšenie platov zamestnancov regionálnych úradov verejného zdravotníctva a Úradu verejného zdravotníctva o 71 percent. „Tým by sa malo ukončiť dlhodobé personálne aj finančné poddimenzovanie všetkých úradov verejného zdravotníctva,“ okomentoval M. Krajčí. Pripomenul, že jednotlivé ministerstvá musia prikročiť k úsporám, čo pre ministerstvo zdravotníctva znamená 9 miliónov eur. „Snažili sme sa zachovať financie na najdôležitejšie programy, ako je rezidentský program, na ktorý sme vybojovali 5 miliónov eur,“ povedal minister. Rokovanie o štátnom rozpočte sa má v parlamente začať 2. decembra 2020.

Zdroj: SITA (Zdravotnícke noviny)