Zubní lekári budú študovať inak. Akadémie zápasia s nedostatkom lekárov na učiteľské pozície

Štúdia zubného lekárstva sa dotknú zmeny, v snahe zmodernizovať výučbu a zvýšiť konkurencieschopnosť slovenských lekárskych fakúlt upraví ministerstvo školstva dĺžku výučby. 

Z doterajších šiestich rokov sa štúdium zubného lekárstva skráti na päť. Zredukujú všeobecné predmety, dôraz presunú na klinickú prax, nové technológie a digitalizáciu. Novinkou bude aj predmet športové zubné lekárstvo, ktorý reaguje na rastúci význam stomatologickej starostlivosti v športe. Ako informovalo Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR, upravené študijné programy vstúpia do platnosti od akademického roka 2025/2026 na Jesseniovej lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Martine a Lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Neskôr zmeny čakajú aj Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a Slovenskú zdravotnícku univerzitu. 

Zubní lekári s odborným sprievodcom

Samotná dĺžka štúdia však nie je podľa odborníkov rozhodujúcim faktorom pri získavaní praktických zručností v zubnom lekárstve. „Aj päťročný študijný program môže plnohodnotne zabezpečiť rozvoj odborných a manuálnych zručností, ak je správne vyvážený medzi teóriou a praxou,” skonštatoval pre Štandard prezident Slovenskej komory zubných lekárov (SKZL) Igor Moravčík. Ako ďalej informoval, nevyhnutné je zachovať rozsah klinickej praxe a zároveň rozšíriť spoluprácu s rôznymi typmi pracovísk - od univerzitných ambulancií cez regionálne zariadenia až po špecializované centrá. Významnú úlohu podľa neho zohráva aj mentoring nových absolventov, ktorí by mali mať počas prvého roku samostatnej praxe k dispozícii odborného sprievodcu. Ten im poskytne podporu, zníži riziko profesijných chýb a prispeje k udržaniu vysokých štandardov stomatologickej starostlivosti. 

Päťročné štúdium nie je novinkou

Podľa Andreja Thurza, prodekana Lekárskej fakulty UK v Bratislave pre pedagogickú činnosť v študijnom programe zubné lekárstvo, dokážu už vo väčšine krajín Európskej únie počas piatich rokov pripraviť kvalitných absolventov tohto odboru. Očakáva preto, že to zvládne aj najväčšia slovenská lekárska fakulta. „Päťročné štúdium zubného lekárstva v našich podmienkach nie je novinkou. V minulosti už takýto študijný program existoval, naposledy pred 35 rokmi,“ pripomenul prodekan. Aby absolventi boli čo najlepšie pripravení do klinickej praxe, fakulta pripravuje moderný učebný plán, ktorý zahŕňa nové predmety, témy a výučbové postupy, ako aj vypustenie zastaraných častí výučby. Skrátenie štúdia zo šiestich na päť rokov však podľa Thurza znamená aj výraznú organizačnú a personálnu výzvu. „Súčasné rozloženie klinickej zubno-lekárskej výučby do šiestich rokov umožňuje zvládnuť výučbu aj s menším pedagogickým zborom. Koncentrácia výučby do piatich rokov a pridanie väčšej praxe si vyžiada nových klinických učiteľov a rozšírenie klinických kapacít,“ ozrejmil. 

Lekári učiť nechcú

V tejto súvislosti poukázal aj na dlhodobý problém slovenských univerzít so získavaním odborníkov z praxe. Akademické pôsobenie totiž pre lekárov často nie je atraktívne ani z finančného, ani technologického hľadiska. „Po desaťročiach trvania tohto stavu nedokázali univerzity vychovať dostatok docentov a profesorov, čo môže v budúcnosti vyústiť až do straty schopnosti akreditácie vyučovaného odboru,“ varuje prodekan. Riziko, že sa skrátením štúdia zníži pripravenosť absolventov existuje, no podľa Thurza je riešením užšie prepojenie fakúlt s praktickými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Ako jedno z možných riešení navrhuje model duálneho vzdelávania, v rámci ktorého by medici získavali praktické zručnosti priamo v súkromných zubných praxiach pod vedením lekára-učiteľa. Títo odborníci by nemuseli opustiť svoju ambulanciu, študenti by v nej bezplatne ošetrovali pacientov, pričom výkony by boli hradené z verejného zdravotného poistenia. 

Viac priestoru pre prax

K riziku poklesu pripravenosti absolventov sa pre Štandard vyjadrila aj Mária Janíčková, prednostka Kliniky stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie Univerzitnej nemocnice Martin a Jesseniovej lekárskej fakulty UK. Skrátenie dĺžky štúdia v novom päťročnom študijnom programe je podľa nej nevyhnutné. Výučba na slovenských lekárskych fakultách sa tak zosúladí s lekárskymi fakultami v Európe. „Znížením počtu hodín všeobecného lekárstva vzniká viac priestoru na praktickú výučbu odborných zubnolekárskych predmetov, ktorá bude prebiehať na akreditovaných klinikách. Dôležité je, aby študenti každý semester splnili stanovený počet praktických výkonov,” vysvetlila odborníčka. Tento model sa podľa Janíčkovej osvedčil už v praxi. Na konci štúdia má totiž každý študent za sebou toľko praktických výkonov, že po promócii môže samostatne poskytovať bežnú ambulantnú zubnú starostlivosť.

Zdroj: SITA (standard.sk)