Články

Viete, ako s deťmi hovoriť o pandémii?

Viete, ako s deťmi hovoriť o pandémii?
Posledné obdobie bolo pre nás všetkých výnimočné a iné – poznačené koronavírusom. Dospelí sa prispôsobovali novým situáciám s rôznym úspechom. Niektorí pomaly, iní s problémami. Ale čo naše deti? Zamysleli ste sa niekedy, ako nová realita ovplyvnila deti? A viete, ako s deťmi hovoriť o pandémii tak, aby chápali možné riziká a vedeli sa brániť prípadným rizikám? Na pomoc prichádza celkom nová knižka z RAABE.

Deti aj mladí ľudia spoločne s dospelými sami na sebe zažívali prijaté opatrenia ako zatvorené školy a škôlky, obmedzenia sociálneho kontaktu, zvýšenú hygienu...  Čo je pri komunikácii s deťmi v tejto situácii dôležité?

Odborníci sa zhodujú v tom, že jednou z najdôležitejších vecí je, aby sme my dospelí uistili deti, že my, ako aj ďalší dospelí v ich živote, ich ochraňujú. Že lekári, zdravotníci a vedci sa starajú o ľudí, ktorí sú chorí a pracujú na tom, aby našli spôsoby, aby bol každý z nás v bezpečí. Kým deti a mladí ľudia na jednej strane musia vedieť, že nie je ich úlohou a starosťou vyriešiť problémy s vírusom, na druhej strane ich môžeme povzbudiť v tom, aby pomáhali zlepšiť situáciu tým, že si budú často a dôkladne umývať ruky a zakrývať si nos a ústa, keď budú kašľať alebo kýchať. 

Dôležité je tiež dbať na to, čo deti počujú a vidia v správach, a s prihliadnutím na vek sa pokúsiť limitovať množstvo informácií. Ako postupne rastie mediálne pokrytie témy a s tým aj zväčša negatívne informácie, je dôležité, aby deti a mladí ľudia vedeli, že nikto nie je zodpovedný za to, že vírus je tu a ľudia sú chorí. Na druhej strane, sme zodpovední za to, že vieme zamedziť jeho šíreniu a každý môže prispieť svojim dielom prostredníctvom zodpovedného správania sa. 

Je vhodné pýtať sa detí, čo o koronavíruse vedia. Je veľká pravdepodobnosť, že počuli a videli viac, než si myslíme. Taktiež sa mohli stretnúť s rozličnými nepravdivými informáciami. 


Rané detstvo

Hoci bábätká a deti do troch rokov nevedia, čo sa aktuálne deje, môžu vycítiť obavy a úzkosť rodičov.

Pri kontakte s bábätkami a malými deťmi sa snažte zostať pokojnými. 

Udržiavajte rutiny bežného dňa – poriadok dňa, ktorý rutiny do života prinášajú, sú pre bábätká a malé deti upokojujúce. 

V čo najväčšej miere ich chráňte pred mediálnym pokrytím témy. 

Všímajte si neverbálne prejavy signalizujúce zvýšenú úzkosť alebo stres, ktoré môže vaše dieťaťa prejavovať. Môžu byť napr. viac podráždené, plačlivé, báť sa kontaktu s druhými ľuďmi. Je dôležité uistiť ich, že ste tu v tejto situácii spolu s nimi a pre nich, doprajte si dostatok spoločného času.

Nechajte na vašom dieťati, nech rozhodne či a koľko sa chce o súčasnej situácii rozprávať. Nehovorte o tom, pokiaľ nepreukáže znaky nepokoja alebo sa samé nespýta. 


Škôlkari a predškoláci

Škôlkari a predškoláci môžu viac vnímať to, čo sa deje okolo nich. Môžu mať otázky o vírusoch, lekároch, ale aj o smrti.

Potreba bezpečnosti je hlavnou obavou detí tohto veku. Uistite ich, že dospelí situáciu riešia a robia všetko preto, aby boli ľudia v bezpečí a zdraví.

Škôlkari a predškoláci sa zvyknú strachovať o zdravie svojich rodičov, rodinných príslušníkov a priateľov. Uistite ich, že každý robí čo môže, aby zostal zdravý a staral sa o druhých. Pripomeňte im, že aj oni môžu pomôcť tomu, aby ste všetci boli zdraví tým, že si budú dôkladne umývať ruky. 

Škôlkari a predškoláci nie vždy vedia odlíšiť fantáziu a realitu. Obmedzte ich vystavenie vplyvu médií.

Všímajte si neverbálne prejavy vašich detí – tieto môžu zahŕňať ustráchanosť, plačlivosť, podráždenosť, zvýšené vyhľadávanie kontaktu s vami. Môže to byť reakcia a spôsob, ako sa vysporiadavajú s danou situáciou.

Čas pred spánkom je veľmi dôležitý. Venujte sa ich upokojeniu pred spánkom, čítajte si spolu rozprávky, rozprávajte sa, nechajte ich, nech sa pritúlia a cítia sa v bezpečí. 

Snažte sa udržať bežné rutiny a rituály vášho dieťaťa. Ak je škôlka zavretá a spoločné aktivity zrušené, snažte sa vytvoriť a dodržiavať vlastné rutiny, harmonogram dňa a aktivít.

Zhrňte ich veľa objatiami a prejavmi fyzického uistenia, že sú v bezpečí. Obmedzte ich vystavenie vplyvu médií. 

Nechajte na vašom dieťati, nech rozhodne či a koľko sa chce o súčasnej situácii rozprávať. Nehovorte o tom, pokiaľ nepreukáže znaky nepokoja alebo sa samé nespýta. 


So zámerom uľahčiť rodičom a pedagógom v materských školách komunikáciu s deťmi o koronavíruse a pandémii, vydáva odborné nakladateľstvo RAABE Slovensko aktuálne celkom jedinečný pracovný zošit s názvom Filipko a zatvorená škôlka.  Príbeh o škôlkarovi Filipkovi prináša deťom predškolského veku poučné informácie na tému pandémia koronavírusu, chrípkové ochorenia, prevencia proti chrípke, vitamíny a ďalšie témy, ktoré súvisia súvisia s pandémiou koronavírusu a ochranou zdravia. Knižka deťom predškolského veku primeraným jazykom a cez zábavné aj poučné aktivity vysvetľuje problematiku pandémie koronavírusu. Obsah je vypracovaný v súlade s ISCED 0 pre predškolskú výchovu.

V pracovnom zošite Filipko a zatvorená škôlka s podnadpisom Ako sa chránime pred koronavírusom sa deti dozvedia na základe príbehu o Filipkovi odpovede na otázky:

  • Prečo sme počas pandémie koronavírusu museli ostať všetci doma?
  • Čo je to koronavírus?
  • Aké ochorenie spôsobuje koronavírus?
  • Aké príznaky má chrípkové ochorenie?
  • Ako chrípkové ochorenie liečime?
  • Prečo sú dôležité vitamíny?
  • Prečo je dôležité očkovanie proti ochoreniu covid-19?

A iné otázky na tému koronavírus... 


Každá kapitola Filipko a zatvorená škôlka obsahuje:

  • komunikačnú situáciu Filipka a ďalšej postavy na tému koronavírus,
  • Čo už viem? – zhrnutie informácií o koronavíruse z prečítaného textu,
  • Kreslíme s Filipkom – tvorivá úloha na kreslenie pre deti,
  • Riešime úlohy s Filipkom – úlohy na dopĺňanie a riešenie pre deti...


Príbeh o Filipkovi je doplnený kreatívnymi úlohami, ktoré sú zamerané na:

  • rozvoj grafomotoriky,
  • pozornosť,
  • písmenká,
  • číslice,
  • geometrické tvary,
  • kreslenie, vyfarbovanie, vlastnú kreativitu...
  • na rozvíjanie predčitateľskej gramotnosti.... 


Prvý stupeň základnej školy

Deti navštevujúce prvý stupeň základnej školy už budú vnímať, čo sa okolo nich deje. Pravdepodobne sa už o tejto situácii rozprávali v škole a s kamarátmi. 

Rozprávajte sa s vašimi deťmi, ktoré sú vo veku žiaka prvého stupňa základnej školy. Veku primeraným spôsobom im vysvetlite, čo sa deje, zároveň ich ubezpečte, že vy, aj ďalší dospelí, robíte všetko preto, aby oni a vlastne všetci boli zdraví a v bezpečí.

Deti v tomto veku sa obávajú o svoje zdravie, ako aj o zdravie svojich rodinných príslušníkov a priateľov. Napríklad mohli počuť, že deti zvyčajne nie sú napadnuté koronavírusom, že najväčšie problémy majú starí a chorí ľudia, preto sa môžu obávať o svojich starých rodičov. Taktiež sa môžu obávať o peniaze a rodinný príjem, keďže vidia, že niektorí rodičia nechodia do práce. Snažte sa s nimi tráviť viac času, to ich uistí, že ste nablízku a napomôže pocitu bezpečia.

Nebuďte prekvapení, ak sú podráždenejší alebo častejšie vyhľadávajú osobný kontakt s vami. Buďte extra trpezliví. 

Obmedzte vystavenie vplyvu médií v tejto téme. 

Snažte sa dodržiavať normálny režim dňa a denné rutiny. Dôležitý je aj spoločný čas pred spánkom. V prípade zatvorenia školy a zrušenia krúžkov deťom vysvetlite, že ide o opatrenia, ktoré majú pôsobiť preventívne, teda zamedziť šíreniu choroby. Neznamená to, že všetci ich učitelia, spolužiaci a kamaráti sú chorí. 

Ak strach u detí pretrváva, poukážte na všetky opatrenia, ktoré dospelí robia, aby napomohli prevencii a ochrane všetkých pred šírením vírusu. Deti sú radi nápomocné a majú radi, že môžu tiež prispieť k spoločnému dobru – pripomeňte im, že môžu byť nápomocné tým, že si dobre a dôkladne budú umývať ruky a trpezlivo znášať všetky obmedzenia.

Spýtajte sa ich, či majú nejaké otázky. Ak majú, držte sa faktov, ktoré im poviete veku primeraným jazykom a spôsobom. Nezveličujte a nepreháňajte. 


Druhý stupeň základnej školy

Deti tohto veku si už budú zjavne dobre vedomé toho, čo sa deje. Pravdepodobne majú informácie z médií, sociálnych sietí a od spolužiakov či kamarátov.

Rozprávajte sa s vašimi deťmi o danej situácii a zodpovedzte ich otázky. Rozhovor vám pomôže zistiť aj to, čo vedia a opraviť mylné informácie, ktoré môžu mať. 

Uistite ich, že akékoľvek pocity, ktoré v súvislosti s danou situáciou prežívajú, či už ide o strach, úzkosť, frustráciu z nemožnosti ovplyvniť veci, sú v poriadku a oprávnené, nemusia sa za ne hanbiť. Zároveň ich uistite, že ste tu pre nich a nie sú samé. 

Deti v tomto veku sa už viac pozerajú aj do budúcnosti a zaujíma ich „čo bude“. V rozhovore s nimi sa držte aktuálnych faktov, je možné poukázať aj na pozitívny vývoj v krajinách, kde sa už situácia začala postupne zlepšovať. Neprenášajte na nich svoju úzkosť či dokonca dystopické scenáre.

Deti sa môžu s negatívnymi emóciami vyrovnávať rôzne – niektoré môžu preukazovať zvýšené nežiadúce správanie, iné môžu byť utiahnutejšie. Všímajte si ich zmeny v správaní a rozprávajte sa s nimi o ich pocitoch. 

Rozprávajte sa s deťmi o tom, čo videli v TV, počuli v rádiu, čítali na internete a pomôžte im porozumieť, ktoré zdroje informácií sú spoľahlivé a ktoré nie, keď sa hovorí o koronavíruse. Tiež im pomôžte utriediť si tieto informácie tak, aby im dobre porozumeli a nemali prehnané obavy. 

Zamerajte sa a pohľadajte pozitívne správy v spojení s koronavírusom. Pozerajte, počúvajte, čítajte a zdieľajte príbehy o spôsoboch, akými ľudia reagujú na vírus spolupracujúco v snahe zabezpečiť bezpečnosť komunít, v ktorých žijú a udržať si aj v danej situácii dobrú náladu a nadhľad.

Snažte sa navigovať obavy svojich detí k veciam, ktoré môžu robiť a ovplyvniť ako napr. umývať si dôkladne ruky, mať dostatok spánku, ale aj naplánovať si aktivity pre to, aby sa pozitívne a užitočne zamestnali v čase karantény/obmedzeného pohybu a sociálneho kontaktu.


Stredoškoláci

Stredoškoláci sa pravdepodobne o koronavíruse rozprávali so svojimi spolužiakmi, kamarátmi, učiteľmi, vnímajú informácie cez médiá a sociálne siete. Môžu mať obavy o svoje zdravie, školské záležitosti, voľnočasové aktivity a bezpečnosť.

Otázky ohľadne zdravia, ekonomiky, verejnej politiky sú legitímnymi témami pre túto vekovú skupinu. Je dôležité sa s nimi o týchto veciach rozprávať, ak o ne prejavia záujem.

Uistite ich, že akékoľvek pocity strachu, úzkosti, znepokojenia sú v danej situácii pochopiteľné, a že tieto pocity sú normálne.

Snažte sa navigovať obavy svojich detí k veciam, ktoré môžu robiť a ovplyvniť ako napr. umývať si dôkladne ruky, mať dostatok spánku, ale aj naplánovať si aktivity pre to, aby sa pozitívne a užitočne zamestnali v čase karantény/obmedzeného pohybu a sociálneho kontaktu.

Niektorí mladí ľudia môžu mať tendenciu vytesniť celú situáciu. Môže sa zdať, že ich to nezaujíma. Môže to byť stratégia, ktorou navonok maskujú svoje obavy. Rozprávajte sa s nimi – pýtajte sa ich otázky a buďte pripravení ich skutočne počúvať.

Niektorí mladí ľudia si môžu z danej situácie robiť žarty. Humor vie byť veľmi nápomocný pri zvládaní tejto situácie a vyrovnávaní sa s ňou. Avšak snažte sa o to, aby nepoužívali humor ako jediný zo spôsobov ako sa o situácii a víruse rozprávať.

Držte sa faktov, keď sa s vašimi deťmi rozprávate o tom, čo videli, čítali alebo počuli. Navigujte ich na spoľahlivé zdroje, ktoré prinášajú hodnoverné informácie.

Rozprávajte sa s nimi o rozdieloch v tom, keď idú cielene vyhľadať nejaké informácie na internete, aby boli zodpovedne informovaní a v tom, že médiá môžu venovať situácii prehnanú pozornosť, neraz s cieľom zaujať, vyvolať senzáciu, často postavenú na negatívnych informáciách a pocitoch, čo môže vyvolávať úzkosť. Povzbuďte deti k tomu, aby vedeli kontrolovane pristupovať k médiám a všetkým správam, dávali si od nich prestávku a venovali sa aj iným činnostiam. Zvlášť vhodné je odložiť informačno-komunikačné technológie večer pred spaním.

Pre niektorých mladých ľudí môže byť veľmi zaujímavé diskutovať o politických a ekonomických dôsledkoch pandémie. Snažte sa u nich povzbudiť kritické myslenie o daných témach

Dávajte si pozor, aby ste nevtiahli mladých ľudí do riešenia vlastných obáv a úzkosti. O vašich obavách z koronavírusu ako aj z ekonomických dôsledkov pandémie a prijatých opatrení sa rozprávajte s inými dospelými, nie vašimi deťmi.


Zdroj: internet, krátené