Články

Odmeňujeme priemernosť namiesto excelentnosti

Odmeňujeme priemernosť namiesto excelentnosti
Platy nemocničných lekárov skokovo stúpnu a LOZ môžeme vyhlásiť za víťaza rokovaní. To, či bude víťazom aj pacient, ktorému by sa mala zlepšiť zdravotná starostlivosť, je otázne. Čo sme si kúpili za dodatočných 250 miliónov na mzdy, odpovedá riaditeľ INEKO Dušan Zachar.


* Ako ste vnímali proces vyjednávania vlády a LOZ o ich požiadavkách?

Na prvý pohľad to vyzerá, že na rokovania bol dostatočný čas. Všetky dôležité rozhodnutia však táto vláda rieši na poslednú chvíľu. Nie je to zodpovedné. Otázkou je, či by k dohode medzi LOZ a vládou došlo za istých okolností už skôr. Tiež to, či by odborári dokázali už v lete upustiť od svojich požiadaviek. Čím neskôr sa pristúpilo k dohode, tým silnejšia bola vyjednávacia pozícia lekárov.


* Bola to chyba vlády?

Čiastkové rokovania prebiehali, no neboli významné, takže áno, malo sa rokovať skôr, avšak neviem, či by sme dosiahli iný výsledok.


* Aký veľký problém predstavuje plat lekárov v ústavnej zdravotnej starostlivosti?

Lekári, ktorí podávali výpovede, deklarovali, že platy nie sú ich jedinou požiadavkou. Rokovania však odkryli karty a najviac polemík vyvolali nároky na platy. V nominálnych hodnotách zarábajú naši lekári dnes v priemere o trochu menej ako v Českej republike. Hovorí sa aj o tom, že slovenskí lekári odpracujú viac nadčasov, no problém je, že toto tvrdenie nevieme dostatočne verifikovať, keďže nám chýbajú dáta. Ak ich nezačneme poctivo zbierať, tak o niekoľko rokov budeme mať opäť diskusiu o tom, že lekári sú preťažení a že ich je málo, pričom nebudeme vedieť, či je to skutočne pravda.


* Kto by mal tieto dáta zbierať?

Nemocnice tieto údaje musia mať k dispozícii, inak by nevedeli lekárom vypočítať ich mzdy. Nemocnice ich majú, no niektoré ich nedostatočne reportujú do NCZI. Ministerstvo o platoch vo svojich nemocniciach vie a je škoda, že ich nezverejňuje podrobnejšie. Často sa hovorí o tom, že v Českej republike zarábajú lekári viac, no ak sa pozrieme na pomer k priemernej mzde v národnom hospodárstve, tak slovenskí lekári zarábajú v tomto smere viac ako v Česku. Protest LOZ zapríčiní, že české platy dobehneme, ba až predbehneme aj v absolútnych hodnotách.


* Priemerný plat lekárov bude v budúcom roku blízky sume 4 500 eur.

Áno, je to približne o 1 000 eur viac ako v roku 2022.


* Pôvodná požiadavky LOZ však bola, aby mali lekári priemerný plat 5 500 eur.

LOZ nemohli ani vo sne očakávať, že by sa platy navýšili do takejto výšky. Zvýšenie platov, ktoré dosiahli, možno považovať za ich veľký úspech. Otázka je, či je to úspech aj pre celú spoločnosť.


* Bude to úspech pre celú spoločnosť?

Myslím, že nie. Tak ako v roku 2011 sa stav lekárov do istej miery zastabilizuje. Stav slovenského zdravotníctva sa však zabetónuje, ak neprídu zároveň reformy a dodatočné zdroje. Otázny je aj vplyv zvýšenia platov pre lekárov na pracovisku. Len zvyšovaním platov sa podmienky v zdravotníctve nezlepšia. Zlepšia sa len platové podmienky, no zdravotníci budú stále pracovať v rozpadnutých budovách a s tými istými nemotivačnými procesmi. Je dosť možné, že sa zhoršia aj vzťahy medzi lekármi, ktorí výpovede podali, a tými, ktorí ich nepodali. Ak nezačneme poctivo merať výsledky, tak nebudeme vedieť, či sme navýšením platov zlepšili zdravotnú starostlivosť pre pacientov.


* Platy sme teda zdvihli, ale netušíme, čo sme si kúpili?

Áno, vláda len chabo tlačila na to, aby sa zvýraznila otázka, čo za zvýšené platy dostaneme. Vláda mala horšie karty, keďže pacient bol pri vyjednávaniach rukojemníkom, a navyše je menšinová. Situácia so štrajkom pripomína tú z roku 2011, keď nátlaková akcia prišla v čase rozpadu vlády Ivety Radičovej.


* Dá sa povedať, že LOZ má antipatie voči reformám a chce konzervovať súčasný systém?

LOZ nemá oficiálnu politiku k reformám. Aj preto sú požiadavky LOZ veľmi všeobecné. Zhodu majú v otázke platov, lepšom financovaní nemocníc a potrebe navýšenia počtu lekárov v nemocniciach.


* Všetky požiadavky sú o peniazoch?

Viac-menej áno. Je to však legitímna požiadavka, no zo strany vlády by som očakával, že si bude klásť protipožiadavky a bude chcieť vidieť, čo za zvýšené mzdy od lekárov dostaneme. Musíme vedieť merať, či sa zvýšenie platov odzrkadlí v zlepšenom fungovaní zdravotníctva a v efektívnejšej zdravotnej starostlivosti pre pacienta. Obávam sa, že to však nezistíme. Protipožiadavky vlády neboli dostatočne komunikované. Len jemne som zachytil počas tlačovej konferencie a v statuse pána Visolajského, že by sme mali urobiť všetko pre to, aby z tejto dohody mal niečo aj pacient.


* Pomerne všeobjímajúce prianie.

Áno. Úžitok pacienta bude aspoň to, že ho snáď bude mať kto liečiť. Aj samotní lekári hovoria o tom, že dôsledkom navýšenia miezd má byť viac lekárov v nemocniciach. To sa bude dať merať. Aj dnes máme výkazy NCZI o tom, že posledné roky sa neznižoval počet lekárov. Bolo by dobré určiť si metriky, ktorými budeme merať výsledok dohody pre spoločnosť.


* Zvýšili sme platy a kúpime si za to maximálne konzerváciu súčasného stavu a možno sa nám podarí zastaviť exodus lekárov do zahraničia, no v princípe nevieme, ako budeme úspešnosť rokovaní merať a ani to, čo sme si za stámilióny eur kúpili?

Pridám k tomu, že tým, že mešec je obmedzený a nedá sa ľubovoľne rozširovať, tak zvýšenie miezd môže predstavovať pre nemocnice ešte väčší podiel personálnych nákladov ako doteraz, pričom už dnes míňajú na mzdy niekedy aj 70 - 90 % svojich príjmov od poisťovní. Tým pádom už nemocniciam nezvýši viac na nákup liekov, obnovu budov, zariadenia a platenie sociálnych odvodov...


* To by znamenalo, že nemocnice budú opäť v strate a budeme ich musieť opätovne oddlžovať?

Ak sa alikvotne nezvýši celkový objem financií v zdravotníctve, tak áno. A nehovorím len o budúcom roku.


* Platy sme zvýšili všetkým rovnako. Na Slovensku však pracuje napríklad aj profesor Miloš Jeseňák, ktorý má 42 rokov, no je vo svojom obore svetovou špičkou. Profesor Jeseňák však nebude mať tabuľkovo najvyšší možný plat, a to len preto, lebo nepracuje dostatočný počet rokov. Jeho kolega, ktorý môže byť priemerný či podpriemerný lekár, však bude mať tabuľkovo vyšší plat, lebo v zdravotníctve pracuje dlhšie.

Áno, bazálna zásluhovosť v systéme chýba od zavedenia platového automatu. Neviažeme platy na výkonnosť a excelentnosť. V budúcnosti to bude ešte horšie. Riaditeľom ostane minimálny manévrovací priestor na navýšenie platu špičkových lekárov. Excelentný odborník bude zarábať plus-mínus podobne ako bežný atestovaný lekár s 30-ročnou praxou. Platový automat zakonzervuje nivelitu, ktorú budeme mať aj naprieč regiónmi. Mzda je cenový mechanizmus, ktorým sa má vyrovnávať nedostatok (dopyt a ponuka). My však tento cenový mechanizmus pri mzdách lekárov do veľkej miery ignorujeme a posilňujeme centrálne stanovené, takzvané minimálne mzdové nároky, ktoré majú platiť plošne pre všetkých a jedinou diferenciáciou sú odrobené roky a formálne dosiahnutie určitého stupňa vzdelania. Motivačná zložka platu by mala byť omnoho vyššia, aby sme dosiahli hmatateľné zlepšenie. Odmeňujeme priemernosť a nebudeme odmeňovať excelentnosť. Mnohí lekári nebudú vidieť priestor na sebarealizáciu, ktorá by sa odzrkadlila v ich odmeňovaní. Samotným navýšením platov nezlepšíme naše zdravotníctvo. Vieme ho zlepšiť jedine reformami.


* Z čoho budú nemocnice platiť zvýšené mzdy?

Z balíka, ktorý dostanú od zdravotných poisťovní. Hrozbou je, že ak zvýšime mzdy, ale do zdravotníctva nepridáme peniaze systémovo, môže to vyvolať ďalšiu špirálu nepokojov v iných segmentoch zdravotníctva. Prví na rade sú ambulantní lekári.


* Mohlo dopadnúť rokovanie medzi vládou a LOZ inak?

V princípe asi nie, hoci dojednané podmienky a ich rozsah sa mohli líšiť. Otázka však je, či majú mať lekári právo podávať výpovede koordinovane, keďže je to v podstate obchádzanie zákazu štrajku, ktorý pre lekárov platí.


* Celé navýšenie platov bude stáť približne 250 miliónov eur. Ďalšie financie pôjdu na stabilizačný príspevok ostatným pracovníkom v zdravotníctve.

Stabilizačný príspevok pre sestry a nižší zdravotnícky personál vo výške 5 000 eur na tri roky je rezíduom protinávrhu a nápadu ministra financií. Najväčší úžitok prinesie tým najhoršie zarábajúcim v zdravotníctve.


* Aj tento príspevok však pôjde len zamestnancom v ústavnej zdravotnej starostlivosti. V zdravotníctve však funguje aj viac ako 12 000 lekárov v ambulantnej sfére a ešte viac zdravotných sestier.

Podľa návrhu rozpočtu dostane ambulantný sektor len minimálne, ako keby štandardné každoročné zvýšenie platieb, ktoré však nekopíruje zvýšenie miezd v ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ambulantným lekárom sa zatiaľ rozhodne v rozpočte neplánuje navýšiť platby o tretinu. Hrozí, že sa zhorší lukratívnosť ambulantného sektora, a jeden z výsledkov môže byť zatváranie ambulancií napríklad lekárov, ktorí sú v dôchodkovom veku. Ambulantní lekári sú menej organizovaní a ich vyjednávacia sila je slabšia. Pacienti, ktorí sú v starostlivosti ambulancií, nie sú zvyčajne v akútnom stave, ktorý by mohol viesť až k smrti. Vláda má teda viac času na vyjednávanie s ambulantnými lekármi. Predpokladám, že aj ambulantní lekári budú protestovať a jedným z možných krokov ambulancií bude, že neuzavrú zmluvy so zdravotnými poisťovňami a budeme mať ďalší problém v dostupnosti zdravotnej starostlivosti. To, paradoxne, povedie k návalu na urgentné príjmy nemocníc. A následne budú nemocniční lekári hovoriť, že nemajú dostatočné kapacity na ďalšie návaly pacientov.


* Navýšime platby pre ambulantný sektor rovnako skokovo?

Podľa návrhu rozpočtu sa žiadne skokové navýšenie nechystá. Predpokladám, že zmeny pre ambulantný sektor, ak neprídu zo strany ministerstva, sa budú niektorí poslanci snažiť presadiť cez poslanecké návrhy v pléne parlamentu. Kľúčové bude, ako sa použije rezerva v hodnote 400 miliónov, ktorá je v rozpočte.


* Ak nedofinancujeme aj ambulantný sektor, bude nám opäť hroziť kolaps zdravotníctva?

Áno, čiastočný. Ak nedofinancujeme ambulantný sektor, môže dôjsť k zhoršeniu súčasného stavu, keďže príde k zhoršeniu dostupnosti primárnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti pre pacienta.


Zdroj: SITA (Týždeň)