Konsolidácia z pohľadu lídrov

Ministerstvo financií predstavilo konsolidačný balíček. Ten obsahuje viacero opatrení, ktoré zasiahnu aj zdravotníctvo. Podľa odborníkov však tieto kroky požadovaný efekt neprinesú. 

Podľa plánov by sa malo o jeden percentuálny bod zvýšiť zdravotné poistenie pre zamestnanca aj pre všetky samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré fungujú ako samoplatcovia. Z dôvodovej správy zákona vyplýva, že navrhovaná zmena predpokladá dodatočný výber na zdravotnom poistení v roku 2026 vo výške 437 miliónov eur, v roku 2027 vo výške 457 miliónov a v roku 2028 až 475 miliónov eur. Otázkou zostáva, či tieto sumy budú postačujúce a či už nebude potrebné doplácať nemocniciam ďalšie prostriedky. Spíkri, ktorí počas HN konferencie Slovenské zdravotníctvo 2025 diskutovali o tejto téme, zostávajú skeptickí. „Nemyslím si, že by sa v našom zdravotníctve skutočne konsolidovalo. Nemôžeme hovoriť o konsolidácii, ak sa len viac zdaní práca, vlani sa ešte viac vyšťavili firmy. Potácať sa a fungovať tak, ako sme zvyknutí, budeme aj na budúci rok,“ povedal generálny riaditeľ ZP Dôvera Ing. Martin Kultan.

Administratívna záťaž

Podľa MUDr. Beaty Havelkovej, MPH, MBA, LL. M., riaditeľky úseku zdravotných poisťovní a klientskych služieb v skupine Agel, by takáto snaha mala viesť k väčšej efektivite v starostlivosti o pacienta. To sa však nedeje. „V porovnaní s Českou republikou sa hýbeme v úplne iných dimenziách. Máme tu obrovskú administratívnu záťaž. Ambulancie či nemocnice si napríklad v tejto oblasti už nevystačia len s obyčajnou referentkou, potrebujú vzdelaného človeka,“ pridala svoj názor.

Porovnanie so susednou krajinou spomenul aj predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou MUDr. Mgr. Michal Palkovič, PhD., MHA, MPH. Podľa neho je starostlivosť o pacientov v Česku omnoho drahšia a tamojšie nemocnice tak dokážu získať výrazne viac prostriedkov než tie naše. „Konsolidovať v zdravotníctve je vždy veľkým problémom. Hľadať úsporné opatrenia totiž znamená iba krátiť niečo iné. Preto tu takéto kroky nie sú namieste,“ doplnil MUDr. Palkovič. 

Aktuálny šéf rezortu Kamil Šaško, MSc. (Hlas-SD) čiastočne s týmito vyjadreniami súhlasí. Zároveň naznačil, ako to bude vyzerať s rozpočtom na budúci rok. „Na jednej strane sa hovorí o šetrení, na tej druhej však k nejakému zvýšeniu zdrojov prísť musí, bez toho to nepôjde. Už tento rok bol hraničný,“ naznačil ďalší vývoj. „S ministrom financií sme strávili hodiny. Prechádzali sme spolu riadok za riadkom, odsek za odsekom. Nechcem zatiaľ vynášať informácie spoza zavretých dverí, no podľa mňa sme veľmi blízko k dohode,“ povedal Šaško.

Viac prostriedkov však podľa odborníkov vyššiu efektivitu nezabezpečí. Na porovnanie, výdavky na zdravotníctvo by mali v roku 2025 dosiahnuť úroveň 9,6 miliardy eur, čo je medziročne asi o 700 miliónov alebo o takmer 7,8 % viac. Aspoň s takými číslami rátal rozpočet schválený na jeseň minulého roka. „Vyšší podiel HDP do sektora by mi v zásade neprekážal, musí to však priniesť požadovaný efekt. Z nášho pohľadu by sme v tomto smere mali robiť dve veci. Tou prvou je tlak na znižovanie cien. Je totiž rozdiel, ak za milión eur odliečime 150 a nie 100 ľudí. Tou druhou sú inovácie, ktoré sa dnes na Slovensku doslova zabíjajú, a to kvôli tomu, že máme na všetko predpis,“ opísal situáciu Ing. Kultan. Rýchlemu zavádzaniu nových metód teda podľa neho bránia prísne regulácie alebo administratívne pravidlá.

Z prívesku treba vybudovať pilier

Výrazne by nám tiež pomohla dlhodobejšia vízia, tá však absentuje. „Nevieme, čo tu chceme mať o päť či desať rokov. Ak sa niečo robí, robí sa len počas jedného volebného obdobia. Chýba nám dlhodobá stratégia. Zoberme si napríklad starnutie obyvateľstva. Vieme, ako bude naša populácia vyzerať, no stále sme nevyriešili to, kde budú ležať starí a chorí ľudia,“ načrtla MUDr. Havelková. Symbolom chýbajúcej stratégie je aj ambulantná starostlivosť, ktorú rečníci označili na nechcené dieťa, od ktorého sa odvracajú poisťovne aj zriaďovatelia, ktorými sú vyššie územné celky. Tento typ starostlivosti by pritom mal byť pilierom prvého kontaktu, ktorý odľahčí nemocničný sektor, a nielen akýmsi príveskom. „Týmto lekárom chýba motivácia. Pomohla by tu reforma, ktorá by zabezpečila, aby sa zdroje nerozdeľovali len tak bezhlavo,“ načrtol víziu MUDr. Palkovič, ktorý trochu ironicky doplnil, že by sme sa mali zamerať aj na piatky, počas ktorých sa už v ambulanciách nepracuje. „Tieto kapacity následne chýbajú. Takto sa len plytvá zdrojmi a ľudským kapitálom,“ doplnil už vážnejšie.

Zdroj: SITA (Zdravotnícke noviny)