Lekárka o novom katalógu: Neviem, či nám pomôže alebo uškodí

Nový zoznam zdravotných výkonov je v pilotnej prevádzke viac ako dva mesiace. Spusteniu predchádzalo niekoľko odkladov aj nedostatok informácií. Viacerí ambulantní poskytovatelia kritizovali načasovanie začiatku na leto a pre obavu z nesplnenia jednej z podmienok sa rozhodli nakoniec do testovania nezapojiť. Otázky vyvoláva nielen samotné testovanie, ale aj obdobie po ňom a budúcnosť katalógu.

Cieľom pilotného projektu je podľa slov ministra zdravotníctva Kamila Šaška vyhodnotiť skutočnú náročnosť zdravotných výkonov, ako napríklad jeho trvanie, zložitosť či kým je výkon realizovaný. Šaško priblížil, že pilotná prevádzka potrvá šesť mesiacov, počas ktorých vykazujú zapojené ambulancie nové kódy výkonov, a následne sa začne trojmesačná analytická fáza. „Po uplynutí šiestich mesiacov získame na ministerstve reálny obraz za jednotlivé odbornosti, a budeme tak vedieť priradiť reálne váhy týmto výkonom,” doplnil.

V súčasnosti prebieha pilotný projekt pre prvých päť odborností, ktorými sú neurológia, vnútorné lekárstvo, geriatria, pneumológia a dermatovenerológia. Rezort zdravotníctva naň vyčlenil päť miliónov eur. „Tých päť miliónov eur nie je pre poskytovateľov, pretože oni vykazujú len zdravotnú starostlivosť,“ upresnil MUDr. Marián Šóth, prezident Asociácie súkromných lekárov (ASL) SR. Na konferencii Slovenské zdravotníctvo doplnil, že zapojení poskytovatelia sú platení paušálom za predchádzajúce obdobie a k tomu dostali navyše 1 000 eur za tri zdravotné poisťovne.

Výber pilotujúcich špecializovaných ambulancií bol v kompetencii zdravotných poisťovní, pričom jednou zo základných podmienok bol platný zmluvný vzťah poskytovateľa zdravotnej starostlivosti so všetkými tromi poisťovňami ku dňu spustenia pilotu. Zdravotné poisťovne oslovili v tejto súvislosti približne 250 ambulancií. „Málo poskytovateľov sa prihlásilo. My sme ich všetkých zastupovali, pretože bol problém, že museli mať zmluvu vo všetkých zdravotných poisťovniach. Čiže to bola enormná snaha celého nášho aparátu, aby obvolal poskytovateľov, či tam chcú ísť, ako tam chcú ísť. Mnoho poskytovateľov nevedelo ani do čoho idú. Ani členovia odborných spoločností nevedeli, o čo tam ide,“ priblížil situáciu prezident ASL.

Riaditeľka odboru zdravotníctva Žilinského samosprávneho kraja PhDr. Silvia Pekarčíková, MPH, MHA zdôraznila, že pilotný projekt znamená pre zapojených poskytovateľov prácu navyše. „Lekár musí paralelne vykazovať zdravotnú starostlivosť aj vo svojom pôvodnom systéme a aj v novom systéme. Je to obrovská záťaž,“ vysvetlila.

Odkladaný štart

Ambulancie v súčasnosti využívajú vyše 20 rokov starý katalóg výkonov, ktorý podľa odborníkov nereflektuje realitu a v ktorom chýbajú viaceré realizované výkony. Jednou z najviac dotknutých odborností je pneumológia s deficitom lekárov a nedostatočným finančným ohodnotením. Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorý zriaďuje jednu pneumologickú ambulanciu, Mgr. Ondrej Lunter priblížil, že ordinujúca lekárka urobila za dva roky približne 4 000 výkonov a ošetrila 3 600 pacientov, a napriek tomu vygenerovala stratu 38 000 eur. Ako jedno z opatrení žiadal nový katalóg výkonov, po ktorom ambulantní poskytovatelia volajú roky.

Pilotná prevádzka katalógu mala byť pôvodne spustená 1. júla 2024, no nestalo sa tak a bola odložená na október 2024 a následne na apríl 2025. Spustiť sa ju nakoniec podarilo v júli tohto roka. No ambulantní poskytovatelia sa sťažovali na nedostatok informácií, pričom upozornili, že ani v polovici mája 2025 nevedeli, ktoré ambulancie budú zapojené do pilotného projektu, a nepoznali ani presný mechanizmus, s akým financovaním by mali na polročné obdobie počítať.

Zdĺhavosť celého procesu vytkol rezortu zdravotníctva Mgr. Lunter, za ktorého prítomnosti oznámil Šaško spustenie pilotného projektu. Podotkol, že ak by sa ministerstvu podarilo zaviesť do praxe nový katalóg v apríli 2026, teda po šiestich mesiacoch jeho testovania a troch mesiacoch vyhodnocovania, boli by to dva roky, odkedy upozornil na kritický nedostatok pneumológov v Banskobystrickom kraji a potrebu nového zoznamu zdravotných výkonov. „V našej republike došiel čas na to, aby sme robili veci pomaly,” zdôraznil Mgr. Lunter.

Náročná podmienka

Do pilotného projektu sa viaceré ambulancie nakoniec nezapojili, pretože nesúhlasili s podmienkami. Napríklad sa obávali, že počas letných mesiacov, keď je viac dovoleniek a nižší obrat pacientov, nedokážu zabezpečiť, aby im neklesla produktivita o viac ako štvrtinu.

Obava z poklesu produktivity bola jedným z dôvodov, pre ktoré sa rozhodla vstúpiť do pilotu až od septembra pneumoftizeologička MUDr. Katarína Dostálová. „Dôvodom môjho vstupu do pilotu bola hlavne snaha nebojkotovať dlho pripravovaný projekt a dať mu šancu,” uviedla. Mnohé veci sú však podľa nej stále nezodpovedané, hlavne čo sa týka budúcnosti získaných poznatkov z testovania, ako napríklad čo bude po pilotnom polročnom období a ako štát využije nadobudnuté dáta. „Moji služobne starší kolegovia roky spolupracovali na definovaní a reálnom naceňovaní výkonov do nového katalógu s cieľom, aby sa financovanie pneumoftizeologických ambulancii konečne zlepšilo. Podľa online stretnutí s ministerstvom zdravotníctva a poisťovňami zatiaľ neviem prečítať, či nám pilot pomôže, alebo možno práve naopak. Minutáže a ceny výkonov, ktoré boli už s analytikmi zadefinované, sa pravdepodobne idú posudzovať odznova. Vo mne osobne to vzbudzuje neistotu,” priblížila MUDr. Dostálová.

Plusy a mínusy pilotu

MUDr. Dostálová negatívne hodnotí aj nesprávne načasovanie pilotu a chaotickú komunikáciu v jeho úvode. Paušálne úhrady považuje skôr za kompromisné, ako výhodné, a niektoré výkony podľa jej slov v katalógu chýbajú. Na druhej strane oceňuje, že katalóg obsahuje nové výkony, ktoré ambulancie buď už používajú a nemajú ich ako vykázať, alebo výhľadovo používať začnú, ako napríklad skríning. „Po tejto stránke sa lekár zoznámi s novými možnosťami,” doplnila.

Ako ďalej priblížila, v katalógu sú zahrnuté aj niektoré administratívne výkony, ktoré predtým neexistovali a pokrývajú čas investovaný lekárom napríklad do vypisovania žiadostí o výnimkové lieky, a tiež viaceré edukačné výkony. „Chcem veriť, že úsilie venované pilotu vo finále ambulantnej sfére pomôže k lepším pracovným podmienkam a vyšším úhradám a pacientovi sprístupní kvalitnejšiu ambulantnú starostlivosť. Mnohé ambulancie vrátane mojej už majú viac sestier, respektíve majú administratívneho pracovníka a verím, že štát zohľadní potrebu ich vyššieho finančného ohodnotenia,” poznamenala MUDr. Dostálová.

Mgr. Lunter upozornil, že samotné testovanie nestačí a bez reálnych výsledkov pilotný projekt stratí svoj účel a stane sa z neho len ďalší dokument v šuplíku, na ktorý by sa podľa jeho slov zbytočne vyhodili peniaze. „Je potrebné zabezpečiť, aby výsledky pilotu nezostali len na papieri, ale aby sa spustili reálne platby podľa nového katalógu výkonov. Na ne by mali okamžite nadviazať ďalšie špecializácie a štát by mal určiť jasný termín, dokedy prejde celý sektor na nový katalóg a reálne ohodnotenie výkonov. V opačnom prípade ostanú aj všetky reči o poriadku v poplatkoch len kamuflážou a podvodom na pacientoch, poctivých lekároch a všetkých ľuďoch,” uzavrel župan Banskobystrického kraja.

Zdroj: SITA (Zdravotnícke noviny)