Nie je porucha ako porucha

Možno ste nejakou trpeli aj vy, len o tom vtedy nemal nikto ani tušenia. Doba sa ale zmenila a deti so špecifickými poruchami učenia dnes nájdeme takmer v každej triede.

Často sú nie len terčom posmechu spolužiakov, ale aj predmetom rozčuľovania učiteľov. A pritom nejde o deti lenivé, drzé ani hlúpe. Ich mozog len funguje trošku inak ako mozog väčšiny z nás.

Čo teda presne čakať od špecifických porúch učenia? Predpona dys- znamená, že ide o nedostatočný alebo nesprávny vývoj určitej schopnosti. Jednoducho môžeme povedať, že ide o nedostatočne rozvinuté schopnosti súvisiace so školou a učením. Hlavným kameňom úrazu býva predovšetkým slovenský jazyk, ale tiež matematika.

Skupina špecifických porúch učenia je veľký balík, v ktorom nájdeme niekoľko rôznych typov ťažkostí. Každá z nich má svoje označenie, hoci prax ukazuje, že sa mnohé z nich vyskytujú spoločne alebo sa dokonca prelínajú. Tou najznámejšou a zrejme aj najrozšírenejšou je dyslexia. „Táto porucha postihuje základné znaky čitateľského výkonu, a to rýchlosť, správnosť, techniku čítania a porozumenie čítanému textu,“ vysvetľuje PaedDr. Olga Zelinková, CSc., odborníčka v oblasti pedagogickej psychológie.

Taký dyslektik potom číta pomaly, neúmerne dlho slabikuje alebo si, naopak, slová domýšľa, predčíta si v duchu, zamieňa písmenká, ako napríklad b–d alebo t–d, alebo nerozumie tomu, čo práve prečítal. Dyslexia ide často ruka v ruke s ďalšou špecifickou poruchou učenia, dysgrafiou. Dysgrafický školáčik má problémy najmä v oblasti písania. Robí mu problém udržať úpravu a skrotiť písmenká tak, aby držali na riadku a nepoletovali všade okolo.

Jeho Achillovou pätou je potom vybavenie si tvaru písmen. Zle si pamätá, ako to či ono písmenko vyzerá, prípadne mu robí problémy, aby tvar, ktorý má v hlave, zreprodukoval na papier. Výsledkom je potom pomalé tempo, veľa chýb a úprava, ktorá by vydesila aj pravekého lovca mamutov, pretože zošit dysgrafika jednoducho spozná každý.

Medzi deťmi so špecifickými poruchami učenia potom nájdeme aj také, pre ktoré je veľkým problémom slovenský pravopis. Že v tom vidíte seba? A že má dnes so správnou gramatikou problémy skoro každý? Dysortografici, ako sa deti s touto poruchou nazývajú, sa od obyčajných „nevedkov“ predsa len v niečom líšia. Pravidlá pravopisu dobre poznajú, vedia ich vymenovať, problém však nastane, keď ich majú v praxi použiť a aplikovať.

Na zlyhávanie v škole často nadväzuje ďalšia skupina problémov, najmä výchovného charakteru. Dieťa potom môže pôsobiť neposlušne a nevychovane, niekedy plní rolu triedneho zabávača či rebela. Často sa stáva terčom posmechu spolužiakov, napríklad pri čítaní, keď číta najhoršie zo všetkých a za ostatnými zaostáva aj o niekoľko rokov. Také dieťa sa potom ľahko dostane do úlohy outsidera a pretože nemá na výber, rolu prijme a urobí z nej svoj imidž. Ak o sebe aj o škole vtipkuje, môže to na prvý pohľad pôsobiť, že má všetko takzvane na háku.

U iného typu dieťaťa zase môže stres zo školy vyvolať neurotické príznaky, ktoré sa u detí často prejavujú somaticky.

Práve citlivý prístup rodičov a ich spolupráca s učiteľom sú v tomto prípade veľmi dôležité. To, ako sa dieťa s poruchou vyrovná, závisí predovšetkým na tom, ako na jeho neúspech reagujú rodičia, učitelia a spolužiaci. Hlavným problémom pre dieťa totiž nie je samotná porucha, ale reakcie ľudí, na ktorých mu záleží. Potrebuje cítiť prijatie, oporu a neustále dodávanie odvahy a povzbudenia.

A tiež vhodné pomôcky, ktoré by mu pomohli zamieňanie písmeniek, či problémy s počítaním úspešne eliminovať.

A presne také nájdete tu: www.raabe.sk/kuliferdo

Zdroj: maminka.sk/RAABE