Tlak 90/60: Je už príliš nízky? Lekári vysvetľujú, kedy treba spozornieť

Nízky krvný tlak sa často považuje za opak vysokého tlaku, a teda za dobrú správu. Nie vždy je to však také jednoduché. Hodnota 90/60 mmHg sa bežne používa ako hranica hypotenzie, no pre niektorých ľudí môže byť úplne normálna. Oveľa dôležitejšie je, či máte závraty, slabosť, rozmazané videnie alebo dokonca odpadávate. 

Keď sa hovorí o krvnom tlaku, väčšina pozornosti smeruje k vysokým hodnotám. Nízky tlak však môže byť problémom tiež. Avšak pozor, neexistuje jedno číslo, pri ktorom sa z nízkeho tlaku automaticky stáva nebezpečný stav. Všeobecne sa za nízky krvný tlak považuje hodnota pod 90/60 mmHg. Niektorí zdraví ľudia však takéto hodnoty mávajú dlhodobo a necítia sa pritom zle. Ak nemajú žiadne príznaky, nemusí byť potrebná liečba. Problém nastáva najmä vtedy, keď tlak klesne náhle alebo spôsobuje výrazné ťažkosti. 

Čo vlastne znamená tlak 90/60?

Krvný tlak sa zapisuje dvoma číslami. Prvé, vyššie číslo je systolický tlak. Vyjadruje tlak v tepnách v okamihu, keď srdce pumpuje krv. Druhé číslo je diastolický tlak. Ten ukazuje tlak medzi jednotlivými údermi srdca. Ak teda tlakomer ukáže napríklad 90/60 mmHg, nejde o jednu hodnotu, ale o kombináciu systolického a diastolického tlaku. Táto hodnota sa často uvádza ako hranica nízkeho tlaku. Samotné číslo však ešte nehovorí, či je človek v ohrození. Predstavte si človeka, ktorý má celý život tlak približne 90/60, športuje a cíti sa výborne. A potom človeka, ktorý mal celé roky tlak 125/80 a zrazu nameria 90/60, pričom sa mu točí hlava a cíti sa na odpadnutie. Tieto dve situácie nie sú rovnaké. Práve preto odborníci pri hodnotení nízkeho tlaku sledujú nielen čísla, ale aj príznaky a okolnosti, za ktorých tlak klesol. 

Ktoré príznaky by ste nemali ignorovať?

Nízky krvný tlak môže byť úplne bez príznakov. Ak však mozog a ďalšie orgány nedostávajú dostatočné množstvo krvi, môžu sa objaviť nepríjemné ťažkosti. Medzi typické príznaky patria závraty alebo točenie hlavy, pocit na odpadnutie, mdloby, rozmazané alebo zhoršené videnie, únava a slabosť, nevoľnosť, problémy so sústredením či búšenie srdca. Ak sa tieto príznaky opakujú, nie je dobré jednoducho ich pripísať nízkemu tlaku. Dôležité je zistiť, prečo tlak klesá. 

Najväčší problém môže byť náhly pokles

Niekedy pritom nemusí ísť o extrémne nízke číslo. Odborníci z Mayo Clinic upozorňujú, že aj pokles systolického tlaku približne o 20 mmHg môže u niektorých ľudí vyvolať závraty alebo mdloby. To vysvetľuje, prečo môže byť niekomu zle napríklad po rýchlom postavení sa z postele, hoci jeho tlak následne nie je dramaticky nízky. Organizmus totiž potrebuje pri zmene polohy rýchlo upraviť krvný obeh. Ak túto reakciu nezvládne dostatočne rýchlo, krvný tlak môže na chvíľu klesnúť a človeku sa zatočí hlava. Tento jav sa odborne nazýva ortostatická alebo posturálna hypotenzia. Ide o pokles krvného tlaku po postavení zo sedu alebo ľahu. Krátky a mierny pokles tlaku môže byť normálnou reakciou. Problém nastáva vtedy, keď je pokles výrazný alebo spôsobuje príznaky. Za ortostatickú hypotenziu sa považuje pokles systolického tlaku najmenej o 20 mmHg alebo diastolického o 10 mmHg po postavení. Častejšie sa s ňou stretávajú starší ľudia. Prispieť k nej môže napríklad dehydratácia, dlhé ležanie, niektoré ochorenia, užívanie určitých liekov a aj horúce počasie. Preto nevyskakujte z postele príliš rýchlo! Ak sa vám ráno často točí hlava, skúste najskôr chvíľu posedieť na okraji postele. Až potom sa postavte. Ak sa vám podobné problémy opakujú, zapisujte si, kedy vznikli a aký tlak ste vtedy namerali. Takéto údaje môžu lekárovi pomôcť pri hľadaní príčiny. 

Nízky tlak môže súvisieť aj s nedostatkom tekutín

Jednou z pomerne častých príčin nízkeho krvného tlaku je dehydratácia. Keď telo stráca viac tekutín, znižuje sa objem krvi v obehu. To môže viesť k poklesu krvného tlaku. Riziko rastie napríklad pri horúčke, vracaní, hnačke, nadmernom potení alebo intenzívnej fyzickej aktivite. Preto môže byť človeku slabo napríklad počas horúceho letného dňa. V takom prípade nemusí byť problémom samotné srdce či cievy. Príčinou môže byť jednoducho nedostatok tekutín. 

Pozor aj na lieky

Nízky tlak môže byť vedľajším účinkom niektorých liekov. Patria medzi ne aj lieky používané na liečbu vysokého krvného tlaku, napríklad niektoré diuretiká, alfa-blokátory a beta-blokátory. Nízky tlak môžu spôsobovať aj niektoré lieky na Parkinsonovu chorobu, určité antidepresíva či niektoré lieky na erektilnú dysfunkciu. To však neznamená, že máte liek svojvoľne vysadiť. Ak máte po užití liekov opakovane veľmi nízky tlak alebo závraty, povedzte to lekárovi. Dávku alebo liečbu môže upraviť podľa vašej situácie. 

Niekedy môže byť príčina vážnejšia

Nízky krvný tlak nie je vždy iba dôsledkom únavy alebo nedostatku vody. Môže súvisieť aj so zdravotnými problémami, ako sú: 

- ochorenia srdca 

- veľmi pomalý tep 

- problémy so srdcovými chlopňami 

- srdcové zlyhávanie 

- hormonálne poruchy 

- anémia 

- závažná infekcia 

- veľká strata krvi 

- silná alergická reakcia 

Práve preto je dôležité venovať pozornosť najmä náhlemu vzniku nízkeho tlaku. Ak človek nikdy problémy nemal a zrazu má výrazne nízke hodnoty spolu so slabosťou či mdlobami, je potrebné hľadať príčinu. 

Čo ak máte 90/60, ale cítite sa dobre?

V takom prípade nemusíte panikáriť. Ak máte tlak okolo 90/60 dlhodobo, cítite sa dobre a lekár o tom vie, nemusí ísť o zdravotný problém. Odborné zdroje uvádzajú, že niektorí ľudia majú prirodzene nižší tlak bez toho, aby potrebovali liečbu. Niekedy je však potrebné vyhľadať odbornú pomoc, najmä v prípadoch, keď je nízky tlak sprevádzaný príznakmi šoku. Môže ísť napríklad o zmätenosť, studenú a vlhkú pokožku, veľmi bledú pokožku, rýchle a plytké dýchanie, slabý a rýchly pulz, výraznú slabosť alebo kolaps. Takýto stav môže súvisieť s vážnym krvácaním, infekciou alebo silnou alergickou reakciou a vyžaduje okamžitú zdravotnú pomoc. 

Nízky tlak nie je automaticky zdravší tlak

Možno ste už počuli vetu: „Čím nižší tlak, tým lepšie.“ Nie je to celkom pravda. Príliš vysoký krvný tlak predstavuje významné zdravotné riziko, ale ani extrémne nízky tlak nemusí byť bezpečný. Kľúčové je, či krvný obeh dokáže zabezpečiť dostatočné zásobovanie mozgu a ďalších orgánov. Preto môže byť pre jedného človeka hodnota 90/60 úplne v poriadku, zatiaľ čo pre iného predstavuje problém.

Zdroj: vysetrenie.zoznam.sk