Ako hovoriť so žiakmi o smrti a ako im byť oporou

Aj keď by sme si priali, aby sa zomieranie a strata blízkych detí a dospievajúcich netýkali, realita je iná. Takéto situácie zasahujú aj do života školy.

Žiaci v týchto ťažkých chvíľach potrebujú oporu a často ju hľadajú práve v školskom prostredí – u svojich učiteľov a spolužiakov. Je preto dôležité vedieť, ako v škole citlivo a primerane reagovať, čo povedať a ako žiakov v takýchto momentoch sprevádzať. Škola by mala byť pre nich bezpečným priestorom, kde nájdu podporu, a zároveň miestom, kde sa môžu učiť, ako zvládať záťažové situácie či byť oporou druhým.

Kniha Smútiace dieťa v škole sa zaoberá náročnou témou smrti a trúchlenia, so zameraním na porozumenie smrti a procesu vyrovnávania sa so stratou u detí a dospievajúcich. Ponúka pohľad na priebeh trúchlenia a prináša množstvo konkrétnych odporúčaní, ako komunikovať so smútiacimi žiakmi, ako podporiť ostatných žiakov v tom, aby boli oporou svojim spolužiakom prežívajúcim smútok či vážne, prípadne život ohrozujúce ochorenie. Text spracováva tému najmä z perspektívy školy a má ambíciu slúžiť ako praktický sprievodca pre dospelých – najmä pre učiteľov –, aby vedeli primerane reagovať, byť oporou svojim žiakom a zároveň sa vedeli postarať o seba a zvládať vlastné emócie.

• Komplexne spracováva tematiku smrti a trúchlenia s dôrazom na školské prostredie.
• Poskytuje teoretické informácie o vývine chápania smrti v detstve a dospievaní, ako aj o procese vyrovnávania sa so stratou.
• Obsahuje konkrétne rady a návody, ako v náročných situáciách spojených s úmrtím blízkej osoby komunikovať so žiakmi a ako vhodne priniesť tému smrti do školského prostredia.
• Venuje sa aj potenciálne ohrozujúcim situáciám, ktoré môžu u žiakov vyvolať strach či úzkosť a ponúka učiteľom návod, ako tieto témy citlivo sprostredkovať.
• Prináša praktické postupy pre konkrétne situácie, ako sú úmrtie žiaka či zamestnanca školy, smútiaci žiak, suicídium alebo iné krízové situácie.
• Obsahuje aj kapitolu s odporúčaniami pre učiteľov, ako zvládať vlastné emócie a starať sa o svoje duševné zdravie. 

Knihu si už teraz môžete objednať TU

O tom, ako deti vnímajú a prežívajú smrť, panuje mnoho nesprávnych názorov a mýtov. Kniha uvádza aspoň niektoré z nich na pravú mieru:

• Deti nepociťujú zármutok alebo ho začnú cítiť až vo vyššom veku.

Deti smútia v akomkoľvek veku. Spôsoby, ako to prejavujú, sú rôzne, čo závisí od veku, vývinovej úrovne a skúseností dieťaťa.

• Smrť milovaného človeka je jedinou významnou stratou, ktorú deti prežívajú.

Deti zažívajú mnoho strát. Možno medzi ne zaradiť straty zvieracích miláčikov, odlúčenie spôsobené rozvodom alebo sťahovaním, stratu priateľov, stratu bezpečia následkom prežitej traumy, straty, ktoré prináša bolesť a smrť, ale aj bežné straty súvisiace s vývinom (strata detských záujmov a aktivít, opustenie školy a pod.). Všetky tieto straty sprevádza pocit smútku.

• Je lepšie deti chrániť pred uvedomením si straty, sú veľmi malé na to, aby to zvládli.

Akokoľvek sa budeme snažiť ochrániť deti pred stratami, nepodarí sa nám to. Treba im predovšetkým poskytnúť v takých chvíľach oporu. Môžeme ich učiť, ako straty zvládnuť tak, že naše správanie bude modelom. Z procesu vyrovnávania sa a trúchlenia ich nevylučujme, ale umožnime im, aby touto cestou mohli prejsť spolu s nami. Vylúčenie z procesov trúchlenia a s ním spojených rituálov (napr. pohreb, návšteva cintorína) zvyšuje ich úzkosť, strach, vyvoláva pocit odporu a bezmocnosti.

• Deti by nemali chodiť na pohreby verzus deti by vždy mali chodiť na pohreby.

Deti a dospievajúci by mali mať možnosť zvoliť si, či sa na pohrebe zúčastnia alebo nie. K tomu, aby sa mohli rozhodnúť, potrebujú od dospelých informácie, podporu a rešpekt.

• Deti stratu rýchlo prekonajú.

Každý potrebuje na to, aby spracoval významnú stratu, čas. Platí to aj pre deti. Musia sa rovnako ako dospelí naučiť s ňou žiť a pozerať sa na ňu z rôznych uhlov pohľadu.

• Deti sú trvalo poškodené skorou a významnou stratou.

Väčšina detí sa dokáže so stratou vyrovnať v takej miere, že je schopná normálne v živote fungovať. Včasná strata významnej osoby môže vývoj dieťaťa ovplyvniť, opora a trvalá starostlivosť však môže trúchliacim deťom pomôcť sa so stratou vyrovnať.

• Najefektívnejší postup, ako pomôcť dieťaťu vyrovnať sa so stratou, je rozprávať sa s ním.

Otvorená komunikácia s deťmi je veľmi dôležitá, sú však aj iné spôsoby, ktoré im pomáhajú vyjadriť to, čo cítia (napr. hra, kresba, hudba, tanec, rituály).

• Pomoc deťom a dospievajúcim vyrovnať sa so stratou je záležitosťou rodiny.

Rodina má v tomto ohľade, pochopiteľne, hlavnú zodpovednosť. Ale v čase, keď prežíva ťažkú stratu, môže byť schopnosť členov rodiny vzájomne si pomáhať obmedzená. Je preto namieste prijať a vyhľadať aj pomoc zvonka (zdravotníctvo, škola, psychológ, spolky a pod.)

Zdroj: Smútiace dieťa v škole, Anna Janovská, RAABE, 2025