Články

Takmer každý piaty učiteľ zvažuje odchod

Takmer každý piaty učiteľ zvažuje odchod
Slovenskí učitelia by dali ministerstvu školstva trojku za podporu, akú dostávali počas pandémie.


Šesť mesiacov. Zhruba toľko nechodili tento školský rok starší žiaci do školy, teda medzi spolužiakov a učiteľov. Medzi rovesníkmi z ostatných európskych krajín boli v tomto smere „?lídrami“.

Slovenské školstvo má za sebou mimoriadne náročný rok a problémy, ktoré priniesla pandémia, sa môžu prejavovať ešte dlho. Na to, aby boli kompenzačné opatrenia, ktoré mali zmierniť následky dlhého výpadku žiakov z vyučovania, vôbec efektívne, sú potrebné dáta.

Tie z prvej vlny zverejnilo ministerstvo školstva na jeseň. Z dotazníkov zistilo, že bez kontaktu s učiteľmi ostalo vlani na jar počas zatvorenia škôl viac ako 50-tisíc detí.

Údaje o dištančnom vyučovaní a zapájaní žiakov do vyučovania počas druhej vlny zatiaľ ministerstvo školstva neukázalo.

Šéf rezortu Branislav Gröhling dnes uviedol, že dáta zbierali a budú ich vyhodnocovať. „Máme dva zbery, jeden je cez štátnu inšpekciu a cez Inštitút vzdelávacej politiky, ktorý sa vyhodnocuje,“ povedal podľa TASR minister.

Druhý zber sa realizoval počas testovania deviatakov, do ktorého sa pridávali otázky. Zapojilo sa doň vyše 12-tisíc žiakov. „Ani sme nepredpokladali takýto enormný záujem jednotlivých škôl, aby overili vedomosti,“ uviedol minister. Žiaci odpovedali aj na otázky, ako fungovalo dištančné vzdelávanie.

Výsledky tohto zberu dát budú niekedy na prelome augusta a septembra.

Do vlastného zberu dát sa pustil aj Komenského inštitút a Centrum vzdelávacích analýz, ktoré spolu s agentúrou Focus vypracovali prieskum o dosahoch pandémie na školstvo. V druhej polovici mája oslovili s otázkami viac ako päťsto učiteľov druhého stupňa základných škôl.


Každý desiaty žiak sa neučil

Žiakom druhého stupňa a stredoškolákom sa pre koronavírus zatvorili brány škôl v októbri minulého roka. Žiaci nabehli na dištančné vzdelávanie. Niekde prebiehalo bez väčších komplikácií, no na mnohých školách sa s ním učitelia, deti a často aj rodičia dlhé mesiace trápili.

Prieskum Focusu ukázal, že do dištančného vzdelávania sa pravidelne zapájalo 81 percent detí a takmer vôbec sa nezapájalo približne 10 percent.

Do výučby cez internet sa zapájalo približne 82,5 percenta žiakov a výlučne offline výučbu – napríklad formou tlačených pracovných listov, konzultáciami cez telefón alebo vyučovaním v malých skupinkách – malo 10 percent žiakov druhého stupňa.

Dištančné vyučovanie je, prirodzene, menej efektívnym spôsobom osvojovania si vedomostí. Až 84,5 percenta učiteľov v prieskume uviedlo, že deti si počas obdobia zatvorených škôl osvojili menej učiva. Iba 15 percent pedagógov tvrdí, že sa naučili približne rovnako, ako keby boli v škole.

„Učitelia odhadli, že žiaci sú pozadu o dva mesiace oproti bežnej výučbe. Takmer štvrtina učiteliek a učiteľov uviedla, že žiaci sú pozadu o štyri a viac mesiacov,“ vraví Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz.

Najväčšie obavy v súvislosti s dlhým výpadkom z klasického vyučovania majú učitelia z toho, že žiaci nepochopia dostatočne učivo, ktoré mali prebrať. Vo veľkej miere sa obávajú aj toho, že zameškané už deti dobehnúť nestihnú, nebudú mať motiváciu a prehĺbia sa medzi nimi vzdelávacie rozdiely.

Časť učiteľov sa tiež bojí, že žiaci stratia sociálne zručnosti, zhoršia sa vzťahy medzi spolužiakmi, ale aj duševné a fyzické zdravie.

Dištančné vyučovanie však mohlo priniesť aj určité pozitíva. Viac ako polovica oslovených učiteľov tvrdí, že deti si zlepšili digitálne zručnosti. Vyzdvihujú aj to, že sa žiaci naučili pracovať samostatne a vyhľadávať si informácie.

Pri online vyučovaní museli deti často prezentovať úlohy a projekty, na ktorých doma pracovali. Takmer tretina učiteľov vraví, že sa im prezentačné zručnosti zlepšili a približne štvrtina si myslí, že im toto obdobie pomohlo v tvorivosti a v schopnosti zorganizovať si čas na učenie a osobné záujmy.


Rušili známkovanie a redukovali učivo

Ministerstvo počas pandémie školám pripomínalo, aby pri hodnotení žiakov využívalo viac slovné hodnotenie ako známkovanie. Z prieskumu vyplýva, že túto možnosť využívalo viac ako 80 percent učiteľov.

Aj učitelia toto hodnotia ako nástroj, ktorý im počas pandémie pomohol.

Náročné podmienky im uľahčoval fakt, že učili menej hodín a zredukovali si obsah učiva. Aj k tomu opakovane vyzývali viacerí odborníci z oblasti školstva.

Pomohlo aj to, že sa úplne vypustilo písomné skúšanie a testovanie žiakov.

K úplnému zrušeniu známkovania pristúpila necelá tretina učiteľov.

„Vyše 70 percent učiteľov nezrušilo známkovanie, väčšina s odôvodnením, že by to malo negatívny dosah na učenie žiakov. Avšak z tých, ktorí známkovanie zrušili, tri štvrtiny (76,2 %) uviedli, že im to veľmi alebo skôr pomohlo,“ hovorí manažérka Komenského inštitútu Zuzana Labašová.

Školy v uplynulých týždňoch zisťovali, v akom vedomostnom, ale aj psychickom stave sa vrátili deti do lavíc. V prípade žiakov druhého stupňa sa potvrdilo, že každý štvrtý žiak by potreboval po návrate dodatočnú podporu.

Ako najefektívnejší nástroj na zmiernenie vedomostných strát sa spomína doučovanie. Väčšina (61 percent) učiteľov v prieskume súhlasí s tým, aby ho ich škola organizovala.

Ochotných podieľať sa na doučovaní je 78 percent učiteľov druhého stupňa a ochotných zapojiť sa aj do organizácie letnej školy je 62 percent z oslovených.

Motivovať deti však môže byť veľmi náročné. Viac ako polovica učiteľov tvrdí, že by potrebovala pomoc pri motivácii žiakov k učeniu sa.


Pätina učiteľov zvažuje po korone odchod

Korona a vyučovanie na diaľku neboli náročné iba pre žiakov, ale aj pre samotných učiteľov. Mnohých z nich postavila do novej situácie.

„Napriek tomu sa 52 percent pedagogičiek a pedagógov nevzdelávalo, zvyšok absolvoval niektorý z webinárov. Najčastejšie sa zúčastňovali na webinároch cez stránku Učíme na diaľku, ktorú prevádzkuje Štátny pedagogický ústav (55 percent). Na vzdelávaní realizovanom Komenského inštitútom, Živicou a inými mimovládnymi organizáciami sa zúčastnil približne každý piaty učiteľ či učiteľka, ktorá sa vzdelávala (18,6 percenta),“ vysvetľuje Zuzana Labašová.

Takmer 60 percent uviedlo, že sa im zlepšili digitálne zručnosti, a približne 40 percent si zlepšilo prezentačné schopnosti.

Autori prieskumu zisťovali aj vplyv pandémie na psychické zdravie učiteľov.

Viac ako tri štvrtiny uviedli, že ich toto obdobie veľmi vyčerpalo. Najčastejšie sa im zhoršila pracovná pohoda (46 percent) a duševné zdravie (41 percent).

Približne pätina sa vyjadrila, že ich už učenie po skúsenosti s výučbou počas pandémie veľmi nebaví a zvažujú odchod z profesie.

Učitelia zapojení do prieskumu dostali tiež otázku, akú známku by dali ministerstvu školstva za celkovú podporu, ktorú im poskytlo počas pandémie. Najviac (takmer 40 percent) učiteľov by dalo rezortu Branislava Gröhlinga trojku.

Štvrtina učiteľov by mu udelila dvojku, pätina učiteľov by ohodnotila ministerstvo štvorkou. Najhoršiu známku by dostalo od 9 percent učiteľov a jednotku by udelilo iba 6 percent.


Zdroj: TASR