Vplyv pandémie COVID-19 na pohybovú aktivitu detí

Pandémia situácia zasiahla všetky oblasti spoločenského života, pričom zásadné zmeny nastali aj vo výchove a vzdelávaní. Deti sa ocitli z jedného dňa na druhý vo forme dištančného vzdelávania, na čo neboli ani deti, ani ich rodičia pripravení. Rovnako samotní učitelia, z ktorých mnohí nepoužívali nástroje na dištančné vzdelávanie, sa museli vo veľmi krátkom čase prispôsobiť. Ako sa pandémia podpísala pod športovú výchovu a pohybové aktivity detí?

Je dôležité si uvedomiť, že pre stále viac detí je telesná a športová výchova často jedinou pravidelnou pohybovou aktivitou, a preto jej nedostatok alebo nerealizácia môže mať významný vplyv na pohybovú inaktivitu.  Národné asociácie učiteľov telesnej výchovy sú v mnohých krajinách Európy dôležitým partnerom pri konzultovaní zmien v oblasti telesnej výchovy a športu, ako i kritickým článkom v prípade, že vláda danej krajiny realizuje rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s touto stavovskou organizáciou. Na Slovensku zastrešovalo túto oblasť Združenie učiteľov telesnej a športovej výchovy (ZUTŠV), ktoré je v súčasnosti v procese reorganizácie. Jedna z otázok prieskumu preto smerovala k tomu, či boli rozhodnutia vlád konzultované so zástupcami týchto organizácií. Vyjadrenia respondentov z 31 krajín naznačili, že v 74,4 % vláda s týmito organizáciami nespolupracovala.

Európska asociácia učiteľov telesnej výchovy (EUPEA) prezentovala na svojej webovej stránke prvé výsledky prieskumu, ktorý realizovala v júni 2020. Na prieskume sa zúčastnilo 31 krajín Európy a spolu 39 respondentov zastupujúcich tieto krajiny (EUPEA, 2020). V prípade, že sa vyučovanie realizovalo, ale hodiny telesnej výchovy boli zrušené, zisťovali sa ďalšie dôvody zrušenia týchto hodín alebo obmedzenia výučby v prípade, že školy zostali otvorené:

• viac ako 60 % respondentov uvádzalo ako dôvod obmedzení pre realizáciu telesnej a športovej výchovy dodržanie odstupov pri cvičení (social distancing),

• rovnaký počet respondentov uvádzal ako dôvod reštrikcií TŠV veľký počet žiakov v triede,

• presne 60 % respondentov uvádzalo ako dôvod fyzický kontakt na hodinách TŠV,

• viac ako 50 % respondentov uvádzalo odporúčania pre realizáciu TŠV v exteriéri,

• 48 % respondentov uviedlo reštrikcie v realizovaných aktivitách na TŠV,

• 40 % respondentov uvádzalo nevyhnutnosť dezinfekcie náčinia a náradia,

• rovnako 40 % respondentov uviedlo zákaz používania šatní,

• 27 % respondentov uviedlo podmienku nosenia rúšok v prípade učiteľov,

• 13 % respondentov uviedlo podmienku nosenia rúšok v prípade žiakov.

Zaujímavé je i porovnanie krajín v prípade obmedzení či odporúčaní.

Napríklad Švédsko nezaviedlo žiadne obmedzenia týkajúce sa telesnej a športovej výchovy, naopak, Grécko bolo pri porovnaní všetkých krajín najviac obmedzené. Tieto obmedzenia, ako i obmedzenia športovísk (podobne v rôznych krajinách bol rôzny prístup k uzatváraniu športovísk) budú mať v budúcnosti výrazný vplyv na zdravotný stav obyvateľstva. Už v súčasnosti evidujeme výsledky výskumov, ktoré poukazujú na zmeny v pohybovom režime detí, čo výrazne ovplyvňuje ich zdravotný stav a telesnú zdatnosť. To má následne významný vplyv nielen na funkčnosť srdcovo-cievneho či dýchacieho systému, ale i na správne držanie tela.

Výsledky jednej zo štúdií v Anglicku (Theis, 2021) poukazujú na výrazné utlmenie aktivít s vyššou intenzitou zaťaže – obmedzenia, a to v prípade 48 % respondentov, pričom celková účasť na aktivitách s vyššou úrovňou zaťaženia sa znížila z dva- až trikrát do týždňa na nulakrát do týždňa. Súčasne sa zvýšil počet hodín trávených sedením, a to z dvoch až štyroch hodín denne na štyri až šesť hodín denne. Na druhej strane táto štúdia poukázala na zvýšenie celkovej pohybovej aktivity u 18 % detí, najmä detí, ktoré boli zvyknuté na pravidelný pohyb.

Táto štúdia naznačuje, že sa počas pandémie ešte viac zvýraznia rozdiely medzi pohybovo aktívnymi a neaktívnymi deťmi. Najmä v prípade neaktívnych detí môžeme predpokladať aj súvisiace zdravotné problémy a nárast obezity.

Iná štúdia realizovaná v USA poukazuje na 36 % pokles pohybovej aktivity u detí pri porovnaní obdobia pred pandémiou a počas nej, súčasne v tejto štúdii bol zistený nárast sedavého spôsobu života v 41 %. V tejto štúdii boli porovnávané aj rôzne vekové kategórie, pričom výraznejšie negatívny vplyv pandémie bol zistený v kategórii detí vo veku 9 – 13 rokov (pri porovnaní s päť- až osemročnými) (Dunton a kol., 2020).

Tieto dáta naznačujú, že pandémia bude mať rôzne vplyvy v rôznych oblastiach, pričom v prípade detí očakávame najmä tieto dôsledky:

• Znížená pohybová gramotnosť v nižších vekových kategóriách.

• Zvýšená telesná hmotnosť vo vyšších vekových kategóriách.

• Znížená telesná zdatnosť a pohybová výkonnosť vo všetkých vekových kategóriách.

• Znížený počet športujúcich detí po pandémii (zmena denného režimu).

• Znížený počet športovo talentovaných detí.

• V budúcnosti sa očakáva znížený počet vrcholových športovcov vo všetkých športových odvetviach.

• Zvýšený počet detí s nesprávnym držaním tela (svalová dysbalancia).

• V budúcnosti výrazne zvýšený počet dospelých s chronickými ochoreniami (najmä kardiovaskulárne ochorenia, ochorenia dýchacích ciest a pľúc, diabetes druhého stupňa a rakovina).

V tejto situácii vychádza v odbornom nakladateľstve RAABE Slovensko brožúra s názvom ZDRAVÉ TELO, ktorá nielen učiteľom, ale aj rodičom detí prináša cvičenia zamerané na posilnenie, natiahnutie a uvoľnenie celého tela u detí predškolského a mladšieho školského veku. Popisuje a zobrazuje cviky zamerané na posilnenie, natiahnutie a uvoľnenie rôznych svalových skupín. Kniha je zameraná na stručné predstavenie dôležitosti pohybu pre deti, súčasný stav pohybového rozvoja vrátane telesnej zdatnosti a pohybovej výkonnosti. Súčasne sa venuje niektorým základným anatomickým a fyziologických špecifikám, ktoré treba brať do úvahy pri realizácii pohybového programu v rôznych vekových kategóriách.