Články

Za učebnice zaplatia rodičia dvojnásobok

Za učebnice zaplatia rodičia dvojnásobok
Pred tromi rokmi sa otvoril trh s učebnicami tak, aby mali školy pri nákupe voľnú ruku. Ministerstvo im však nedalo dosť peňazí. Tento rok majú desať učebníc pre žiaka nakúpiť spolu za 7,5 eura.

Keď vlani nakupovali v základnej škole vo Svite učebnice pre žiakov, od štátu na to dostali vyše 11-tisíc eur. Za to dokázali napríklad kúpiť nové učebnice a pracovné zošity z matematiky pre všetky deti v 5. a 6. ročníku. Učiteľkám sa totiž osvedčil nový autor knihy, ktorého vyučovanie chceli vyskúšať v triede.

Tento rok škola dostala iba 4-tisíc eur – teda zhruba tretinu z vlaňajšej sumy. Je to tragické, hodnotí riaditeľka Monika Dudinská. Snažia sa optimalizovať, nakúpiť menej učebníc či pracovných zošitov, doplatiť, čo treba, zo zdrojov školy.

Kým vlani rodičia vo Svite doplácali 10 až 15 eur, tento rok ich to vyjde raz toľko – len na učebnice budú doplácať približne 28 eur.

Nový minister školstva Daniel Bútora musí po nástupe do funkcie hasiť veľký problém – ministerstvo školstva vyčlenilo na nákup učebníc o polovicu menej ako v predošlé roky. Bútora chce o peniazoch navyše rokovať s ministrom financií, ale nerobí žiadne prísľuby.

Kríza s učebnicami prichádza tri roky po reforme otvoreného trhu s učebnicami. Spustil ju exminister školstva Branislav Gröhling (SaS), pre ktorého to bola vlajková téma. Benefity reformy však ostali z veľkej časti na papieri, pretože štát školám doteraz nedokázal zabezpečiť stabilný rozpočet na nákup učebníc.


AK SI TO NEMÔŽU DOVOLIŤ, ŠKOLA IM PREFOTÍ ÚLOHY

Mnohí si zo školy pamätajú na zadnú stranu učebnice, na ktorej boli rukou napísané mená detí, ktoré knihu vlastnili rok predtým. Zoznam občas siahal aj desať rokov dozadu, niektorí si tam mohli nájsť aj vlastných rodičov. Knihu bolo treba na konci roka vyčistiť, kto do nej písal perom, sa to snažil radšej ututlať.

Aj na základnej škole vo Svite deti obaľujú učebnice do obalov a starajú sa o ne. „Možno sa to bude zdať staromódne, ale vedieme deti k tomu, aby sa o učebnice starali,“ hovorí riaditeľka Dudinská.

Ani predošlé roky štát neposielal školám toľko peňazí, aby si mohli dovoliť každý rok kúpiť deťom nové a najmodernejšie učebnice. Knihy dedia po starších spolužiakoch. Vo svitskej škole to však netrvá desaťročia – podľa Dudinskej sa učebnica používa tri až päť rokov.

V škole každý rok nakupujú učebnice tak, aby každý žiak dostal aspoň na jeden predmet vždy novú knihu. Napríklad piataci a šiestaci dostali novú knihu na matematiku, siedmaci fyziku, ôsmaci geografiu. Tento rok však dostali tak málo peňazí, že riaditeľka nevie, ako to zaplátať.

Tento rok musia nakúpiť učebnice z matematiky pre 7. a 8. ročník, aby mohli deti pokračovať v moderných učebniciach, ktoré kúpili pred rokom. „To bude veľký výdavok,“ hovorí riaditeľka. Ak si to zbežne vyrátame, tak v jednom ročníku školy vo Svite je asi 70 detí, pričom učebnica s pracovným zošitom stojí asi 13 eur. Pre dva ročníky to znamená dokopy sumu 1820 eur. To je už polovica štátneho príspevku. Riaditeľka tvrdí, že bez kníh sa nezaobídu najmä prváci, ktorým chce šlabikáre a ďalšie učebnice škola zaplatiť. Na zvyšné knihy budú musieť ušetriť zo školského rozpočtu a zaplatia to aj rodičia.

V škole sú aj deti z rodín, ktoré si to dovoliť nemôžu – ak majú napríklad troch školákov, znamená to výdavok necelých 100 eur. Týmto deťom budú učitelia strany z pracovných zošitov alebo učebníc kopírovať. Riaditeľka tvrdí, že výnimkou nie je ani to, že ich pre niektoré deti zaplatia učitelia zo svojho beztak nízkeho platu.

Minulý rok vyčlenilo ministerstvo na učebnice 11,4 milióna eur, tento rok o polovicu menej – iba 5,5 milióna eur. Vlani štát pridal ďalších takmer osem miliónov eur z plánu obnovy – ale iba na nákup učebníc cudzieho jazyka. Tento rok na to vyčlenil 3,5 milióna eur.

Vlani tak dostal žiak na učebnice od štátu asi 18 eur, tento rok iba 7,5 eura. Za túto sumu by mala škola nakúpiť pre dieťa všetky učebnice a pracovné listy vo všetkých predmetoch, ktoré potrebuje. Vydavatelia učebníc upozorňujú, že sedem eur na žiaka je mimo reality. „Školy nebudú schopné pre svojich žiakov zabezpečiť kvalitné učebné materiály na nový školský rok,“ napísalo v otvorenom liste ministrovi školstva päť odborných vydavateľstiev. Prečo tento rok ide na učebnice tak málo peňazí? Ministerstvo na to tento rok nevyčlenilo v rozpočte peniaze. Bútora naznačil, že možným dôvodom je aj to, že peniaze išli inam. „Súvisí to aj s tým, ako bol pripravený rozpočet, a s tým, že školy boli vystavené energetickej kríze a ministerstvo muselo veľa peňazí dávať týmto smerom,“ tvrdil minister po prvom rokovaní vlády odborníkov.

Peniaze na učebnice sa schvaľovali v školskom rozpočte na konci roka 2022. Návrh rozpočtu vlani v októbri predkladal na vládu vtedy nový minister Ján Horecký po tom, čo začiatkom septembra odišiel z funkcie Gröhling.

Bútora chce ešte hľadať dodatočné peniaze na učebnice – či už v rezorte, alebo na rokovaní s ministrom financií. Priznáva však, že ako riaditeľ školy by sa pripravil na obe možnosti. „Je možné, že sa to podarí, ale je možné aj to, že tento rok bude chudobnejší na učebnice,“ hovorí Bútora.

Príspevok na učebnice sa navyše každý rok zmenšuje. V roku 2020 dostal jeden žiak základnej školy 27 eur, o rok neskôr 18,6 eura, no a vlani iba necelých 18 eur.

Analytik Michal Rehúš vraví, že na učebnice dostávajú školy dlhodobo menej peňazí, ako by potrebovali. „V minulých rokoch sa tento nedostatok zrejme čiastočne kompenzoval tým, že ministerstvo školstva na učebnice presunulo aj zdroje, ktoré boli pôvodne určené na iný účel. Možno ušetrilo niekde inde. V tomto roku sa to nestalo,“ tvrdí analytik.


DÁVAME 7,5 EURA, NA KVALITNÉ KNIHY BY POTREBOVALI 98 EUR

Koľko by mal štát platiť, aby mali deti kvalitné knihy? Ukážme si to na príklade šiestaka.

Šiestak na základnej škole má dokopy 14 predmetov a potrebuje 14 učebníc. Žiak totiž nepotrebuje učebnicu na telocviku, ale na slovenčinu potrebuje dve knihy – na slovenský jazyk a aj na literatúru. Navyše na niektoré predmety potrebuje aj pracovný zošit – ako napríklad pri slovenčine, matematike či cudzích jazykoch.

Teraz však rátajme iba učebnice. Vydavateľstvo RAABE odhaduje cenu jednej knihy na približne 7 až 10 eur – nákup nových učebníc pre jedného žiaka tak stojí 98 až 140 eur.

Životnosť učebnice je približne päť rokov, ak teda náklady vydelíme piatimi, na jedného žiaka to ročne vyjde 19 až 28 eur. V tom však opäť nie sú zarátané pracovné zošity, ktoré majú životnosť iba jeden rok – tie musí platiť škola alebo rodič.

Dudinská pripomína ďalší nedostatok financovania. Štát pošle škole peniaze na žiaka, ich počet pritom čerpá z centrálnej databázy. Tam je uvedený napríklad počet žiakov k 15. septembru každého roka.

V základnej škole vo Svite mali k 15. septembru 2022 dokopy 60 prvákov. Tento rok sa im zapísalo takmer raz toľko – v septembri do lavíc nastúpi 100 prvákov. Dostali však peniaze na knihy iba pre 60 prvákov – keďže do úvahy sa berú počty z predošlého roka. „Už len z toho dôvodu máme sklz v rozpočte,“ vysvetľuje riaditeľka. Aj analytik Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz sa pokúšal odhadnúť, koľko by deti potrebovali od štátu na kvalitné učebnice. V roku 2021 mu vyšla suma asi 40 eur na žiaka.

Odhadoval, že šiestaci by potrebovali 10 učebníc a 9 pracovných zošitov. Rátal s priemernou cenou učebnice 5 eur a jej životnosťou 5 rokov, jedna učebnica by ročne stála 1 euro. V prípade pracovných zošitov rátal s priemernou cenou 3 eurá a so životnosťou 1 rok. „Ide však iba o hrubé odhady, ktoré by bolo treba aktualizovať,“ hovorí Rehúš.

Spomíname iba príklady žiakov základných škôl. Horšie sú na tom stredoškoláci či deti na špeciálnych školách, ktorým štát prispieva na učebnice ešte menej, ako by potrebovali.

Aj vydavateľstvá tvrdia, že náklady na výrobu učebníc sa im zvýšili o 40 percent, ale náklady znášajú sami. „Ak by sme toto navýšenie premietli smerom ku konečným zákazníkom, už by na Slovensku učebnice nikto nekupoval. Zatiaľ sme v našom vydavateľstve pristúpili k navýšeniu cien vo výške 10 percent,“ tvrdí konateľka RAABE Mira Bianchi Schrimpelová.

Podľa Petra Bera z vydavateľstva LiberaTerra je debata o sume 7,5 eura na žiaka smiešne tragická. Podľa neho sú výdavky na kvalitné učebnice z pohľadu štátu len niekoľko miliónov. „O zopár miliónoch, ktoré chce tento štát ušetriť na deťoch, na ich vzdelaní. A to všetko v období, keď parlament s nadšením spúšťa priam vodopád opatrení, ktoré nás stoja stovky miliónov, ba až miliardy,“ hovorí.


REFORMA SA NEDOTIAHLA DO KONCA

Učebnicová politika sa dostala do krízy len necelé tri roky po tom, čo prešla reformou. Ministerstvo školstva v roku 2020 otvorilo trh s učebnicami, bola to jedna z hlavných tém vtedy nového ministra školstva Branislava Gröhlinga (SaS).

Čo to znamená? Učebnice sa dovtedy pre žiakov nakupovali centrálne. Školy si ich objednali z katalógu, ministerstvo ich po zvážení celého rozpočtu následne centrálne obstaralo a školám ich dodalo bezplatne.

Učiteľom to však zväzovalo ruky pri tom, aby mohli testovať nové učebnice a objednávať si ich podľa svojich potrieb. Od roku 2020 sa to otočilo – štát pošle peniaze škole, ktorá si za ne nakúpi knihy, aké potrebuje. Do zoznamu schválených učebníc pribudli stovky ďalších titulov a výber sa zväčšil.

Išlo o technicky nenáročnú administratívnu zmenu, na ktorú existoval už aj zákonný rámec, ako komentoval analytik Michal Rehúš. Administratívne tak školy dostali viac slobody, no nenastal druhý potrebný krok, aby ju mohli využiť: zabezpečenie stabilného a dostatočného financovania.

„Je množstvo nových učebníc, učitelia si ich testujú a chceli by ich so žiakmi skúšať. Ale keď nám z roka na rok klesajú peniaze, tak si to aj tak nemôžeme dovoliť,“ hovorí riaditeľka Monika Dudinská.

Podľa Rehúša je zásadná chyba, že sa doterajším vedeniam ministerstva nepodarilo vyrokovať stabilný a primeraný balík peňazí na učebné materiály v štátnom rozpočte. Spolu s novou učebnicovou politikou sa mali zabezpečiť aj peniaze. „To sa však nestalo, a preto je systém nedofinancovaný a nestabilný,“ tvrdí analytik.

Exminister Gröhling tvrdí, že učebnice od roku 2020 platili „z vlastných zdrojov ministerstva, ako aj z úspor v rezorte“. Neodpovedá na to, či sa mu podarilo reformu otvoreného trhu s učebnicami dotiahnuť do konca. Vysvetľuje, že rezort musí každý rok rokovať s ministerstvom financií o tom, akú sumu vyčlení v rozpočte na učebnice.

„Je teda rovnakým predmetom rokovaní každý jeden rok tak ako všetky iné položky v rozpočte školstva – financie na platy či na havárie,“ hovorí Gröhling.

Vydavatelia sa zhodujú, že otvorenie trhu s učebnicami bol dobrý krok. „Jeho hlboké podfinancovanie má však mimoriadne negatívne dôsledky na úroveň vzdelávania. Najmä u žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia,“ dodáva Stanislav Madarás z Orbis Pictus Istropolitana.


UČEBNICE PRE NOVÉ KURIKULUM EŠTE NEEXISTUJÚ

Školy stoja navyše pred reformou obsahu vyučovania, ktorá by sa mala spustiť od roku 2026. Nové učebné osnovy – alebo štátne kurikulum – už ministerstvo schválilo, učebnice k nemu zatiaľ ešte nie sú.

Od septembra začne podľa zreformovaných osnov učiť ešte len prvých 40 škôl, ktoré sa dobrovoľne prihlásili. Ministerstvo školstva vysvetľuje, že tieto školy budú používať existujúce schválené učebnice.

Nová reforma sa však bude zavádzať postupne – začnú sa podľa nej učiť najprv prváci. To znamená, že plošne sa bude celá škola (od 1. do 9. ročníka) učiť po novom až od školského roku 2034/2035. A tak napríklad ôsmaci budú potrebovať „staré“ učebnice ešte ďalších 10 rokov.

„Do nástupu reformy však školy učebnice potrebujú, preto je nutné ich naďalej nakupovať. Navyše životnosť učebnice je 5 rokov, čiže v tejto chvíli sa netreba báť, že sa pri zavádzaní reformy budú vyhadzovať nové učebnice,“ vysvetľuje Rehúš.

„Učebnice zamerané na nové kurikulum ešte na slovenskom knižnom trhu neexistujú,“ vysvetľuje Bianchi Schrimpelová z vydavateľstva RAABE. „Ministerstvo s vydavateľmi komunikovalo len sporadicky a konkrétne informácie vydavatelia zatiaľ nemajú.“ Dodáva, že rezort školstva sa im ozval v máji s tým, že si stretnutie naplánovali na 23. jún. Odvtedy viac informácií nedostali.


Zdroj: Denisa Gdovinová, denník N