Sú mladí skutočne pod tlakom?

Rozsiahly prieskum odhaľuje skryté formy šikanovania, úbytok energie aj nárast úzkostí u žiakov.

Školy sa čoraz častejšie stávajú miestom, kde žiaci namiesto pocitu bezpečia čelia chronickému tlaku, úzkostiam a nenápadným formám rovesníckeho násilia. Najnovší poľský reprezentatívny výskum „Mladí pod tlakom: Pedagogická diagnóza 2025/2026“, do ktorého sa zapojilo 23 782 žiakov zo 123 škôl (základných škôl, gymnázií, SOŠ a odborných učilíšť), prináša alarmujúce, no dôležité zistenia o duševnom zdraví a klíme v školských kolektívoch.

Prieskum zároveň ukazuje, že riešenie existuje. Komplexný systém RESQL, vyvinutý odborníkmi a vedcami z Univerzity SWPS, ktorý pomáha v zahraničí, majú k dispozícii už aj školy na Slovensku.

Ako sa mení tvár šikanovania: Fyzické násilie ustupuje, vzťahové rastie

Jedným z najvýraznejších zistení výskumu je meniaca sa povaha rovesníckeho násilia s vekom žiakov:

• Ústup fyzického agresií: Kým v nižších ročníkoch základných škôl prevláda fyzické násilie (bitie, kopanie), s pribúdajúcim vekom jeho výskyt výrazne klesá.
• Nástup skrytých foriem: Do popredia vystupujú oveľa rafinovanejšie vzťahové formy – šírenie klebiet, zosmiešňovanie a sociálne vylúčenie z kolektívu, ktoré sú pre dospelých často neviditeľné.
• Rast materiálneho násilia: Ničenie a kradnutie osobných vecí má u starších žiakov stúpajúcu tendenciu.
• Najohrozenejšie základné školy: Výskum potvrdil, že základné školy vykazujú výrazne vyššiu celkovú mieru šikanovania než stredné školy.

Neuroatypickí žiaci čelia najväčšiemu tlaku

Dáta jasne ukázali, že nie všetky deti zažívajú školské prostredie rovnako. Niektoré skupiny sú vystavené nepomerne vyššej záťaži:

• Neuroatypickí žiaci v riziku: Až 34,7 % žiakov sa vo výskume identifikovalo ako neuroatypickí. V kontexte školského prostredia a zistení výskumu to znamená, že títo žiaci často čelia vyššej dennej záťaži. Musia vynakladať obrovské úsilie na prispôsobenie sa bežným školským požiadavkám, zvládanie senzorického preťaženia (hlavne hluk, množstvo podnetov) či reguláciu emócií a pozornosti. Práve preto sú podľa výskumných správ často vystavení vyššiemu riziku sociálneho vylúčenia, šikanovania a prežívajú väčšiu psychickú záťaž než ich rovesníci. Práve u nich výskum preukázal dramaticky vyššie riziko, že sa stanú obeťou šikanovania (viktimizácie), čo sprevádza vysoká miera úzkostných a depresívnych stavov a výrazný úbytok energie.
• Rodové rozdiely: Dievčatá uvádzajú v porovnaní s chlapcami podstatne vyššiu úroveň emocionálnej záťaže, úzkostí a somatických ťažkostí (bolesti hlavy, brucha či chrbta).
• Zraniteľnosť nebinárnych osôb: Najvyššej miere šikanovania a úzkostných stavov čelia nebinárne osoby.

Telo a mysli dochádza dych: Vyčerpanie a pokles podpory zo strany učiteľov

Prieskum odhalil aj smutný trend klesajúcej životnej energie žiakov s postupom do vyšších ročníkov. S pribúdajúcim vekom vytrvalo slabne pocit sily a vitality, pričom narastá frekvencia úzkostných a somatických symptómov. Najvyššiu úroveň depresívnych a somatických ťažkostí pritom dosahujú žiaci gymnázií.

Súbežne s narastajúcim tlakom však klesá pocit vnímanej podpory zo strany učiteľov a triednych učiteľov. Vo vyšších ročníkoch navyše žiaci častejšie uvádzajú aj nevhodné či zosmiešňujúce správanie zo strany samotných pedagógov.

Výskum sa pozrel aj na vzťah k vyučovacím predmetom – kým telesná výchova si udržiava najvyššiu obľubu (hoci aj tu je v staršom veku badať pokles), záujem o matematiku a jazyk prudko padá už po 4. ročníku základnej školy.

Systém RESQL ako účinné riešenie

Na rozdiel od jednorazových prednášok či preventívnych kampaní prináša systém RESQL trvalý, integrovaný nástroj na zvládanie rovesníckeho násilia a zlepšovanie klímy v triedach.

Systém pozostáva z piatich prepojených zložiek:

1. Mobilná aplikácia pre žiakov: Umožňuje bezpečné a anonymné nahlasovanie šikanovania či vylučovania bez strachu z odplaty.
2. Panel pre intervenčných pracovníkov: Špeciálny modul pre vyškolených zamestnancov školy na prijímanie hlásení a riadenú prácu s problémom.
3. Školenia pre pedagógov a žiakov: Vzdelávanie zamerané na budovanie kompetencií celého školského kolektívu.
4. Scenáre triednických hodín: Praktické materiály pre prácu s triedou v oblastiach empatie, vzťahov a prevencie násilia.
5. Metodické pomôcky: Jasné postupy pre učiteľov pri riešení krízových situácií.

Kompletné informácie o komplexnom nástroji RESQL nájdete na stránke TU

Čo z toho vyplýva pre slovenské školy? Odporúčania

Zo záverečnej časti reportu „Mladí pod tlakom“ prináša prieskum konkrétne a cenné odporúčania aj pre slovenské školy, ktoré môžu pomôcť zlepšiť klímu v triedach a mentálne zdravie žiakov:

1. Včasné rozpoznanie preťaženia skôr, než prerastie do krízy

• Sledovať varovné signály: Školy by nemali čakať až na otvorené konflikty. Pokles energie, znížená nálada, fyzická únava či častejšie sťažnosti na bolesti hlavy a brucha (somatické symptómy) sú jasným volaním tela a mysle o pomoc.
• Všímať si „tiché“ problémy: Učitelia by mali venovať pozornosť žiakom, ktorí sa náhle uzatvárajú do seba, strácajú angažovanosť alebo majú problémy so sústredením – často nejde o lenivosť, ale o hlboké vyčerpanie.

2. Zabezpečiť bezpečné a diskrétne cesty nahlasovania

• Mať dostupné nástroje: Deti a mládež často nevedia, komu sa v škole zveriť, alebo sa obávajú priamej konfrontácie. Slovenské školy môžu využívať moderný integrovaný nástroj RESQL, ktorý žiakom umožňuje anonymne a bezpečne nahlasovať prípady šikanovania či vylučovania skôr, než eskalujú.

3. Citlivý a individuálny prístup k zraniteľným skupinám

• Pozornosť pre neuroatypických žiakov: Keďže výskum ukázal výrazne vyššiu psychickú záťaž a riziko viktimizácie u neuroatypických detí, školy by mali prispôsobiť prostredie ich potrebám – napr. obmedzovať nadbytok zmyslových podnetov, poskytnúť možnosť tichej prestávky či ponúknuť flexibilnejšie formy plnenia úloh.
• Podpora pre dievčatá a nebinárne osoby: Dáta jasne ukazujú, že dievčatá a nebinárni žiaci zažívajú podstatne vyššiu mieru úzkostí, depresívnych symptómov a emocionálneho tlaku. Školy by mali vytvárať bezpečný priestor na rozhovor a aktívne odbúrať akékoľvek formy vylučovania či vysmievania sa z odlišností.

4. Rozvíjanie sebaúčinnosti a emocionálnej odolnosti

• Učiť žiakov zvládať emócie: Do bežnej školskej praxe (napr. na triednických hodinách) je potrebné zaradiť cvičenia zamerané na rozpoznávanie emócií, techniky upokojenia sa po záťažových situáciách a stratégiu, ako si požiadať o pomoc.
• Budovať vzťahové zdroje: Sebaúčinnosť (viera vo vlastné schopnosti) úzko súvisí s dobrými vzťahmi a podporou zo strany dospelých. Žiakom treba dávat zvládnuteľné výzvy, všímať si ich pokrok a poskytovať im konštruktívnu spätnú väzbu zameranú na použité postupy, nie len na konečný výkon.

5. Nastavenie rovnováhy medzi akademickými nárokmi a oddychom

• Koordinácia písomiek a úloh: Učitelia rôznych predmetov by mali medzi sebou koordinovať termíny náročných písomiek a objem domácich úloh, aby žiaci neboli vystavení chronickému tlaku.
• Otvorená komunikácia: Súčasťou školskej kultúry by malo byť pravidelné zbieranie spätnej väzby od žiakov – pýtať sa ich, čo im pri učení pomáha a čo im, naopak, sťažuje účasť na vyučovaní.
• Zodpovednosť dospelých: Zodpovednosť za bezpečie triedy a nekompromisnú reakciu na akékoľvek formy násilia (či už rovesníckeho, alebo zo strany dospelých) leží vždy na pleciach školy a učiteľov.

Zdroj: Správa k prieskumu Mladí pod tlakom, Poľsko 2025

AKCIA: Produkty riešiace vzťahové problémy mladých teraz v našom e-shope s 20 % zľavou –  www.raabe.sk/skolstvo/vsetko-o-sikanovani