Záhrada a prechádzky vaše srdce nezachránia: Prečo skúsený kardiológ trvá na silovom tréningu

Hoci nás moderné lekárstvo dokáže udržať pri živote, o jeho kvalite rozhodujeme sami, a to každým hltom či aktivitou. Mnohí sa radi ukolísavajú v ilúzii, že pre ochranu srdca postačí práca v záhrade či prechádzka so psom. Medicínska realita je však k našim kompromisom neúprosná.  Kardiológ Štefan Farský, zakladateľ martinského Domu srdca a národný koordinátor kardiovaskulárnej prevencie, pripomína, že skutočná ochrana zdravia si vyžaduje systém. „Treba tri tréningy do týždňa, z toho jeden by mal byť silový,“ vysvetľuje v rozsiahlom rozhovore. 

Fyzická námaha musí pritom ísť ruka v ruke s premysleným jedálničkom. „To najhoršie na stravovaní Slovákov je jednoznačne vysoký príjem nasýtených mastných kyselín,“ konštatuje skúsený lekár. Boj o plnohodnotný život sa tak nezačína na nemocničnom lôžku, ale priamo na našom tanieri a pri ochote vymeniť pohodlnú rutinu za skutočný tréning. 

Slováci majú pomerne vysoký vek dožitia, ale nie v dobrom zdraví. Keby ste mali našim čitateľom odkázať jednu vec, ktorú podľa vás bežný človek denne robí zle, čo by to bolo?

Potrebné sú nefarmakologické, systémové a komplexné zmeny životného štýlu. V jednotlivých oblastiach sa dajú dosiahnuť účinky podobné tým, ktoré umožňujú lieky, niekedy aj lepšie. Len to treba robiť systematicky. 

Dá sa povedať, ktoré zmeny sú najúčinnejšie?

Nie jednoznačne, ale pravidelná fyzická aktivita vo forme tréningu je zásadná. Nestačí len chôdza, ale tréning trikrát do týždňa, časovo 150 až 300 minút. Odporúča to Svetová zdravotnícka organizácia aj všetky európske a americké odborné združenia. Ako to má konkrétne vyzerať? Treba tri tréningy do týždňa, z toho jeden by mal byť silový. Hlavne pri starších ľuďoch, ktorým odchádzajú svaly. Potom sú slabí, padajú a nedokážu sa postaviť. Tie dva zvyšné sú aeróbne a momentálne sa odporúčajú so strednou intenzitou. Pozor, nestačí iba monotónna chôdza, ako keď niektorí hovoria „chodím von so psom“, pričom sa väčšinou motajú. 

Neráta sa to?

Mnohí tvrdia: „Pracujem v záhrade a narobím sa, nachodím sa.“ No nejde o tréning. Ten musí zahŕňať určité zaťaženie srdca aj ciev, aby sa svaly prekrvili. Inak sa nedostavia benefity, ktoré sú s tým spojené. 

Aké?

Z pracujúcich svalov sa vylučujú látky, myokíny, ktoré zlepšujú napríklad imunitu. U starších ľudí ide aj o tréning rovnováhy, aby nepadali, nezraňovali sa. 

Niektorí sa možno boja toho, čo sa rozumie pod silovým tréningom, nie? Možno, ale pri silovom tréningu nemusí ísť hneď o činky. Dá sa urobiť množstvo vecí vlastnou váhou alebo naťahovacími gumami. Prečítal som dokonca odbornú publikáciu, v ktorej sa písalo, že aj tanec je silový tréning. Meníte pri ňom naraz smery a otočky, čím cvičíte svoje svaly. Aj ženský futbal tam bol zaradený. Fyzickú aktivitu by som teda v rámci liečebných zmien životného štýlu zaradil na prvé miesto. Samozrejme, pre človeka s vysokým cholesterolom bude prioritou jeho zníženie. Na komplexné posúdenie kardiovaskulárneho rizika dnes využívame takzvané SCORE2. 

Čo všetko toto skóre zohľadňuje?

Do výpočtu vstupuje krvný tlak, vek, pohlavie, informácia o tom, či ide o fajčiara, a hodnota non-HDL cholesterolu. V minulosti sa sledoval „zlý“ LDL alebo celkový cholesterol, no non-HDL lepšie vyjadruje riziko z hľadiska lipidov. Získame ho tak, že od celkového cholesterolu odčítame ten „dobrý“. Ak máte napríklad celkový cholesterol 6,5 a HDL jedna, výsledná hodnota je 5,5. V tomto čísle je už zakomponovaný LDL cholesterol aj triacylglyceroly. Tabuľka nám následne ukáže celkové riziko v percentách. 

Čo si má pod tým výsledkom, napríklad 12,5 percenta, predstaviť bežný človek? Pre pacienta aj lekára to vyjadruje pravdepodobnosť, že v nasledujúcich desiatich rokoch dvanásť až trinásť ľudí zo sto s týmito hodnotami postihne srdcová príhoda alebo na ňu zomrú. Ak je človek fajčiar a má viac rizikových faktorov, číslo stúpa. Naopak, pri ich eliminácii globálne riziko klesá. 

Dá sa s týmto číslom v našom systéme nejako pracovať?

Približne pred štyrmi rokmi som pre ministerstvo zdravotníctva vypracoval štandardný preventívny postup, v ktorom som navrhol zaviesť ekonomickú stimuláciu. Ak by si pacient po dvoch rokoch od povinnej preventívnej prehliadky znížil toto riziko o 2,5 percentuálneho bodu a viac, dostal by odmenu od zdravotnej poisťovne. Tiež v prípade významnej redukcie BMI a obvodu pása pri obezite. 

Ako to malo konkrétne vyzerať?

Formu si mohla určiť poisťovňa a jej výšku malo každoročne stanoviť ministerstvo. Hoci som za tento projekt dostal slušnú odmenu a bol podpísaný ministrom zdravotníctva, pričom je uverejnený na jeho webe a na www.standardnepostupy.sk, doteraz sa nerealizuje. Na rezorte síce existuje odbor pre tvorbu a implementáciu preventívnych štandardných postupov, no zdá sa, že ich hlavným cieľom je vyčerpať určené prostriedky, menej už ich aj uviesť do praxe. 

Čo by nám takáto motivácia priniesla?

Obrovský benefit. Ľudia by aktívne znižovali riziko, čím by sa predĺžili roky ich života v zdraví. Ekonomická motivácia je silný psychologický moment. Nejde o závratné sumy, ale o atmosféru v spoločnosti. Ľudia by sa medzi sebou porovnávali a motivovali: „Mne sa podarilo znížiť riziko o toľko, koľko tebe?“ Prednášal som o tom aj na odborných kongresoch v zahraničí, kde sa to stretlo s pozitívnym ohlasom, no u nás doma to nikoho nezaujíma. 

Čím to je, že absentuje politická vôľa na takéto zmeny?

Chýba odborná kvalita. Ak minister nie je zdravotník, nemusí rozumieť dôležitosti kardiovaskulárnej prevencie a jej obrovskému potenciálu pri redukcii nákladov na farmakoterapiu, hospitalizácie a hlavne na redukciu preventabilných úmrtí. Úradníci mu tieto informácie neposunú a kruh sa uzatvára. Veľké rezervy sú v tomto smere aj v aktivitách Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. 

Keď sme pri cholesterole, štatistiky uvádzajú, že nezdravé stravovanie sa na Slovensku podieľa na celkových úmrtiach až 26 percentami, čo je dvojnásobok európskeho priemeru. Prečo tak zle jeme? 

Tento konkrétny údaj počujem prvý raz, ale je možné to takto kvantifikovať. Príčinou sú tradície, ale aj určitá národná vlastnosť nedodržiavať pravidlá. Navštívil som Singapur, ktorý je dnes na špičke, pretože sa tam ľudia rozhodli predpisy a odporúčania rešpektovať. My sme ako národ skôr šarmantní, žijeme pre okamih a chute. No nevidel by som to tragicky. Vývoj ide dopredu a stravovanie sa zlepšuje. Pribúda ľudí, ktorí preferujú zeleninu, ryby a strukoviny. 

Vidíte reálny posun k lepšiemu?

Je to podobné ako so športom. Pred dvadsiatimi rokmi sa ma sused pýtal, načo idem na turistiku do Veľkej Fatry, keď tam nejdem nič zbierať. Nechápal zmysel pohybu pre pohyb. Dnes sú Martinské hole plné ľudí. Edukácia funguje, strava sa mení k lepšiemu, no stále nám chýba spomínaný ekonomický stimul, aby z toho ľudia, ktorí sa o seba starajú, mali aj priamy úžitok. 

Čo je na slovenskom stravovaní najhoršie?

Jednoznačne vysoký príjem nasýtených mastných kyselín. 

Čo si pod tým máme predstaviť?

Všetky európske aj americké odborné odporúčania sa zhodujú: príjem nasýtených mastných kyselín by mal tvoriť maximálne desať percent z celkového energetického príjmu. Väčšinou ide o živočíšne produkty, najmä červené mäso. Čo v praxi znamená desať percent z príjmu, ľuďom na Slovensku zatiaľ nikto nevysvetlil, aspoň neviem o tom. 

Ako to teda vyzerá v praxi na tanieri?

Vypočítajme si to. Ak je priemerný denný energetický príjem 2 500 kilokalórií, desať percent z toho predstavuje 250 kilokalórií. Keďže gram tuku dodá deväť kilokalórií, vydelíme 250 deviatimi a dostaneme približne 28 gramov nasýtených mastných kyselín na deň. 

To znie ako veľmi malé množstvo

Presne tak, je to takmer nič. Napríklad maslo a bravčová masť obsahujú 40 až 80 percent nasýtených mastných kyselín. Mne sa nepáčilo, keď vláda populisticky znížila DPH na maslo, pretože by sme ho mali jesť menej, hlavne pri zvýšenej hladine LDL cholesterolu. No nikto z odborných kruhov to nekomentoval. 

Aké riešenie by ste navrhli?

Podstatne lepšie by bolo znížiť DPH na zeleninu, strukoviny, ryby. Pokiaľ ide o mliečne potraviny, ľudia by radšej mali konzumovať odtučnený tvaroh alebo nízkotučné výrobky ako cottage cheese. Takisto je dôležité čítať etikety. Obyčajné ovsené vločky neobsahujú takmer žiadne nasýtené mastné kyseliny, no v niektorých sladených müsli môžu tvoriť tri až sedem gramov na sto gramov hmotnosti potraviny. Ďalej nie sú vhodné tropické oleje, najmä palmový, ktorý je lacný, a preto ho producenti často a radi pridávajú do svojich potravinových produktov. 

Znamená to, že ak si dám na obed vyprážaný syr s hranolčekmi a tatárskou omáčkou, vyčerpal som limit? 

Ten ste pravdepodobne prekročili. Tatárska omáčka aj majonéza sú plné týchto tukov. Rovnako syry, najmä tie tavené, ale aj tvrdé, s bielym povlakom alebo plesňové, majú 50 až 60 percent tuku. 

Platí to aj pre naše tradičné výrobky, ako je bryndza?

Pri nej sme svedkami veľkej kampane, aká je zdravá. Z hľadiska imunity a obsahu baktérií je vynikajúca, no keďže sa vyrába z plnotučného mlieka, pre hladinu cholesterolu až taká ideálna nie je. Podobne na tom sú korbáčiky. Mnohí výrobcovia tvrdia, že z nízkotučného mlieka by neboli také kvalitné, a ľudia skrátka preferujú túto chuť. Priznám sa, ani ja nie som dokonalý. Mávam vo zvyku raňajkovať chlieb s masťou a cibuľou, ale snažím sa, aby tej masti bola len veľmi tenká vrstva. 

Kde je hranica medzi pôžitkom z jedla a zdravým životným štýlom?

Tú mi ukážu hodnoty pacienta. Keď vidím výsledky celkového cholesterolu, LDL cholesterolu a triacylglycerolov, môžem mu presne povedať: „Tu už preháňate, musíte obmedziť smotanové jogurty a pridať zeleninu.“ Ak sú výsledky dobré, občasný prehrešok je v poriadku. 

Aké sú tie správne hodnoty?

Mnoho ľudí ich nepozná. Všeobecná norma pre celkový cholesterol je päť a pre ten „zlý“, teda LDL, 2,5 milimolu na liter. Ale ak pacient už prekonal infarkt alebo má zúžené cievy, musíme byť prísnejší. Tam je norma pre LDL len 1,4 milimolu a pri vážnych stavoch menej ako jeden. Často sa stáva, že aj praktickí lekári povedia pacientovi, že výsledky sú dobré, hoci pri jeho diagnóze by mali byť oveľa nižšie. 

Majú v tomto kontexte zmysel omega-3 mastné kyseliny?

Áno, tie sú výborné, najmä ak má človek zvýšené triacylglyceroly. Ako výživový doplnok však dávajú zmysel len vo vysokých dávkach. Treba užívať dva až tri gramy denne. Okrem znižovania tukov v krvi majú aj protizápalové a antiarytmické účinky, takže ich rozhodne odporúčam. 

Často sa dočítame, že veľkým problémom súčasnosti sú ultraspracované potraviny. Je to tak? 

Áno. Vyvolávajú v tele chronický zápal. Ale problémom sú aj mikroplasty, ktoré sa dostávajú do ciev, kde rovnako pôsobia zápalovo. Cieva sa zužuje, ukladajú sa do nej lipidy a prietok sa zmenšuje. V čase, keď som písal staršie práce, sa o tomto faktore ešte toľko nevedelo, no dnes je zápalová zložka jednoznačne potvrdená. Veľký rozdiel je napríklad aj v tom, či si kúpite lososa z farmy alebo voľne žijúceho, či jete mäso z kráv a zo sliepok z voľného výbehu alebo z uzavretých veľkochovov. Podobne je to aj pri vajciach. 

Problém tkvie možno aj v tom, že ľudia nevedia čítať etikety na produktoch. Práve to by malo byť hlavné posolstvo: všímajte si v prvom rade nasýtené mastné kyseliny. Ľudia s vysokým tlakom by mali sledovať obsah soli a obézni zase kalórie. Nemusia to študovať do detailov, no pomohla by aj zákonná úprava, aby informácie neboli písané miniatúrnym písmom. Mnohých to lovenie údajov na malých krabičkách odrádza. 

Dá sa údajom na obaloch veriť?

Myslím si, že áno. Na Slovensku by si nikto nedovolil zavádzať, hrozili by za to vysoké pokuty. 

Ak by sme to mali zjednodušiť, ako by mal vyzerať ideálny jedálniček?

Nasýtené mastné kyseliny sme už spomínali. Na druhom mieste je vláknina. Odporúčaná dávka je aspoň 30 gramov denne, no väčšina Slovákov prijíma sotva polovicu. Musíme teda zdvojnásobiť spotrebu zeleniny a ovocia, pričom zelenina by mala dominovať, pretože ovocie obsahuje veľa cukru. Dôležité sú aj orechy, ideálne mandle, no maximálne 30 gramov denne, teda len pár kusov, nie celé balenie. Mäso je dobre nahrádzať strukovinami ako fazuľa, šošovica, cícer alebo tofu. 

Nie sme v našej modernej spoločnosti príliš pohodlní?

Radšej sa spoliehame na vedu a lieky, než aby sme plánovali nákupy a zdravé jedlo. Nemyslím si, že sme v tomto horší ako iní. Takýto prístup – dať si mastné jedlo a hneď na to liek na cholesterol alebo piť alkohol a zajedať ho preparátmi na pečeň – bol kedysi typický skôr pre Američanov. Ale aj v časti našej populácie to môže takto fungovať. 

Zaujalo ma, že na Slovensku je veľkým problémom aj nadmerné solenie. Odporúčaná dávka je päť gramov denne, no Slováci konzumujú až dvojnásobok. Prečo je to tak?

Je to kombinácia návyku na slanú chuť a skrytého obsahu soli v potravinách. Do denného príjmu sa totiž neráta len to, čo si sami pridáte na tanieri, ale najmä soľ už zakomponovaná v hotových výrobkoch. Nedávno zomrel profesor Graham MacGregor, zakladateľ asociácie pre znižovanie soli v potravinách, ktorý bojoval práve za to, aby napríklad pekárenské výrobky jej obsahovali menej. 

Dá sa to nejako regulovať?

Kedysi sme mali v spolupráci s Kanadou projekt „Hnutie za zdravé srdce“, ktorý mal monitorovať a znižovať obsah soli vo výrobkoch. V Británii to majú rozbehnuté veľmi dobre. U nás je však kľúčový aj osobný zlozvyk. Mnohí ľudia siahnu po soľničke skôr, než jedlo vôbec ochutnajú. Pacientom vysvetľujem, že soľ v tele funguje ako magnet na vodu. Retencia vody potom zvyšuje krvný tlak. Ak chcú výraznú chuť, odporúčam radšej korenie, ktoré nemá takýto vplyv na tlak. 

Vráťme sa k cukru

Dlho sa o ňom hovorí ako o najväčšom zle. Je to pravda? Cukor potrebujeme, ale len v primeranom množstve. Je škodlivý pre črevný mikrobióm. Spôsobuje kvasenie, podobne ako keď necháte v teple ovocie či zeleninu. Baktérie v črevách ho spracujú, vznikajú plyny, čo vedie k nafukovaniu a diskomfortu. Druhým rizikom je, že vysoký príjem cukru súvisí s klinickým zápalom v stenách ciev a orgánov. A tretím faktorom sú, samozrejme, kalórie a obezita. 

Je cukor návykový?

Áno, mnohí ľudia s tým majú obrovský problém, najmä ak si naň zvykli už v detstve ako na odmenu. Niektoré pacientky mi hovoria, že sa za sladkosťou až trasú. Kvôli nej dokážu prekonať aj lenivosť a ísť si ju kúpiť do obchodu. Je to silný návyk. Pri tukoch takáto závislosť nebýva. Obezita je momentálne najsilnejší populačný rizikový faktor. Stačí sa pozrieť, koľko obéznych ľudí vidíte na kúpaliskách. 

Ako je na tom Slovensko v porovnaní so svetom?

Stále s obezitou bojujeme, no máme už dobré skúsenosti s liečbou. Napríklad zdravotná poisťovňa Dôvera uhrádza program 36 telesných cvičení po jednu hodinu pre ľudí s BMI nad 30. Robíme im presné merania podielu tuku či svalov na začiatku i na konci a výsledky sú výborné. Okrem edukácie používame aj modernú liečbu, napríklad injekcie so semaglutidom. 

Tieto sú teraz veľmi populárne. Aké skúsenosti s nimi máte?

Veľké, boli sme súčasťou veľkej klinickej štúdie kontrolovanej placebom, pri ktorej sme počas 1,5 roka raz týždenne aplikovali vysoké dávky semaglutidu. Kým bežne dostupný prípravok na Slovensku obsahuje jeden miligram alebo 2,4 mi¬ligramu, my sme v štúdii podávali vyššie dávky a nezaznamenali sme žiadne závažné vedľajšie účinky. 

Vôbec?

Občas sa objaví nutkanie na vracanie alebo tráviace ťažkosti, ale nič dramatické. Napriek tomu, čo píšu médiá alebo čo niekedy pacientom hovoria dokonca v lekárni – že je to škodlivé a či to vôbec chcú brať –, je na nás lekároch, aby sme to posúdili. Podľa mňa je takéto strašenie zo strany lekárnikov až na hrane etického kódexu. Ten liek spomaľuje vyprázdňovanie žalúdka a vyvoláva pocit sýtosti. Ak pacient nezvláda prirodzený režim čiastoč¬ného hladovania typu 8 : 16 a ak nie sú prítomné kontraindikácie, navrhujem toto riešenie. 

Čiže najprv skúšate prirodzenú cestu a lieky predpisujete až potom?

Presne tak. Alebo ak je pacient vysokorizikový, čo znamená, že musí mať BMI aspoň 30 alebo 27 a k tomu pridružené ochorenia ako vysoký tlak, diabetes, poruchy rytmu, nespavosť alebo spánkové apnoe, čo je zástava dýchania počas spánku. Lieky na obezitu však nie sú indikované pre ľudí, ktorí chcú len trochu schudnúť do plaviek, hoci nemajú klinickú obezitu. 

Čo sa stane po vysadení? Nehrozí jojo efekt?

To je kľúčová otázka. Vždy pacientom zdôrazňujem: keď chudnete pomocou týchto injekcií, odchádza vám tuk, ale idú dole aj svaly. Ak si chcete zníženú hmotnosť udržať, musíte počas liečby nevyhnutne robiť silové cvičenia. Svaly sú motorom metabolizmu. Človek so svalmi má vyšší bazálny metabolizmus. Spáli viac energie len na to, aby telo dýchalo a srdce pumpovalo. Obézny človek s malým množstvom svalov môže mať bazálny metabolizmus napríklad 1 500 kilokalórií, ale ak má svaly, je to 1 800 až 1 900. Môže teda zjesť viac a nepriberie. Preto pri tejto liečbe nestačí len vytrvalostný šport, posilňovanie je povinné, inak svaly automaticky odídu. 

Ak sa človeku podarí schudnúť hoci len päť až 10 percent svojej hmotnosti, pocíti to na svojom zdraví?

Významne. Pri redukcii o 10 až 15 percent pôvodnej hmotnosti – napríklad zo sto na 85 kilogramov – sa môže úplne stratiť cukrovka, pokiaľ netrvala príliš dlho. Takisto ustupujú mnohé arytmie a klesá krvný tlak. V takých prípadoch môžeme pacientom postupne vysadzovať lieky. Poisťovne by na tom ušetrili obrovské sumy, keby takýto monitoring a motiváciu k chudnutiu podporovali, ale, s výnimkou poisťovne Dôvera, to nerealizujú. 

O liekoch typu Ozempic sa hovorí ako o medicínskom prelome. Je to naozaj taký „zázrak“?

Je to prelom. Vďaka pokroku v genetike a RNA syntéze sa podarilo chemicky vytvoriť identickú látku, akú naše črevo prirodzene vylučuje po jedle. Tá vysiela do mozgu signál sýtosti. V injekčnej forme vydrží pôsobiť celý týždeň. Je úžasné, že takto dokážeme regulovať pocit hladu. Možno raz vyvinieme aj injekcie na potlačenie iných nezdravých túžob. 

Znamená to, že čoskoro už nebudeme potrebovať kardiológov?

Úplne asi nie, ale určite by sme ich potrebovali menej. Obezita je dnes rozhodujúcim faktorom pre väčšinu srdcových chorôb. Tukové bunky sa totiž neukladajú len do podkožia, ale aj do srdca, pečene či bránice. 

Čo presne robí tuk so srdcom?

Do srdcového svalu nepatrí. Telo ho postupne degraduje a nahrádza fibrózou, teda tuhým spojivom. Srdce potom stráca pružnosť. Hoci sa dokáže stiahnuť a vypudiť krv, nedokáže sa poriadne roztiahnuť, aby ju prijalo. Vzniká takzvaná diastolická porucha funkcie. Tekutina sa potom hromadí v pľúcach a nohách, čo vedie k dýchavičnosti a opuchom. Spojivové tkanivo navyše spôsobuje arytmie, najmä fibriláciu predsiení. V banskobystrickom Ústave srdcových a cievnych chorôb dokonca pacientov s pokročilou obezitou odmietajú ošetriť abláciou, kým neschudnú, pretože riziko návratu ochorenia je u obéznych príliš vysoké. 

Poďme k ďalším riešeniam. Dlho sa hovorilo o 10-tisíc krokoch denne, no novšie štúdie toto číslo znížili na sedemtisíc so sľubným znížením rizika úmrtia o 50 až 70 percent. Čo si o tom myslíte? Som voči tomu skeptický. Chôdza je síce lepšia ako nič, mám napríklad 87-ročného pacienta po infarkte, ktorý vďaka denným dvojhodinovým prechádzkam po Žiline funguje perfektne. Ale pre strednú generáciu je to málo. 

Záleží pri nej aj na intenzite? 

Určite. A tým sa dostávame ku kardiovaskulárnej rehabilitácii. Zdravý človek sa môže riadiť pocitmi, ale pacient po infarkte, s arytmiou alebo vysokým tlakom by mal najskôr absolvovať ergometrický EKG test. My mu na jeho základe určíme bezpečnú a účinnú tréningovú frekvenciu, napríklad 130 až 140 úderov za minútu. Chôdza pri 110 úderoch nemusí mať vždy dostatočný účinok. 

Funguje u nás takáto rehabilitácia pod dohľadom lekára?

Žiaľ, takmer vôbec. Pacienti po zákrokoch na cievach by mali tri mesiace ambulantne rehabilitovať v špecializovaných centrách. Aj na toto som vypracoval program, ktorý síce je na webe ministerstva zdravotníctva uverejnený a schválený ako štandardný preventívny postup, ale jeho implementácia nikoho nezaujíma. Hoci v Dome srdca máme kardiologický stacionár určený práve na ambulantnú kardiovaskulárnu rehabilitáciu, pacientov po infarkte a zákrokoch na koronárnych tepnách nám neposielajú dokonca ani z miestnej kardiologickej kliniky. Pacienti k nám chodia viac z vlastnej iniciatívy, menej idú z ambulancií. Poisťovne Dôvera a Union tieto výkony preplácajú, no Všeobecná zdravotná poisťovňa nie. Je to tragické, pretože na dátach z veľkých svetových klinických štúdií vidíme, koľko úmrtí a ďalších príhod by sa dalo touto rehabilitáciou odvrátiť. 

Sú v tomto smere novinky v metodike tréningu?

Áno, momentálne je trendom HIIT – vysoko intenzívny intervalový tréning (High-Intensity Interval Training). Znamená to, že do bežného tréningu zaradíte krátke, dvoj- až trojminútové úseky zvýšenej aktivity, po ktorých nasleduje spomalenie. Tento prístup je ešte účinnejší ako monotónny vytrvalostný tréning. 

Štatistiky ukazujú, že až polovica Slovákov nemá dostatok pohybu a štvrtina nešportuje vôbec. Kde vidíte hlavné prekážky? Spomínali ste finančné odmeny, no prečo vlastne ľudí musíme k starostlivosti o seba motivovať? Je to otázka priorít. Pokiaľ je človek zdravý, má pocit, že všetko ostatné je dôležitejšie. Musí postaviť dom, kúpiť lepšie auto, zariadiť byt, niekam vycestovať. Nenapadne mu, že by si mal trikrát do týždňa vyhradiť čas na tréning. Motivácia zväčša prichádza až s chorobou, no vtedy už môže byť neskoro. Zarážajúce je množstvo náhlych úmrtí ľudí v strednom veku. Mnohí päťdesiatnici či dokonca štyridsiatnici zomrú náhle v spánku, hoci im predtým zdanlivo nič nebolo. 

To je opäť problém zanedbanej prevencie?

Presne tak. Títo ľudia nepoznajú svoje kardiovaskulárne riziko, netušia, aký majú cholesterol, a mnohí fajčia. Pozrite sa napríklad na kuriérov. Sú v neustálom strese, musia doručiť desiatky zásielok denne, rýchlo a riskantne predbiehajú, popritom fajčia, telefonujú a jedia. Chýba nám mentálna hygiena, čo vidno aj na našich cestách. Agresivita a predbiehanie sa sú odrazom vnútornej nepohody a nesprávne nastavenej hierarchie hodnôt. 

Stretávate sa s tým často?

Uvediem príklad. Nedávno som v supermarkete stál v rade pri pokladni. Keď zamestnanec otvoril vedľajšiu kasu, manželia za mnou vyrazili ako šprintéri, len aby ma predbehli. Keď som ich neskôr slušne upozornil, že to nebolo nutné, muž mi odvrkol: „Boli sme rýchlejší.“ Pokračoval som pokojne, mal som dosť času: „V Nórsku by ste to neurobili.“ On na to: „Tu sme na Slovensku: kto prv príde, ten prv melie.“ Je to v nás hlboko zakorenené ešte z čias socializmu, tá potreba všetko si vybaviť po známosti, niekoho predbehnúť, mať niečo skôr. 

Dá sa vyčísliť, aký vplyv má stres na telesné zdravie?

Je priamy. Časový stres zvyšuje aktivitu sympatika – systém „bojuj alebo uteč“ – na úkor parasympatika, ktorý zodpovedá za pokoj a regeneráciu. Ľudia v permanentnom napätí trpia vysokým tlakom, arytmiami či extrasystolami a riziko náhlej smrti je u nich oveľa vyššie. Európska kardiologická spoločnosť dnes zdôrazňuje, že súčasťou kardiologickej starostlivosti by mal byť aj psychológ alebo mentálny kouč. Pacient sa musí naučiť zmeniť vzorec správania, využívať dýchacie cvičenia s predĺženým výdychom, jogu a podobné techniky. 

Ak sa dnes rozhodnem pre zmenu – upravím stravu, začnem so silovým tréningom a upokojím sa –, ako rýchlo uvidím výsledky na tlaku či glykémii? Dôležité je nezačať so všetkým naraz, ak je tých zlozvykov priveľa. Ak mám obézneho fajčiara, nemôžem od neho chcieť, aby naraz zahodil cigarety aj radikálne schudol. Väčšinou po vysadení nikotínu človek priberie, takže to treba skoordinovať. 

Čo sa prejaví najskôr?

Ak niekto výrazne schudne, efekt uvidíme na kontrole už o tri mesiace. Rovnako je to pri diéte na cholesterol. Samozrejme, ak nejde o čistú genetiku, kde má pacient cholesterol osem milimolov za liter aj pri vegetariánskej strave. Účinok pohybu však človek pocíti na sebe najrýchlejšie, v podstate už po pár týždňoch. 

Znie to jednoducho, ale najťažšie je asi začať.

Je to o nastavení v hlave. Ja osobne mám veľmi rád hory. Keď máme seminár v Jasnej, ktorý sa končí v sobotu obedom, viem, že po prednáškach a spoločenskom večere budem unavený a budem chcieť ísť domov. No vopred si v sebe nastavím, že vyjdem na Chopok. Viem totiž, že ak nepôjdem, budem to v aute celou cestou ľutovať. Človek musí poznať sám seba. Vie, že sa mu na začiatku nebude chcieť, ale akonáhle sa rozbehne, bude to perfektné. 

Pri vašich pacientoch musíte byť zjavne aj dobrým psychológom. Bez toho to dnes v kardiológii nejde. Pôsobíte ako lekár skôr prísne, alebo ste k pacientom chápavý?

Prísny nie som, pretože mám pre ľudí pochopenie. Rozumiem napríklad aj fajčiarom. Keď sme stavali dom, videl som napríklad zváračov, ktorí dýchali splodiny a počas prestávky si hneď zapálili cigaretu. Poviem im, aby sa pokúsili postupne alebo naraz s fajčením prestať. No neodsudzujem ich, je to ľudské. Aj keď sa snažia, nie vždy sa im to podarí. V najhoršom im poviem: „Je to vaše telo. Čo si s ním urobíte, to budete mať.“ 

Nie je to frustrujúce, ak pacientovi radíte a on s tým potom nič nerobí? Niekedy im na rovinu poviem: „Viete čo? Ak sa nepolepšíte, nemá to význam. Radšej ten čas venujem niekomu inému.“ Nerobím to formou vyhrážok, sme ľudia. Čím som starší, tým som tolerantnejší, hoci niekedy je potrebné povedať aj ráznejšie: „Tak sa do toho už, „sakra“, dajte!“ 

Okrem stresu sa často skloňuje spánok. Naozaj potrebujeme presne osem hodín? Ideálny rozsah je sedem až deväť hodín. Nespavosť je veľký problém, najmä u starších ľudí, ktorí sa zobudia o tretej ráno a už nezaspia. U strednej generácie je zase problémom to, že večer čas zbytočne naťahujú. Pozerajú programy a riešia veci, namiesto toho, aby išli spať. 

Existuje nejaký recept na lepší spánok?

Najlepšie je zvyknúť si zaspávať v rovnakú hodinu a predtým si dopriať takzvanú „fialovú hodinku“. To znamená už neriešiť nič dôležité, len sa tak v pokoji motať. Človek pred spaním nesmie byť príliš vzrušený, musí sa v dobrom zmysle slova trochu nudiť. 

Čo robí s telom dlhodobý nedostatok spánku?

Vidím to priamo na tlaku. Keď príde pacient na kontrolu a má vyššie hodnoty, často sa prizná, že zle spal. Títo ľudia majú aj viac arytmií, sú unavení a paradoxne viac priberajú. Telo si pýta stimuly a chuť na sladké je po prebdenej noci oveľa väčšia. Je to podobný mechanizmus ako pri strese. 

Mladšie generácie, ktoré sú zdravé, málokedy myslia na to, čo bude o tridsať rokov. Je táto chýbajúca predvídavosť problémom spoločnosti? Dnešní mladí sú úplne inou generáciou, sú veľmi autonómni. Možno aj pod vplyvom hoaxov už neuznávajú autority tak ako kedysi. Za komunizmu to bolo jednoduchšie. Prišiel príkaz a nikto nešpekuloval, napríklad pri očkovaní. Dnes chcú všetko riešiť cez počítače. Ťažko povedať, či je to globálny problém, je to skôr individuálne. 

Prekvapilo ma, že Slováci nevyužívajú bezplatné preventívne prehliadky, na ktoré majú nárok. Čím to je? 

Je to v kultúre národa. V severských krajinách je prístup k zdraviu úplne iný. U nás ľudia zbytočne umierajú napríklad na rakovinu prostaty len preto, že nešli k urológovi. Pritom pri cievnych ochoreniach aj onkologických nálezoch platí, že včasný zásah dokáže rizikové faktory eliminovať. 

Možno majú ľudia strach, že im niečo nájdu.

Niektorí to tak majú, ale logicky ten strach musia prekonať. Ženy sa niekedy boja postaviť na váhu a povedia: „Dnes ma nevážte, nemám dobrú náladu.“ Ale to sú chyby, ktoré stoja životy. Napríklad rakovina prostaty je dnes u mužov vo veku 50 až 60 rokov doslova epidémiou. 

Vieme, prečo je to tak?

Je to dobrá otázka. Podľa mňa za tým stoja najmä mikroplasty v prostredí a všadeprítomná chémia. 

Investícia do prevencie dáva obrovský ekonomický zmysel. Prečo to štát dlhodobo nerieši? 

Opäť narážame na problém implementácie. Všetko sa robí len naoko. Keď lekári rozprávajú v televízii, opakujú stále tie isté frázy, ktoré nemajú reálny efekt. Prevencia musí byť systémovo zakomponovaná v zdravotnom poistení. Napríklad v Británii majú jasné pravidlá a teraz zavádzajú aj odmeny za chudnutie. V našom spomínanom štandarde sme zahrnuli BMI a obvod pása medzi monitorované parametre kardiovaskulárneho rizika aj s možnou odmenou v prípade priaznivého vývoja už v roku 2022. 

Kde sa dajú vaše návrhy nájsť?

Sú zverejnené na portáli ministerstva zdravotníctva a na www.standardnepostupy.sk. Nájdete tam moje preventívne štandardné postupy pre monitoring rizika aj kardiovaskulárnu rehabilitáciu. Keď som však písal na Úrad pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou Slovenskej republiky, že štandardy sa nedodržujú, odpovedali mi, že nie sú dostatočne silnou právnou normou na to, aby niekoho postihovali za ich nedodržiavanie. 

Čo by ste odkázali ministrovi zdravotníctva? Prečo prevencia v teréne nefunguje?

Nefunguje preto, lebo chýba ekonomická stimulácia a vymáhanie pravidiel. Pacient, ktorý sa snaží, športuje a dodržiava životosprávu, stojí systém oveľa menej peňazí ako ten, ktorý na to kašle a len sa tomu smeje. Napriek tomu majú v poisťovniach rovnaké postavenie. Je to postavené na hlavu. Tie dve skupiny musíme jasne diferencovať. No čo je dnes najviac nedostatočné: pacienti sa nedokážu dostať na neurologické, kardiologické a iné vyšetrenie. Chudáci pacienti telefonujú aj do piatich či šiestich ambulancií, kým ich niekde objednajú, a to s veľkým časovým posunom. A o tomto minister nevie? 

V Anglicku aj vo Francúzsku je jadro zdravotnej starostlivosti postavené na jednom dominantnom verejnom systéme. Na rozdiel od Slovenska si človek v rámci základného krytia nevyberá medzi viacerými poisťovňami. Pomohlo by to aj u nás? Nie, bolo by horšie, keby existovala len jedna štátna poisťovňa. 

Všeobecná by si potom robila úplne, čo by chcela, bez akejkoľvek protiváhy. Fungovalo by to ako za socializmu, konkurencia je potrebná. Základné krytie by mohlo byť rovnaké, ale pripoistenie by sa medzi jednotlivými poisťovňami líšilo. Všeobecná zdravotná poisťovňa však argumentuje tým, že má viac starších a nákladnejších pacientov. Nie je to dôvod, ktorý by som úplne akceptoval. Keď sa pozriete na preventívne aktivity, tak napríklad Dôvera nám prepláca spomínaných 36 cvičení v trvaní jednej hodiny u obéznych pacientov. To isté sa týka ambulantnej kardiovaskulárnej rehabilitácie, ktorú hradia Dôvera i Union. Keď sa pýtate, prečo „Všeobecka“ takéto programy neprepláca, odpoveď je vždy rovnaká: nemajú peniaze. Nechápu, že investíciou do prevencie by v skutočnosti zarábali a šetrili náklady na liečbu komplikácií. 

Vráťme sa viac k duševnému zdraviu. Vidíte v ambulancii rozdiel medzi pacientmi, ktorí majú silné sociálne väzby, a tými osamelými?

Osamelosť je jednoznačne rizikový faktor, upozorňuje na to aj Európska kardiologická spoločnosť. Dôležité však je, ako ten človek so samotou bojuje. Či sa uzavrie v byte, alebo si nájde klub, kurz angličtiny či inú komunitu. Musíme cielene posilňovať socializáciu. Videl som to aj u vás. Dámy, ktoré tu cvičia, sa stali kamarátkami a navzájom sa podporujú. Presne o tom to je. Osamelý človek tu môže nájsť spoločnosť, zoznámiť sa. Naše skupiny tu bežne oslavujú meniny či narodeniny, pri strojoch sa rozprávajú o všetkom možnom. Som rád, že ste si to všimli. 

Aký veľký význam má duševná pohoda pre zdravie srdca?

Obrovský. Ako som spomínal, stres a nadváha vedú k fibróze srdca a arytmiám. Súčasný životný štýl je plný časového tlaku. Rodičia rozvážajú deti na tréningy, nič nestíhajú, sú v permanentnom strese a nemajú čas ani na výber kvalitnej stravy. To všetko zapríčiňuje srdcové choroby. 

Vyriešia injekcie na chudnutie tento problém?

Človek, ktorý schudne, sa zväčša stane vyrovnanejším a získa vyššie sebavedomie. Stres však ostáva silným faktorom. Svojich pacientov preto vediem k cvičeniam jogy a dychovým cvičeniam. Každý pondelok tu cvičíme a učíme ich techniku predĺženého výdychu, ktorá aktivuje parasympatikus. Je to skvelé aj pri nespavosti. Ak sa človek zobudí o druhej ráno, regulovaným dýchaním sa dokáže upokojiť a zaspať. 

Robíte v tejto oblasti aj nejaký výskum?

Áno, pripravujeme štúdiu zameranú na telemonitoring a takzvanú hypertenziu bieleho plášťa. Sú pacienti, ktorí majú u lekára vysoký tlak, hoci doma je v poriadku. Nedokážu to ovplyvniť vôľou. Budeme testovať špeciálny dychový trenažér a sledovať, ako im predĺžený výdych pomôže tlak reálne znížiť aj v ambulancii. Týmto spôsobom sa dá vyhnúť aj zbytočnej farmakoterapii. Na štúdii budú spolupracovať internisti aj kardiológovia. 

Informácií o zdraví je dnes v médiách pretlak. Ako si má bežný človek vybrať tie správne? 

Ja sa neopieram o subjektívne dojmy, ale o EBM – EvidenceBased Medicine –, teda medicínu založenú na dôkazoch. Či už ide o omega-3 mastné kyseliny, alebo lieky na obezitu, všetko musí byť podložené štúdiami na veľkých skupinách ľudí, ktoré sú dvojito zaslepené (pacient ani lekár nevie, či užíva účinnú látku alebo len placebo) a štatisticky vyhodnotené. Ak niekto na internete niečo tvrdí, vždy sa treba pozrieť, či to má vedecký základ a kde to bolo publikované. Rôzne hoaxy a nepodložené rady treba filtrovať. 

Čo by si mal čitateľ z nášho rozhovoru zapamätať ako to najdôležitejšie? Že liečebné zmeny životného štýlu majú obrovský efekt. Dokážu nahradiť množstvo preparátov a výrazne zvýšiť kvalitu života. Nehovorím, že lieky netreba, sám ich predpisujem, ale vďaka pohybu a strave ich môže byť oveľa menej. Cieľom je dožiť sa vysokého veku v dobrom zdraví. O tom je celá filozofia nášho Domu srdca.

Zdroj: plus7dni.sk